Máte teda za sebou minuloročnú skúsenosť s týmto podujatím. S akým úspechom a umiestnením sa môžete pochváliť?
Minulý rok na 1. ročníku štafetového behu Od Tatier k Dunaju vybojoval náš tím vo svojej kategórii 8. miesto, a celkovo sme skončili na 10. mieste v silnej konkurencii 52 tímov. Trať dlhú 345 km sme vlani zdolali za 27 hodín a 23 minút.
Aké máte skúsenosti s behom na 10 až 12 km? Beháte tieto vzdialenosti bežne, alebo je to pre Vás novinka, ktorá je spojená iba so štafetovým behom Od Tatier k Dunaju?
Musím sa priznať, že v mojom tréningovom pláne sa behy nad 10 km vyskytujú len zriedka, ale počas roka sa zúčastňujem viacerých bežeckých pretekov, z ktorých väčšina sú lesné krosové behy v rozmedzí 10 - 20 km. Takže takéto vzdialenosti pre mňa určite nie sú úplnou novinkou. Viem si na takejto dlhej trati rozložiť svoje sily, viem si zvoliť taktiku behu.
Od koho vyšla iniciatíva, kto bol vlastne minulý rok ten povestný „otec myšlienky“ o tom, že pôjdete bežať 345 km z Jasnej do Petržalky?
Myšlienka bežať 345 km z Jasnej do Petržalky sa zrodila v mojej hlave, keď som náhodou na internete natrafila na túto, na Slovensku netradičnú, koncepciu bežeckých pretekov. Aby som bola úprimná, bola to pre mňa výzva, ktorej som nedokázala odolať (smiech). Najskôr som sa snažila o začlenenie do niektorého z už zaregistrovaných tímov, no neúspešne. Tak som vzala iniciatívu do vlastných rúk a minulý rok som založila svoj vlastný tím, ktorého názov som odvodila od svojho priezviska LUCKY TEAM. Podľa anglického prekladu slova lucky je náš vlani založený tím predsa predurčený byť šťastný a úspešný (smiech).
Koľko bežcov má váš tím – šesť, deväť, alebo dvanásť? V ktorej z piatich vypísaných kategórií budete tento rok súťažiť?
Som kapitánkou 12- členného tímu s názvom LUCKY TEAM, ktorý okrem mňa tvorí ešte jedenásť chlapcov. Som rada, že názov nášho tímu sme neskôr po získaní sponzora, výrobcu športového oblečenia značky CEP, mohli tento rok upraviť na CEP LUCKY TEAM. Aj tento rok štartujeme v kategórii ALL, v ktorej súťažia zmiešané tímy mužov a žien v akomkoľvek pomere.
Čo očakávate od vašej tohoročnej účasti v tomto unikátnom non stop štafetovom behu?
Môj kamarát Robo, inak tiež člen nášho tímu, tvrdí, že očakávania sú vo všeobecnosti metlou ľudstva (smiech). Kto očakáva, býva často sklamaný, kto neočakáva, býva často milo prekvapený. Toho sa držím, a verím, že budeme aj tento rok v cieli milo prekvapení (smiech).
Čoho sa najviac obávate v súvislosti s tohtoročným non stop behom Od Tatier k Dunaju?
Nemám obavy. Fakt nie. Mám okolo seba tím úžasných ľudí, s ktorými prekonáme všetky prekážky. Trošku som ale zvedavá, ako organizátori tento rok zvládnu takmer trojnásobne zvýšenie počtu tímov oproti minulému roku. Ale verím im a určite bude opäť všetko super!
Aký športový životopis máte za sebou? Akým športom ste sa v minulosti aktívne venovali?
Šport ma odmalička lákal, no počas puberty som dlhé roky trpela problémami s kolenom a o športe som mohla len snívať. Naozaj aktívne športové obdobie u mňa nastalo až pred štyrmi rokmi, kedy som začala trénovať crossfit. V rámci crossfitových tréningov sme vždy veľa behávali, vďaka čomu som si postupne k behu vybudovala naozaj veľmi blízky a dôverný vzťah. Stal sa mojou veľkou vášňou (smiech). V súčasnosti okrem behu rada bicyklujem, korčuľujem, plávam a hrám squash.
Prečo ste sa rozhodli štartovať na tomto masovom bežeckom podujatí, na ktorom by sa v 157 družstvách malo predstaviť až 1900 bežcov?
Pretože tých 1900 bežcov sa stretne na štarte v Jasnej s rovnakou víziou, s rovnakým cieľom a s rovnakou záľubou, ktorou je beh. Všetci sú nadšení, plní očakávaní, tešia sa na dobrodružstvo a sú statoční a odhodlaní bojovať do posledného dychu! Účastníci tohto behu sú vo dne, v noci zavretí v aute a presúvajú sa z miesta na miesto. Bez spánku a bez poriadneho jedla sa dobrovoľne vzdali svojho bežného komfortu. Unavení, nevyspaní, hladní, bez regenerácie často v kŕčoch a v bolestiach, no plní adrenalínu bežia dňom i nocou, čo im nohy stačia. Pre radosť z behu, pre svoj tím, pre ten neopísateľný pocit v cieli pri Dunaji... Nepochopí, kto to nezažil (krátka odmlka). Čaro štafetového non stop behu Od Tatier k Dunaju pochopí iba ten, kto ho zažil na vlastnej koži. Musí si to odtrpieť vlastnými nohami.
S čím budete spokojná v nedeľu popoludní, resp. večer v cieli tohto behu na dunajskom nábreží? Čo by vás v tomto unikátnom behu najviac potešilo?
Spokojná budem, keď budeme v cieli skôr v nedeľu popoludní ako večer (smiech). A tiež vtedy, keď si zlepšíme minuloročný čas, hoci len o pár minút, lebo to znamená posun vpred. Najspokojnejšia však budem, keď dobehneme do cieľa všetci spolu, bez ujmy na zdraví, s úsmevom na tvári a s tým neopísateľným pocitom, že sme to zvládli, že sme opäť prekonali samých seba (krátka odmlka). A už teraz viem, že keď sa nám to podarí, tak ako si teraz všetci želáme, od tej chvíle, čo prídeme do cieľa, sa budeme opäť celý rok tešiť na ďalší, v poradí už 3. ročník štafetového behu Od Tatier k Dunaju 2015 (smiech).
