Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Bežať maratón? A prečo...

Bežať maratón? A prečo...
Kilometre mu pribúdajú na bežeckých hodinkách zvyčajne ráno. Odbehol už zopár polmaratónov či štafetový beh Od Tatier k Dunaju, no tvrdí, že nebehá pre výkony. „Nechcem sa nechať strhnúť súťaživosťou, len aby som si odfajkol ďalšiu métu,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Baumit Rastislav Plášek.
Aká bola vaša cesta k behu?

Odmalička som športoval. Začínal som s džudom, hral som druhú dorasteneckú ligu vo futbale, na gymnáziu basketbal a na vysokej futsal. Po skončení vojenskej služby som nastúpil do práce, založil rodinu a na šport zostávalo čoraz menej času. Keď som v tridsiatich troch rokoch nastúpil na pozíciu obchodného riaditeľa, zistil som, že veľa zákazníkov hráva tenis.
Zabezpečil som si trénera, zdokonalil som sa a začal som so svojím najväčším klientom pravidelne hrávať. Dnes si zahrám tri až štyri krát do roka na turnajoch organizovaných v našej stavebnej brandži.

Ale po štyridsiatke nastal zlom. Stres z práce sa nahromadil, necítil som sa dobre a na lekárskom vyšetrení mi odhalili srdcovú arytmiu. Futbal a tenis mi neodporúčali, beh alebo plávanie áno.

Takže ste sa rozbehli.


Najskôr som behal skôr sporadicky, ale pred piatimi rokmi – teraz v auguste som mal malé výročie – som začal behať naozaj. To znamená pravidelne. Motívom bol každoročný firemný beh Baumitu v Rakúsku, ktorý sa koná v októbri. Po dvoch mesiacoch prípravy som tam odbehol desiatku.
Začali ste chodiť na preteky?

Na ďalší rok som šiel firemný beh znovu. Zlepšil som si čas na desiatke a začal som sa pripravovať na polmaratón. Generálkou bol charitatívny Beh pre linku detskej istoty. Dvadsaťjeden kilometrov na Železnej studničke. Podcenil som prípravu a nenaštudoval trať. Uveril som bratovi, že stúpanie je len na začiatku a potom to bude pohoda. Poviem vám, mal som toho plné zuby. Ale na polmaratón v Rakúsku to bola výborná príprava. A postupne som v priebehu troch rokov prilákal na firemný beh Baumitu ďalších kolegov a zákazníkov, až sme vytvorili bežeckú komunitu. Minulý rok nás bežalo zo Slovenska už sedemdesiat!

Kde ešte rád behávate?


Pravidelne štartujem na spomínanom Behu pre linku detskej istoty a na Silvestrovskom behu cez bratislavské mosty. To je výborná akcia, hoci aj v nepríjemnom studenom počasí. S bratom sa vždy doťahujeme. Štartovali sme spolu na polmaratóne v rámci ČSOB Bratislava Marathon a veľmi sa mi páčil beh Wings for Life. Škoda, že sa už u nás neorganizuje. Pred dvoma rokmi som na ňom odbehol vyše 25 km, zatiaľ najviac v živote. Ale mal som špeciálnu motiváciu, lebo syn - dnes profesionálny kondičný tréner - robil na pretekoch organizátora a čakal na 25. kilometri. Rád chodím na tieto podujatia, pretože na nich stretnete veľa ľudí s podobným zmýšľaním. Najčerstvejší zážitok mám zo štafetových pretekov Od Tatier k Dunaju.

Ako sa vám páčili?

Prvý raz som ich absolvoval minulý rok, pozvali ma do jedného tímu a veľmi sa mi páčila atmosféra. Tento rok som sa rozhodol, že postavíme vlastný tím. Nahovoril som niekoľkých kolegov, ktorí začali poctivo behať a pridalo sa aj zopár našich zákazníkov. Veril som, že to zvládneme pod tridsať hodín, čo sa nám aj podarilo. Prežili sme fantastický víkend a už v cieli sme si povedali, že ideme aj o rok.

Bežali ste aj polmaratón vo Valencii. Prečo práve tam?

Bol to darček od rodiny a kamarátov na moju päťdesiatku. Perfektne zorganizované preteky s vynikajúcou atmosférou a Valencia má okrem toho aj nádhernú architektúru. Mimochodom, víťaz tam zlepšil svetový rekord v polmaratóne na 58 minút 18 sekúnd. Neuveriteľné. Priemerná rýchlosť 22 km/hod na vzdialenosti približne 21 km.
Ste súťaživý typ?

Určite áno, ale pri behu to začínam prehodnocovať. Mnoho bežcov tie pocity pozná. Začnete behať. Najskôr chcete prekonať samého seba. Potom vás to začne baviť, je to závislosť, ráno vstanete a musíte ísť behať, lebo vám to chýba. A tak začnete chodiť na preteky – päť kilometrov, desať, polmaratón... Aj ja som mal víziu, že ďalším krokom musí byť maratón, ale v jednom momente som sa pýtal samého seba, prečo? Premýšľal som. Dostala sa mi do rúk krásna knižka ChiRunning o behaní bez námahy a zranení. A uvedomil som si, že mojím primárnym motívom bolo behať pre zdravie a nie pre výkony.

Čiže maratón nie?

Absolvoval som u športového fyziológa Viktora Bielika testy, ktoré ukázali, že by som mohol odbehnúť jeden až dva maratóny ročne. Čiže telo by ich zvládlo, ale rozum vraví nie. Bežať maratón? A prečo! Nechcem sa nechať strhnúť súťaživosťou, len aby som si odfajkol ďalšiu métu.
Ako často beháte?

Behám dva až trikrát počas pracovného týždňa a potom cez víkendy. Vždy ráno. Ročne odbehnem okolo 1100 až 1200 km.

Beriete si bežecký výstroj aj na dovolenku?

Samozrejme, aj na služobné cesty. Bez behania by som si to už nedokázal predstaviť. Boli sme tento rok na dovolenke v Macedónsku, kde som behával pri Ohridskom jazere. V hlavnom meste v Skopje majú pri rieke Vardar nádherný športový areál vrátane bežeckej trasy.

Pomohol beh vášmu srdcu?

Cítim sa absolútne v pohode a na poslednej prehliadke nezaznamenali lekárske prístroje žiadnu arytmiu. Platí, čo si môžete prečítať v spomenutej knižke ChiRunning. Beh je prirodzený pohyb pre ľudské telo a keď ho nerobíte silovo a pre výkony, je určite zdraviu prospešný.
31.10.2019 / Rozhovory / Autor: Brano Raskovic /  Foto: baumit