Aktívna účasť v tréningu je pridaná hodnota, tvrdí kondičný tréner Cibulkovej

Ako ste sa dostali ku kondičnému trénerstvu?

Bolo to po ukončení štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu. Už vtedy som vedel, že žiadnu inú prácu robiť nechcem. Bavilo ma trénovať seba aj iných, experimentovanie v tréningu a najmä zmeny a výsledky, ktoré sa systematickým tréningom dostavia.

Aké máte osobné skúsenosti so športovaním?

Od základnej školy som aktívne hrával hokej. Na vysokej škole som zo zdravotných a študijných dôvodov musel skončiť. Potreboval som však adekvátnu náhradu fyzického vybitia. Našiel som ju v bežeckom lyžovaní, bicyklovaní a behaní. To boli moje prvé praktické skúsenosti a experimenty s kondičnými tréningmi.

Boli ste počas športovej kariéry typickým vytrvalcom?

V hokeji som skôr vynikal v obratnosti, vytrvalosť som mal priemernú. Je to však pohybová schopnosť, ktorá sa dá tréningom ovplyvniť najlepšie. Zistil som to prechodom na bežky. V tomto období som si tréningy riadil sám a tvrdá drina ma začala baviť. Zúčastňoval som sa na pretekoch doma i v zahraničí. Chcel som sebe aj ostatným dokázať, kam sa možno dostať pravidelným tréningom. Veľa som sa naučil od doktora Laurenca Dívalda, ktorý bol športovým lekárom slovenských bežcov na lyžiach. Jazdil som s nimi na sústredenia a na oplátku som im pomáhal so silovým tréningom. Z malého tučného hokejistu som sa premenil na ľahšieho vytrvalca.

Aké boli vaše trénerské začiatky?

Najskôr som založil detský in-line hokejový klub a staral sa približne o šesťdesiat detí. Vtedy som začal pracovať vo fitnes klube, kde som sa zoznámil s prvými amatérskymi a profesionálnymi športovcami. Správnymi tréningovými prístupmi sme k nám dotiahli viacerých hokejistov a tenistov. Na pohybovú prípravu k nám chodili všetky športové triedy Slovana Bratislava aj Ružinova. Tenisové začiatky sem zaviali aj Dominiku Cibulkovú, ktorú poznám od začiatku jej kariéry.

Ktorým športovcom momentálne zlepšujete fyzickú kondíciu?

Trénoval som s mnohými športovcami a športovými tímami, pracoval so všetkými hokejovými juniorskými reprezentačnými tímami. Aktuálne som pri seniorskej hokejovej reprezentácii a tíme Slovana Bratislava. V minulosti som trénoval tenistku Janette Husárovú a v súčasnosti už štyri roky pracujem s Dominikou Cibulkovou či hokejovým brankárom Jarom Halákom. Začal som spolupracovať aj s Veronikou Velez-Zuzulovou.

Odkiaľ získavate nové trendy v kondičných tréningoch?

V dnešnej dobe je to pre mladých a začínajúcich trénerov relatívne jednoduché. Tréningy, programy či analýzy nájdu na internete. Najdôležitejšia je prax, sledovanie, testovanie a správne aplikovanie moderných a efektívnych princípov do tréningu. Treba vedieť rozlíšiť medzi trendovými a funkčnými vecami. Aj v tomto biznise pracuje veľa šarlatánov a marketingových analfabetov. U nás aj vo svete existujú dobré školiace a vzdelávacie organizácie, v ktorých školia špecialisti na rôzne oblasti športu, zdravia, fyzioterapie či stravovania. Organizujú sa športové konferencie, kde sa dajú získavať odborné poznatky. Toto všetko nám pomáha orientovať sa v kondičnej príprave.

V čom je odlišné trénovať amatérskych a profesionálnych športovcov?

U amatérskych športovcov je priorita zdravie, dobrý pocit, správne držanie tela. Tu nejdete na hranu športového výkonu. Aj tu sa však nájdu fanatici, pre ktorých je športový výkon a výsledok hlavným cieľom a motiváciou v tréningu. U profesionálov sledujete najmä športový výkon. Takéhoto športovca pripravujete špecificky a intenzívne k potrebám jeho športu. Vyžaduje si to hlbšiu analýzu, diagnostiku trénovanosti a väčší rozsah tréningového zainteresovania.

Vymýšľate vašim zverencom aj špeciálne súťaže, aby ste ich motivovali?

Pre trénera je veľmi dobré, keď sa k svojim zverencom pridá priamo v teréne. Aktívna účasť v tréningu je pridaná hodnota, ktorú si športovci pochvaľujú. Vždy sa im snažím ísť príkladom a motivovať ich. Stále chcem byť lepší ako oni. Často im navrhnem nejakú súťaž. A nakoľko už mám svoje skúsenosti a rozum, vždy si vyberiem disciplínu, v ktorej viem, že zvíťazím (smiech).

V čom je odlišné trénovať vrcholových hokejistov a špičkovú tenistku?

Rozdiel v tréningu medzi tenistkou a hokejistom je asi ako rozdiel medzi limuzínou a nákladným autom. Každý z týchto športov sa odlišuje pohybom, zaťažením, intenzitou a cieľom hry. Niektoré prvky nájdete rovnaké, dokonca občas použijem na spestrenie tréningu niečo z tenisových rýchlych nôh pre hokejistov či dynamickej sily pre tenistov. Hlavné obsahové zameranie je rôzne. Vrcholový hokej je o dynamickej sile, rýchlosti a agresivite. Tenis nepotrebuje toľko sily. Skôr si vyžaduje dobrý švih, rýchle a frekvenčné nohy.

Akým spôsobom sa podieľate na príprave hokejistov Slovana? Čo všetko máte na starosti?

V Slovane pracujem piaty rok, mám na starosti suchý tréning, čiže pohybovú prípravu mimo ľadu. To znamená najmä silový tréning v posilňovni, kompenzačné cvičenia, ale aj rozvoj odrazovej sily, rýchlosti, či frekvencie. Pracujem so zranenými hráčmi, ktorých sa spolu s fyzioterapeutmi snažíme rýchlo vrátiť do zápasového režimu. Hráčom pripravujem v spolupráci s ďalšími špecialistami stravovací, pitný a doplnkový režim i jedálny lístok na výjazdy do Ruska.

Ktorí hokejisti sú po fyzickej stránke najlepšie pripravení?

Slovo kondícia zahŕňa širšiu škálu pohybových schopností. Niekto je lepší v sile, niekto v štarte na puk, iní vydržia naplno korčuľovať celé striedanie a ďalší sú zase obratnejší. Žiga Jeglič nepatrí k rýchlikom ani silákom, ale pri mantineli ho vďaka jeho obratnosti trafíte ťažko. Ujde každému. Silovo je na tom najlepšie Jakub Valský a na ľade to je pri jeho korčuľovaní vidieť. Marek Ďaloga má tiež výborné silovo-dynamické nohy, trochu mu chýba silnejší vrch tela. Komplexne sú vždy výborne pripravení Andrej Šťastný s Václavom Nedorostom, ktorý je zrejme najlepší „intervalista“. Keď roztočí pedále na stacionárnom bicykli, nechytá sa naňho nikto.

Ako sú na tom mladí hokejisti, ktorým sa nie vždy chce absolvovať veľké tréningové záťaže?

Mám pocit, že každým rokom je to horšie. Bojujeme s tým, snažíme sa zdvihnúť ich úroveň trochu vyššie. Cieľom kondičnej prípravy nie je porovnávať jednotlivé parametre medzi hráčmi, ale snažiť sa o zvýšenie úrovne špeciálnych hokejových a individuálnych daností tak, aby boli hráči pripravení nielen z kondičnej, ale najmä zdravotnej stránky a aby boli schopní znášať zápasové zaťaženie s čo najmenším počtom zranení.

Do čoho sa športovcom príliš nechce? Čo považujú za nutné zlo?

Všeobecne sa na to nedá odpovedať. Na základe skúsenosti môžem povedať, že tréning vytrvalosti je najmä v rýchlostných a silovo-dynamických športoch najmenej obľúbený. Hokejisti majú najradšej silu, radi behajú krátke trate, milujú hry, ale vytrvalosť berú len ako nevyhnutnú povinnosť. Našťastie je pre nich moderný kondičný hokejový tréning viac smerovaný do rýchlostného a intervalového zaťaženia. Aj tenisti behajú radšej krátke a rýchle úseky, ako tie vytrvalostné. Aj tu poznáme výnimky. Tenistka Caroline Wozniacka dokázala odbehnúť maratón v New Yorku a to ešte v solídnom čase 3:26,33.

Dominika Cibulková na kurtoch udivuje fyzickou pripravenosťou. Ako ste to dosiahli?

Dominika vždy vynikala svojou fyzickou kondíciou a hrou. Našim cieľom bolo zvýšiť úroveň špeciálnych činností, ktoré by jej hre dali väčšiu istotu a sebavedomie. Tomu sme podriadili celú prípravu vrátane úpravy stravy, zníženia množstva telesného tuku, podporného kompenzačného tréningu či kvalitnej fyzioterapie. V začiatkoch sme boli trochu limitovaní drobným zranením v oblasti päty, ale po jeho vyriešení sme nemali žiadne obmedzenia.

Ako by ste Dominiku charakterizovali?

Dominika je športovkyňa, ktorá znesie veľkú dávku fyzického zaťaženia. Je pracovitá, cieľavedomá a nemá problém odtrénovať, čokoľvek jej pripravíme. Pre výsledok urobí všetko. Rada súťaži a potrebuje súperov. V každej činnosti sa ju snažíme nabudiť.

Ako potom vyzerajú tréningy?

Pri krátkych behoch s ňou často beží jej manžel, stredné a dlhšie trate zas ja. Často si vymyslíme rôzne súťaže. Najhoršie je, keď s ňou prehrám v nohejbale. To potom človek počúva celý týždeň.

V ženskom okruhu patrí medzi najnižšie tenistky. Ako sa snažíte vyrovnať s touto skutočnosťou?

Potrebovali sme zmeniť jej somatické parametre. Jej výšku nezmeníme, to ovplyvniť nevieme, pracovali sme však na znížení telesnej hmotnosti, respektíve telesného tuku. Aby sme to dosiahli a pomohli jej, celý pracovný tím sa stravoval rovnako ako ona. Keď bola na obed brokolica alebo ryba so šalátom, jedli sme to všetci. Ak nemohla jesť chlieb alebo sladkosť, nedali sme si ju ani my. Fungovalo to výborne. Toto všetko jej pomáha byť na kurte rýchlejšou, fyzicky pripravenejšou a odolnejšou. Dokáže dobehnúť aj nemožnú loptu a zároveň vydržať dlhé trojsetové zápasy.

Chodia za vami rekreační bežci, aby ste ich pripravili na polmaratón či maratón?

Čo sa týka prípravy bežcov na dlhé trate, nie je to moja priorita a nevyhľadávam cielene takýchto zverencov. S mojím kamarátom a trénerom Peťom Hlaváčom sme si však založili športový klub s názvom BRASKO TEAM, kde sme združili všetkých našich amatérskych zverencov a naučili ich behať stredné a dlhé trate. Snažili sme im ukázať rozmer outdoorového tréningu. Venovali sme sa bicyklovaniu, lyžovaniu, bežkám, behu v prírode či vysokohorskému trekingu. Začali sme sa zúčastňovať na vytrvalostných behoch Devín-Bratislava, Night Run, ČSOB Bratislava Marathon, MMM, Spartan Race, či Tvrďák, čo posúva kvalitu tréningu a všeobecne životného štýlu zase o stupeň vyššie.

Máte rekreačných športovcov, ktorí sa pod vaším vedením výrazne zlepšili?

Pre mnohých ľudí je víťazstvom už zmena telesnej hmotnosti, dobrého pocitu, zmena životného štýlu. Bratia Rybovci schudli spolu 70 kilogramov. Keď začínali, nevládali bicyklovať a v súčasnosti odbehnú polmaratón za 1:40 hod. Zdenko Straka jazdí Svetový pohár veteránov v bežeckom lyžovaní a zároveň sa dokáže umiestniť na Night rune na stupni víťazov vo svojej kategórii.

Nakoľko je dôležitý jedálny lístok pre amatérskych či vrcholových športovcov?

Pre každého je najlepší taký jedálny lístok, aký potrebuje k svojej činnosti a cieľu, ktorý chce dosiahnuť. Nikomu nič nezakazujem, všetkých sa snažím naučiť jesť podľa tejto zásady. Dnes sa o strave a jedálnych lístkoch veľmi veľa diskutuje, každú chvíľu sa trendy a stravovacie smery menia. Snažím sa vysvetliť ľuďom, že prioritou sú potraviny vypestované, odchované či vyrobené u nás doma, čo najmenej syntetické a umelo upravované. Mäso z domáceho chovu, ovocie, zeleninu z našich sadov, záhrad, bez postrekov.

Aké jedlá by mal športovec jesť, aby si stravou nepokazil športový výkon?

U rekreačných športovcov je jedálny lístok často ovplyvnený prácou, povinnosťami a tu si treba uvedomiť dôležitosť pravidelného a vyváženého príjmu. Ak sa pre pracovné vyťaženie a stres prvýkrát najem o šiestej večer a dám si párok v rožku a následne idem behať alebo cvičiť, organizmu príliš nepomôžem. Vždy treba mať pripravený „rýchly” variant stravy. V pokoji zjesť jablko, banán, tyčinku so sušeného ovocia a orechov, prípadne jogurt s müsli. Pre „sypačov a miesičov” odporúčam mať v zálohe v chladničke tvaroh, puding s piškótami, alebo proteínové smoothie.