V súčasnosti nepotrebujete ani celú ruku na to, aby ste zrátali najlepšie slovenské bežkyne, ktoré by si mohli konkurovať v tratiach od 3 km až po polmaratón. Menšie zastúpenie bežkýň sa netýka len výkonnostného športu. V prípade lokálnych bežeckých pretekov sa v niektorých prípadoch postaví na štart desať násobne viac mužov ako žien. Na druhej strane, keď porovnáme štatistiku prestížnych behov, organizovaných na našom území, je pomer medzi bežcami a bežkyňami v niektorých prípadoch sotva 1:3.
Súčasný trend v rekreačnom behu prezrádza, že percentuálne zastúpenie bežkýň stúpa s celkovým zväčšujúcim sa štartovným poľom. Na základe výsledkových listín si nedovolím tvrdiť, že pre ženy je behanie menej populárne. Dokonca by som netvrdil ani to, že menej behávajú. Ide skôr o iný pohľad. My muži sme viac súťaživí. Radi sa porovnávame, dokazujeme si prevahu. Ženy vidia motív v behaní predovšetkým kvôli redukcii hmotnosti. Na Slovensku je veľmi veľa bežkýň, len ich nevieme zrátať. Často okrem rodiny a susedov nik nevie, že behávajú. Dokonca o tom nerozprávajú ani v práci. Nepodelia sa o svoje tréningy na sociálnych sieťach. Beh je pre nich formou aktívneho oddychu, prostriedkom znižovania nadbytočných kilogramov, alebo kompenzáciou psychického zaťaženia. Je zložitejšie motivovať ich k účasti na pretekoch. Beh im dáva iný rozmer, ako hnanie sa za výsledným časom v blízkosti spotených súputníkov.
Pre ženy je oveľa dôležitejšia kvalita sociálneho prostredia a zážitkovosť pretekov, ako číselné vyjadrenie výkonu zobrazujúce sa nad cieľovou čiarou. Ženy sa rady zabávajú. Zrátajte si koľko mužov a koľko žien tancuje na diskotéke. Aj toto je jedno z vysvetlení, prečo sa väčšina bežkýň zúčastňuje radšej prestížnejších behov ako lokálnych pretekov, kde sa v cieli môžu vyžiť nanajvýš tak z guľášu alebo teplých párkov. Koniec koncov je to v poriadku. Prílišná ambicióznosť ženského pokolenia v snahe orientovať sa na výkon, môže byť v rekreačnom športe negatívom.