V tieni mrazivého dychu

V tieni mrazivého dychu
Koncom marca 2014 vydá Viktor pokračovanie svojej úspešnej knihy Neležme, bežme. Na behame.sk si môžete každý pondelok prečítať úryvok z každej kapitoly, ale nielen to. Podieľajte sa aj na obsahu novej knižky! Ak vás uverejnená časť kapitoly zaujme (alebo aj nezaujme), pokojne ju okomentujte, prípadne napíšte, čo by ste si v danej kapitole ešte radi prečítali. Viktor si všetky ohlasy a podnety prečíta a pokúsi sa ich do knižky zakomponovať. Na vaše ohlasy sa tešíme na adrese sportdiag@sportdiag.sk. Predmet: Viktorova kniha. Príjemné čítanie.
Podľa niektorých prameňov vdychovanie suchého a chladného vzduchu môže vyvolať vznik tzv. športovo indukovanej astmy. Asi netreba vysvetľovať, že pre ňu charakteristické zúženie dýchacích ciest vyúsťuje k zníženiu množstva vzduchu, ktorý prúdi do pľúc. Človek má pocit akoby sa dusil. Skutočnosť s astmou a športovaním netreba podceňovať. Dôkazom je viacero biatlonistov a bežcov na lyžiach trpiacich ochoreniami dýchacích ciest. Práve oni trénujú neraz v prostredí s extrémne chladným a suchým vzduchom.

Predstavte si, že priemerný bežec počas intenzívnej desiatky predýcha za jednu minútu približne 90 l vzduchu (tzv. minútová ventilácia). Maximálna rýchlosť vzduchu, ktorý prúdi priedušnicou, môže dosahovať až 10 l/sec. Nebolo by na tom nič zvláštne, ak by k tomu nedochádzalo v prostredí, kde sa ortuť teplomera zastaví pri teplote -10 °C. Vtedy musí výstelka dýchacích ciest odolávať opätovnému zmrazovaniu. Počas 40 min. intenzívneho behu sa priedušnica zmrazí viac ako 1500 krát. O to viac, že čím intenzívnejšie bežíte, tým rýchlejšie vzduch cirkuluje vo vašich dýchacích cestách. Fakt, že účinok chladu rastie už aj na pocit s rýchlosťou prúdenia vidno porovnaním množstva vrstiev oblečenia cyklistov a bežcov počas zimných tréningov. Pôsobenie chladu je síce do určitej miery kompenzované vydychovaním zohriateho vzduchu, ale neodporúčal by so vám v tomto prípade aplikovať metódu „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Nie je potvrdené, žeby intenzívny tréning v extrémne chladnom prostredí dostatočne pripravil vaše dýchacie cesty na preteky v mrazivom počasí.

Neuspokojte sa s faktom, že ste na druhý deň po zaťažkavajúcej mrazivej skúške vášho dýchacieho ústrojenstva neochoreli. Určite nájdete správy o maratóncoch súťažiacich na severnom, alebo južnom póle pri teplotách nižších ako - 40°C, ktorí nemali so studeným vzduchom žiadne problémy. Zaručujem, že nájdete aj správy, že u 50% bežcov na lyžiach sa po tréningu vyskytuje alergický kašeľ. Astma vyvolaná chladom sa môže vyvíjať pomaly, no šanca na jej úplné vyliečenie je minimálna. Ak máte v tréningovom pláne, alebo chuť na intenzívny tréning a vonku vládne arktická zima, pritom nemáte k dispozícii atletickú halu, dajte si do tela radšej na bežiacom páse. Zarytým naturalistom by som skôr odporúčal vymeniť intenzívny beh za pomalší klus. Pri kluse sa nielen o jednu tretinu znižuje množstvo predýchaného vzduchu, ale aj rýchlosť jeho prúdenia dýchacími cestami. Tým sa zlepšujú podmienky na jeho zohriatie. Prípadne si prekryte ústa prievzdušnou šatkou. Tým zabezpečíte pre okolie úst a nosa teplo, ktoré produkuje vaše vlastné telo. Vdychovaný vzduch bude aj čiastočne zvlhčený.

Inou možnosťou by mohlo byť dýchanie výlučne nosom. Vtedy sa vzduch nielen stihne zohriať ale aj zvlhčiť. Naša rasa ho má dokonca prispôsobený štíhlymi nosnými dierkami. Černosi ich majú oválne, lebo v krajinách ich pôvodu nepotrebujú zohrievať vzduch. Obetou za dýchanie výlučne nosom u bežcov bez dostatočného predchádzajúceho tréningu je redukcia rýchlosti na ktorú ste zvyknutí. Zabezpečiť dostatočné množstvo vzduchu počas intenzívneho behu výlučne nosom je veľmi obtiažne. Určitý spôsob diskomfortu zaznamenáte aj pri pomalých behoch. Skúste striedavo dýchať ústami a nosom počas obvyklého klusu a presvedčíte sa, že držať relatívne pohodové tempo je náročnejšie nielen pocitovo ale objektívne merateľné napr. pri porovnaní srdcovej frekvencie. Keď vedci skúmali maximálne množstvo maximálneho objemu vzduchu, ktorý je bežec schopný za jednu minútu predýchať, namerali nižšie hodnoty pri ventilácii výlučne nosom ako v prípade dýchania ústami. Súvisí to s tým, že počas dýchania výlučne nosom nie sme schopní dosiahnuť tak vysokú frekvenciu dýchania ako v prípade úst. V pokoji sa v priemere nadýchneme 12 krát/min. Pri pomalom behu približne 30 krát. Desiatku v rýchlom tempe zvládneme s dychovou frekvenciou 40 – 45 krát/min. Pri vysoko intenzívnom aeróbnom zaťažení napr. pri behu na 1500 m môže prevýšiť počet nádychov hodnotu 60. Nie som si istý, či by sme našli elitného strednotratiara, ktorý vyhral majstrovské preteky spoliehaním sa len na svoj nos.

20.1.2014   /   Poradňa Viktora Bielika   /   Autor: Viktor Bielik

Ďalšie články