Deti rastú, výkony klesajú

Deti rastú, výkony klesajú
Ak vás zaujíma, ako je na tom dnešná mládež vytrvalostne v porovnaní s minulosťou, Viktor Bielik a Patrik Súlovský majú pre vás odpoveď - dosť biedne. Zistili to porovnaním výsledkov v Cooperovom teste v rokoch 1987 a 2016.
Kým v roku 2011 denník Sme písal, že súčasní jedenásť až štrnásťroční chlapci sú v bežeckej vytrvalosti približne na úrovni rovnako starých dievčat spred dvadsiatich rokov, Bielik a Súlovský museli konštatovať, že dnešní chlapci sú pomalší ako dievčatá pred troma desaťročiami. Platí to pre piatakov, šiestakov a deviatakov. Iba u siedmakov a ôsmakov sú chlapci na tom tesne lepšie ako dievčatá v 80. rokoch. Zhoršili sa aj dievčatá. Percentuálny pokles je podobný tomu u chlapcov.

Podľa Viktora Bielika má zhoršovanie vytrvalosti dve hlavné príčiny. Tou prvou je nedostatok pohybu. „Pediatri robili prieskum, koľko času dieťa po škole trávi sedavými aktivitami - je to v priemere 5,3 hodiny. Dnešné deti už skoro vôbec nechodia - nechodia do obchodu, nechodia do školy, sedia počas prestávok,“ sumarizuje neradostný stav. Druhou príčinou je nevhodná strava s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov či konzervačných látok. Výsledkom je, že dnešné deti sú asi o dve až tri percentá vyššie ako predošlá generácia, ale o 10-12 percent ťažšie.

Samotná výkonnosť vo vytrvalostnom behu môže niekomu pripadať nepodstatná, ale Viktor Bielik upozorňuje na výhody dobrej telesnej kondície a riziká jej nedostatku: „Telesná kondícia výrazne ovplyvňuje aj zdravotný stav dieťaťa. Nielen aktuálny, ale aj ten, ktorý sa prejaví neskôr. Viacero prác preukázalo, že čím má dieťa lepšiu fyzickú kondíciu, tým má menšie riziko, že v adolescentnom alebo dospelom bude mať srdcovocievne ochorenia.“

Dodáva tiež, že fyzicky aktívne deti majú lepšiu mineralizáciu kostí. Uvádza príklad zo Španielska, kde výskumníci porovnávali, ako súvisí úroveň kondičných schopností s prospechom. Zistili, že deti, ktoré majú lepšiu telesnú kondíciu, majú aj lepší prospech. „Porovnávali sme to aj v našej práci a vyšlo nám to isté. Deti v športových triedach mali z matematiky, prírodných vied a jazykov lepší priemer na vysvedčení,“ podčiarkuje V. Bielik. Toto však platí len vtedy, ak pohybových aktivít nie je priveľa a dieťa má aj dostatok času na učenie.

Nedostatok pohybu v detstve sa neskôr prejavuje na výkonnosti v dospelosti. Napríklad slovenskí rýchlostní kanoisti, medzi nimi aj medailisti z olympijských hier či majstrovstiev sveta, dosiahli pri testovaní maximálnej aeróbnej rýchlosti na bežeckom páse o dva kilometre za hodinu menej ako ich kolegovia spred dvoch desaťročí. „Pri danej rýchlosti je to rozdiel skoro tridsať sekúnd na kilometer,“ ilustruje zmenu Viktor Bielik. Podobne zistil aj spomalenie najlepších slovenských bežcov na behu Devín - Bratislava. Medzi rokmi 2005 a 2016 sa desiatka najlepších Slovákov zhoršila o viac než dvadsať sekúnd na kilometer.

Výkony v Cooperovom teste, žiaci základných škôl, priemerný výkon v metroch

Typ triedy5. ročník6. ročník7. ročník8. ročník9. ročník
klasická 1987 
  2250  2314  2384  2454  2534
klasická 2016  1889  1867  2163
  2256  1906
športová 2016  2332  2564  2502  2563  2542

Výkony v Cooperovom teste, žiačky základných škôl, priemerný výkon v metroch

Typ triedy5. ročník6. ročník7. ročník8. ročník9. ročník
klasická 1987    2044
  2028  2139  2164  2034
klasická 2016  1572  1601  1730  1837  1831
športová 2016  1915  2010  2133
  2125  2111

Zdroj: P. Sulovský, V. Bielik: Pohybové schopnosti a študijný prospech žiakov športových a nešportových tried. Telesná výchova a šport (2017).

16.5.2018   /   Poradňa Viktora Bielika   /   Autor: Tomáš Mrva   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články