Ľudia majú radi novinky. Niekedy, keď človek podľahne bežeckej letargii, potrebuje nový stimul. Niekomu stačí zmena bežeckého okruhu, iný potrebuje nové tenisky, oblečenie alebo novú hračku v podobe technologického pokroku. Prvý bezdrôtový snímač srdcovej frekvencie bol uvedený v roku 1982. Už o dva roky neskôr si mohli bežci sťahovať a analyzovať tréningové záznamy vo svojich počítačoch. S takmer dvadsaťročným odstupom prišli na trh prvé modely náramkových hodiniek umožňujúce monitorovať aj aktuálnu rýchlosť, respektíve tempo behu na základe GPS. Zaiste v prípade míľnikov, pripomínajúcich technologický pokrok v oblasti športového tréningu, a ich porovnaní so štatistikami zvýšenej početnosti účastníkov Národného behu Devín koncom 80-tich a po roku 2007 ide len o zhodu okolností. Nemôžeme tvrdiť, že nástupom nových technológii sa zvyšuje počet bežcov. U nás sa prvé bezdrôtové meranie srdcovej frekvencie roky používalo takmer výnimočne vo vrcholovom športe. Aj keď sledovanie údajov môže byť pre bežca určitým druhom motivácie.
Dnes vieme náramkovými hodinkami zmerať veľké množstvo dynamických premenných počnúc tempom behu, frekvenciou kroku, končiac časom kontaktu chodidla s povrchom či vertikálnym pohybom ťažiska. Z údajov sa dá zistiť, že elitný vytrvalostný atlét, bežiaci desiatku v tempe 3:00 min/km strávi vo vzduchu 40% z celkovej prebehnutej dĺžky. Priemerný rekreačný bežec je na tom o 10% horšie a u začiatočníka so slabšou kondíciou tvorí letová fáza len 20% z celkovej odbehnutej vzdialenosti. Máme k dispozícii obrovské množstvo údajov, no vo väčšine prípadov majú len štatistický význam a nie vždy ich vieme využiť natoľko, aby sme si zlepšili výkonnosť tobôž zmenili techniku behu.