Začal som behať s trénerom. Čo sa zmenilo?

Na začiatku augusta ubehlo päť mesiacov, odkedy spolupracujem s trénerom. Celý čas čakám na okamih, keď ma to prestane baviť a on nie a nie prísť. Dokonca idem opačným smerom.

Nebolo by sa čomu čudovať, veď pred zopár rokmi som zahodil športové hodinky a prestal behať úplne, lebo som sa pri každom tréningu stresoval, že bežím rýchlejšie, ako som chcel, že bežím pomalšie, ako som chcel a inokedy zas, že nebežím vôbec. Nebehal som kvôli sebe, ale kvôli hodinkám.

Preto som nechcel ani počuť o tom, že by som raz behal s trénerom a podľa stanoveného tréningového plánu. Veď by som azda zahodil už aj tenisky, keby som mal neustále sledovať tempá, tepy či nebodaj kadenciu.

Nemal som z matematiky jednotku pre to, aby som si pri stometrových rovinkách počítal, akým tempom treba ísť, keď ich chcem zabehnúť za 25 sekúnd.

Lenže tréningové plány začali pripomínať matematické rovnice a vo mne sa prebudila vášeň zo základnej školy.

Aká je správna odpoveď rovnice 1xAbeceda + 4x100 metrov pod 25 sekúnd + 4x1000 za 3:40 s oddychom dve minúty + 4x1000 pod 3:25 s dvojminútovou prestávkou? Jednoduchá! Správna odpoveď znie: To bol zasa tréning.

Obávam sa však, že v časoch pred trénerom som nemal žiadnu správnu odpoveď na behanie, prinajlepšom jednu. Teraz je ich toľko, že ich už takmer nemám kam dávať a po každom tréningu pribudne ďalšia. Čo sa teda zmenilo, odkedy behám s trénerom?
Zrodila sa hviezda

Obdobie môjho behania by som rozdelil na časy pred trénerom a časy s ním.

Vrcholom predošlého obdobia bolo desať kilometrov v čase 39:15, 110. miesto na majstrovstvách Slovenska v behu na 10 km, odstúpenie z Hriňovskej stovky, zablúdenie a následná diskvalifikácia na Jogošíkovô Pobehaňä a nakoniec zápal achilovky. Čo vám budem rozprávať. Som rodený talent.

Už v detstve mi okolie rozprávalo, že zo mňa raz vyrastie hviezda. Či žiariaca alebo vyhasnutá, nekonkretizovali. Napriek tomu som sa vydal na cestu, na konci ktorej mal prísť jasot so stupňujúcimi sa výkrikmi: „Zrodila sa hviezda!“ Lenže tá hviezda sa zrodila v celkom inej krajine a v celkom inej disciplíne.

Napriek tomu som dobre odštartoval, veď žiadna výzva pre mňa nie je taká veľká, aby som s ňou nedokázal prehrať. Pre prehry som sa narodil. Pochádzam z dvojičiek a už pri pôrode som prehral v tom, že som na svet prišiel ako druhý. Ospravedlňujem si to tým, že som mal o sedem minút viac času na vývoj.

A ja tých sedem minút raz niekde využijem! Nech sa pod zem prepadnem, ak by mali vyjsť nazmar.

Skončiť teraz alebo nikdy?

V časoch pred trénerom som chodil behať, kedy sa mi chcelo, ako sa mi chcelo, s kým sa mi chcelo aj kde sa mi chcelo. Bolo to pomerne často a zväčša ma neodradilo ani zlé počasie, malo to však jeden háčik.

Na tréning som síce išiel, ale až počas neho som sa rozhodol, či sa mi chce bežať a na ako dlho mám práve náladu. A tak som sa niekedy vrátil pomerne skoro.

Poznáte to. Strojíte sa pripraviť si dobrú španielsku paellu a skončíte na cestovinách s kupovanou omáčkou. Nuž, zrealizovať niečo je zväčša náročnejšie, ako predstaviť si to.

V predstavách som sa však postupne vyminul a zažil som všetko, čo som chcel. Desať kilometrov, polmaratón, maratón, sto kilometrov, skyrace, night run aj Od Tatier k Dunaju.

Stála predo mnou otázka, či skončiť teraz alebo nikdy, a tak som si vybral druhú možnosť. Lenže postupne som začal zažívať aj všetko to, čo som nechcel. Diskvalifikovanie po zablúdení, zvracanie počas stovky aj zápal achilovky po snahe zmeniť techniku.

Vyvrcholilo to rozhodnutím, že sa sústredím len na cestu a po 48 dňoch neustáleho behania si konečne dám voľno. Oslovil som Gabriela Švajdu, aby mi napísal tréningový plán. A hneď prvý deň som dostal oddych. To si platím trénera na behanie preto, aby som mal od behania voľno?

Vždy pripravený

Začiatok spolupráce s Gabrielom Švajdom bol tak trochu „cez Košice“. Na Instagrame písal o zľavovom kóde značky, ktorú používam, tak som sa mu ozval.

V podstate som len chcel ušetriť na géloch a výživových doplnkoch a míňať menej. A záver? Míňam viac a používam aj to, o čom som dovtedy ani nevedel, že existuje. Veta „Kto šetrí, má za tri“ začala dávať celkom nový význam. Niekedy dokonca tak výrazne, že mám až za štyri.
Ak má mať spolupráca s trénerom nejaký zmysel, pripravte sa na to, že beh budete musieť posunúť na vyššie miesta v rebríčku priorít a občas mu podriadite celý život. Nezdravá strava ma síce nikdy nepriťahovala a nepreháňal som to ani s alkoholom, napriek tomu som musel niektoré veci prehodnotiť.

Zrazu som sa pri ponuke ísť večer von nepozeral len na to, či už nemám naplánovaný iný program, prihliadal som aj na náročnosť tréningu na ďalší deň. Už som si nehľadal ubytovanie na pracovných cestách tak, aby v okolí čapovali dobré pivo, ale aby sa tam dalo ísť ráno dobre zabehať. A do kufra auta som si už nahádzal len notebook a zubnú pastu s pyžamom, bral som si so sebou aj bežecké veci, aby som si mohol odbehať druhú fázu tréningu niekde uprostred celej cesty.

Vlhčené obrúsky neboli nikdy tak multifunkčné ako práve teraz. Keď som si zmyslel urobiť druhú fázu tréningu uprostred cesty z reportáže, dokázali nahradiť sprchu a vytiahli ma aj z toho najväčšieho prívalu soli.

Vyhovorte sa na trénera

Behanie s trénerom vnieslo do môjho už beztak organizovaného života poriadok. Síce spolupracujeme len cez internet a stretávame sa príležitostne, v prípade trénovania na diaľku je to presne naopak ako s láskou na diaľku. Pri nej platí, že čo oči nevidia, srdce nebolí, ale pri behu bolí všetko. A najviac práve to, čo oči nevidia.

Darmo si poviete, že tie rovinky dnes vynechám alebo že na abecedu nemám chuť, skôr či neskôr príde otázka, prečo to nejde podľa plánu a tréningy vám začínajú robiť problém.

Zistil som, že o behu neviem vôbec nič a telo niekedy funguje presne naopak, ako som si myslel. Kto to kedy videl bežať dvanásť roviniek po šesťkilometrovom krutom tempáči a komu by napadlo, že aktivovať rýchle svalové vlákna sa dá aj jeden deň vopred?

Stalo sa mi to, o čom som ani netušil, že je možné. Čím viac behám, tým viac som odkázaný na trénera a tréningové plány.

Žiadne preteky už nie sú len o mne. Tréner ma má pripraviť a ja to mám odbehať. Navyše to má výhodu, že keď mi nejaké preteky nevyjdú, môžem sa vyhovoriť na trénera a jeho stratégiu. Len to by som nemohol ísť prvý kilometer o päť sekúnd rýchlejšie, ako bol plán. Inak sa môže vyhovoriť on na mňa.

Odkedy spolupracujeme, začalo ma behanie výrazne viac baviť. A čiastočne mi prestali chýbať aj preteky. Pretože správnu odpoveď na behanie nemám len jednu, po každom úspešnom tréningu pribudne ďalšia.

Tak teda aká je odpoveď na rovnicu 1xAbeceda + 4x100 metrov pod 25 sekúnd + 4x1000 za 3:40 s oddychom dve minúty + 4x1000 pod 3:25 s dvojminútovou prestávkou?

Neviem, dozviem sa to dnes podvečer. Také kombinácie a také tempá som nikdy nebehal. Prišlo to až s trénerom. Športové hodinky už nezahodím zrejme nikdy. Zato topánky, tých vybehám a zahodím do roka hneď niekoľko. Nuž, to máte tak, keď chcete míňať menej. Kto šetrí, má na tri!