To je borec! Na Bratislavský maratón sa chystá s novým srdcom

To je borec! Na Bratislavský maratón sa chystá s novým srdcom
Aleš Tvrdý z Kladna je unikátny český vytrvalec, ktorému už takmer dve desaťročia v hrudi vytrvalo bije „darované“ srdce
Aleš Tvrdý má 52 rokov a je naozaj nevšedný bežec. Bývalý murár a hutník z Kladna už 19 rokov žije a športuje s transplantovaným srdcom! Minulý rok absolvoval za 5 hodín a deväť minút Pražský maratón (!), koncom februára sa objavil v Bratislave na Zimnej desiatke (čas 1:06,32 h) a vyslovil odhodlanie, že sa do hlavného mesta Slovenska vráti aj v marci - na ČSOB Bratislava Marathon.

"Na dátum svojej operácie v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny nikdy nezabudnem. Z dvoch dôvodov. Jednak som sa pred už pomaly 19 rokmi vrátil späť do života, a jednak to bolo presne 21. augusta, teda na výročie nášho oslobodenia spriatelenými vojskami,“ zdôraznil chlap, ktorý dovtedy, kým ho choroba srdca pripútala na nemocničné lôžko, stačil päťkrát absolvovať mimoriadne náročné preteky „Železný muž“. V čase kratšom ako 24 hodín zvládol triatlon, ktorý sa skladal z 3,8 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a zo zabehnutia klasického 42-kilometrového maratónu! Okrem toho Aleš Tvrdý stihol zabehnúť aj päť maratónov.

Prečo som to robil? Lebo som od útleho detstva rád športoval a najradšej som mal športový viacboj a všestrannosť. To ma najviac zaujímalo. A Železný muž toto všetko v sebe mal,“ rozhovoril sa sanitár v kladnianskej nemocnici.

„Ale to všetko bolo pred operáciou. Vtedy som bol vo veľmi dobrej forme. Teraz som starší, pomalší, už sa mi ťažšie pripravuje na dlhé behy. Ale ja sa pre to, že mám druhé srdce, necítim nijako zdravotne obmedzovaný. Stále mám ambíciu zaradiť sa medzi zdravých ľudí. Preto behám, pracujem a normálne trénujem. To je najlepšia prevencia pred chorobami každého druhu. Aj pred chorobami duše, aj pred chorobami tela,“ hovoril so širokým úsmevom Aleš Tvrdý a súčasne si na displeji overoval zabehnutý čas.

Klobúk dole pred výkonom húževnatého bežca, ktorému v hrudi už takmer dve desaťročia vytrvalo bije vymenené srdce. „Ja už svoje sily neprepínam. Pri behu počúvam predovšetkým svoje telo. Ak mi hovorí, že mám spomaliť, tak spomalím. Orientujem sa podľa pocitov a tiež podľa môjho vnútorného hlasu. Ak by som si mal nejako vážne ublížiť, tak by som do toho určite nešiel. Nie som predsa samovrah,“ tvrdil unikátny český vytrvalec s výzorom voľakedy veľmi populárneho Sandokana.

18.3.2013   /   Ostatné   /   Autor: Štefan Žilka

Ďalšie články