Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Split priniesol Blažekovi vytúžené zlato, ale nie dovolenku s manželkou. Zmarila mu ju občianska vojna

Split priniesol Blažekovi vytúžené zlato, ale nie dovolenku s manželkou. Zmarila mu ju občianska vojna
Uplynulo 30 rokov od triumfu Pavla Blažeka v chôdzi na 20 km na ME 1990 v Splite
BRATISLAVA 28. augusta - Posledný augustový utorok 1990 mal byť na európskom šampionáte v atletike v Splite veľký deň Jana Železného. Strieborný oštepár soulskej olympiády, neskorší víťaz ďalších troch, sa však po spackanej kvalifikácii na finále pozeral len z hľadiska. V tom čase sa československá atletika mohla absolútne spoľahnúť iba na banskobystrických chodcov. V Stuttgarte 1986 zachránil jej renomé triumfom na 20 km Jozef Pribilinec a o štyri roky prišla životná chvíľa pre Pavla Blažeka.

Splitský denník Slobodna Dalmacja na druhý deň po jeho veľkom triumfe vyrukoval s titulkom: "Blažek pomstil Železného". Lenže Blažek však pomstil najmä seba, svoju minulosť skvelého, ale trochu utiahnutého chodca. "Konečne sa naštval!“ tešil sa tréner Juraj Benčík. "Za trinásť rokov spolupráce ho všetkým dávam za vzor a vyčítam mu jediné: že prejavuje málo odvahy. Dnes ma odzbrojil." dodal Benčík v článku atletického publicistu Mariána Šimu z 2. čísla magazínu Slovenská atletika 2015.

Blažek sa pred 30 rokmi dostal do životnej formy a postupne sa prepracoval až na svetovú chodeckú jednotku. Na jar najskôr vyhral Európsky chodecký okruh (Sesto San Giovanni, Barcelona, La Coruňa) a potom v nórskej Fane neďaleko Bergenu, v tom čase chodeckej mekke, ako prvý československý reprezentant zapochodoval 20 km na dráhe pod 1:20 h. Jeho čas 1:19:54 h je dodnes slovenský rekord. Blažek naberal sebadôveru, ale kontroloval ju zmyslom pre realitu a vrodenou skromnosťou. Uvedomoval si, že sľubný úvod mal aj v predošlých sezónach, a predsa mu vrcholné podujatia nevyšli tak, ako si predstavoval. Na stuttgartských majstrovstvách Európy 1986 skončil na 20 km šiesty, ale na rímskych svetových 1987 aj na soulských OH 1988 dopochodoval z Čechoslovákov až tretí, nielen za Jozefom Pribilincom, ale aj za Romanom Mrázekom.
"Mal som cez tridsať rokov, dve deti a začal som uvažovať, či drina, ktorú podstupujem, stojí za to. Či ma ešte niekam posunie. Tréner aj rodina ma však prehovárali, aby som to skúsil. Tak reku dobre, ale po olympijskej sezóne si trochu odfrknem. Zvolil som voľnejší rok s minimom sústredení aj pretekov - a to mi úžasne pomohlo. Rovnako rada psychológa, aby som v tréningu nedrel nasilu, ale usiloval sa o pohodu," konštatoval dnes 62-ročný Blažek.

Splitské preteky mu vyšli ako žiadne predtým. V polovici trate mal na čele 25-sekundový náskok. V poslednom okruhu kopcovitej trate, už za dažďa, mal stometrový náskok pred Španielom Danielom Plazom. Ambiciózny Barcelončan sa dočkal triumfu až o dva roky na domácej olympiáde. Splitský vlhký podvečer patril Blažekovi. Aj keď chvíľu po jeho príchode do cieľa všetkých fanúšikov Čechov a Slovákov na štadióne oblial studený pot. Keď uveličený trnavský rodák novinárom vykladal, že prvé dažďové kvapky vnímal ako stekanie vlastného potu, na štadióne na svetelnej tabuli naskočili výsledky bez jeho mena a s Plazom na prvom mieste. Víťaz Blažek bol diskvalifikovaný, usúdil hlásateľ. Len čo to povedal do mikrofónu, vtedajší generálny sekretár federálneho zväzu Jan Kinda strčil svojmu šéfovi Karlovi Pilnému do ruky päťdesiat dolárov, aby mohol zaplatiť poplatok za podanie protestu. "To je omyl, to sa vysvetlí, nedostal som v celých pretekoch ani jednu červenú kartu,“ upokojoval všetkých Blažek. A naozaj, o chvíľu ho už volali na slávnostný ceremoniál.

Jedného z trojice čs. reprezentantov v závere dvadsiatky naozaj diskvalifikovali, ale nešlo o Blažeka, ale o Romana Mrázeka, ktorý sa v poslednom kole zo štvrtej pozície rozhodol stíhať spomaľujúceho tretieho Francúza Toutaina. V eufórii však podcenil to, že má už dve červené - a že rozhodcovskému zboru šéfuje Francúz. Tretím dvadsiatkarom bol ďalší člen banskobystrickej Dukly, rodený Záhorák Ján Záhončík, ktorý desiatym miestom dosiahol svoj životný úspech. "Blažek šiel najtechnickejšie zo všetkých, jeho štýlom sme sa riadili pri nasadzovaní prísnosti kurzu,“ potvrdil neskôr Ladislav Moc, československý rozhodca v splitskom zbore.

Deň po triumfe sedel na balkóne hotela Split, a kým iní si naň pripíjali koňakom, Blažek sŕkal kávu: "Víťazstvo ma veľmi teší aj preto, že sú to asi moje posledné majstrovstvá Európy. Dvadsať rokov súťažím, ale prvý raz som šiel na veľké podujatie ako naša jednotka - a som rád, že som túto úlohu zvládol.“

Po návrate domov manželke nadšene zvestoval: "Čoskoro sa do Splitu vyberieme spolu, lebo európski šampióni bývajúci v hoteli s mestom v názve dostali ako odmenu týždňový pobyt v ňom pre dve osoby zdarma.“

Spoločná dovolenka s manželkou v zlatonosnom Splite sa však neuskutočnila. Prečo? "Prepadla. V tom roku to už nevyšlo, veď majstrovstvá sa skončili prvého septembra, a v ďalšom sa na Balkáne začala občianska vojna. Cestovné kancelárie nám neodporúčali vybrať sa tam a napokon sme certifikát hodili do koša. Blízkosť toho nešťastného a dlhého konfliktu sa dala vytušiť už z atmosféry na šampionáte, najmä z piskotu viacerých Chorvátov počas juhoslovanskej hymny na slávnostnom otvorení," vysvetlil po rokoch Blažek.
28.8.2020   /   Ostatné   /   Autor: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: SITA/AP

Ďalšie články