MMM v spomienkach: maratónsky autobus, milí ľudia, famózny Cierpinski

MMM v spomienkach: maratónsky autobus, milí ľudia, famózny Cierpinski
Spomienky športového redaktora, publicistu a bežca na najstarší európsky maratón majú mnohorakú podobu. Autorovi reminiscencií azda najmocnejšie utkvel v pamäti prvý štart v októbri 1980. Vtedy ešte bola v kurze slávna trať Košice Seňa a späť.

Autobusový zájazd z Trnavy do Košíc


S priateľom Jánom Szabom sme si vymysleli, pod kepienkom Klubu rekreačného behu v Trnave, zorganizovať autobusový zájazd na MMM 1980. V tom čase išlo o staré číslovanie, takže vo východoslovenskej metropole sa bežal päťdesiaty ročník. Mimoriadny autobus pomohol zasponzorovať (6-tisíc korún) Trnavčan Ladislav Kmeč, tajomník okresného výboru telovýchovy. Vďaka takémuto gestu mohlo tridsať maratóncov z malého Ríma bezplatne vycestovať na oslavu jubilea. Pre zaujímavosť, dvojdňové ubytovanie a stravu nám poskytli za 50 korún v internáte neďaleko čermeľského štadióna Lokomotívy, miesta štartu a cieľa.

Na obrátke v Seni vítali pretekárske pole cigánski hudobníci. Nevdojak som sa na chvíľu vrátil v spomienkach do detstva, keď pri priamych televíznych prenosoch sme na čierno-bielych obrazovkách sledovali počas MMM aj domácu kapelu, ktorá odprevádzala bohatierov maratónskych tratí pri vybiehaní zo Sene do boja s druhou polovicou vyše 42-kilometrovej tortúry.

V premiére triumf Balcarovej, Pénzešová ôsma


Ženy bežali košický maratón 1980 premiérovo. Mnohí diváci nevedomky čakali svalnaté, strhané športovkyne. Opak bol pravdou. Mužská časť si pri pohľade na nejednu vytrvalkyňu mohla oči vyočiť. Celkový primát patril Šárke Balcarovej. Útle, šarmantné žieňa z VŠ Praha zvíťazilo časom 2:50:15 h. Z našej výpravy skončila na ôsmej priečke Katka Pénzešová (VŠ Trnava, 3:18:15).

Z 1114-členného pelotónu prešlo cieľovou métou 1048 aktérov, najrýchlejšie 31-ročný Alexej Ľagušev (ZSSR, 2:15:25). Tiež pričinením limitu na 35. km (3:20 h) sa vzdalo 61 mužov a 5 žien. Osem kilometrov pred cieľom odstúpil z pretekov aktuálny olympijský víťaz W. Cierpinski. Predsa len, únava z maratónskej štreky spred dvoch mesiacov v Moskve bola preňho dominantná. A tak po košickom atletickom sviatku ktosi z trnavskej skupiny úsmevne konštatoval, že držiteľ zlatého kovu z OH 1980 figuruje vo výsledkovej listine MMM až za nami.

Nezabudnuteľná divácka atmosféra


Azda najmocnejší zážitok, popri bezchybnej organizácii, prichystali skvelí košickí priaznivci. V čase návratu zo Sene nám naprieč celým mestom utvorili približne metrový špalier a vytrvalo drukovali. Pri listovaní v štartovej listine si diváci neraz pohotovo našli krstné meno toho-ktorého bežca a aj takýmto povoleným dopingom nás povzbudzovali v záverečných fázach. Od týchto okamihov nedám na maratónske Košice dopustiť. Takúto spontánnu, priam rodinnú kulisu sme nezažili ani pri oveľa megalomanskejších zahraničných maratónoch.

Krátko predtým, počas najslávnejšej bežeckej disciplíny v olympijskej Moskve 1980, som v novinárskej pozícii sledoval na štadióne v Lužnikách víťazný dobeh Waldemara Cierpinského. Druhé maratónske zlato východonemeckého vytrvalca z OH bolo kópiou nezabudnuteľného Etiópčana Abebe Bikilu. Vtedy, pri moskovskom dekorovaní víťazov, ma opäť raz napadla šialená myšlienka: raz si tak vychutnať túto trať priamo v bežeckej riave. Realizácia nedala na seba dlho čakať. Už o tri roky zorganizovala naša komisia kondičného a rekreačného behu, ktorá agilne pôsobila pri slovenskom výbore telovýchovy, letecký zájazd na Moskovský medzinárodný maratón mieru. Zo Slovenska sme naň vycestovali dvanásti.

Od Cierpinského po Lieskovského


Celoslovenský denník Pravda priniesol pred ďalším dejstvom Medzinárodného maratónu mieru otvárací materiál na poslednej strane pod takýmto titulkom. Redaktorovi Pavlovi Kršákovi som nechtiac nahral na smeč. Legendami opradená trať z východoslovenského centra do Sene a späť ma zlákala celkovo tri razy. V jednom prípade mi napadlo napísať košickým organizátorom do prihlášky, aby ma zaradili na samý koniec pretekárskeho zoznamu, hoci okrem top-skupiny boli ostatní štartujúci uvedení podľa abecedy. Mojej prosbe ochotne vyhoveli.

A tak nečakane sa udiala pre džogera z Trnavy takáto titulková pocta. Uvedenie môjho mena vedľa dvojnásobného olympijského víťaza v maratónskom behu, prirodzene, veľmi potešilo. Famózny Cierpinski totiž figuroval v listine účastníkov najstaršieho európskeho maratónu s jednotkou, ja na samom chvoste štartového menoslovu.

Nuž, život je o náhodách. Aj bežecký.

Legenda v pozícii Heilmannovho kouča


 Ešte dva razy nám bolo cťou zblízka obdivovať neskutočnú skromnosť a kamarátstvo Waldemara Cierpinského. To keď prijal pozvanie na sympatický vidiecky kros, Grand Prix Cabaj-Čápor. Vtedy sme my, slovenskí žurnalisti, bežali v rámcových pretekoch na kratšej trati svoju novinársku ligu.

No a veľkými literami vošiel do histórie československej atletiky Považský maratón 1988. Tréner W. Cierpinski vtedy koučoval v meste pod Javorinou reprezentačný výber NDR. Tiež bol medzi nimi víťaz pretekov Michael Heilmann. Jeho skvelých 2:11:34 h na otvorenej, vetristej trati z Nového Mesta n. V. cez Moravské Lieskové do Květnej-Strání a späť už navždy zostane najlepším maratónskym výkonom v rámci Československa. Mne bolo potešením moderovať rekordný PM na štadióne TJ Považan.

3.10.2013   /   Ostatné   /   Autor: Jaroslav Lieskovský   /    Foto: Časť trnavskej výpravy pri Soche maratónca pred košickým MMM 1980. Foto: Dominik Szabo

Ďalšie články