Štadión zahrmel a burácal. Väčšie decibely by zo seba už sotva vytlačil. Chladní Fíni sa utápali v slzách šťastia. Vždy ho milovali. Krásna Paavova rehabilitácia na olympijskej pôde aj napriek tomu, že olympijské vedenie sa dívalo na tento akt úkosom.
Najnižší pulz, najvyššie požiadavky
Nurmi obehol celý štadión, zapálil oheň dolu v obrovskej mise a odovzdal štafetu štyrom futbalistom. Tí s ohňom vybehli na Järvinenovu vežu, kde ďalší oheň zažal Nurmiho vytrvalecký predchodca, štvornásobný olympijský víťaz Hannes Kolehmainen, takisto symbol fínskej nezávislosti. Obaja Fínom vybehali uznanie na mape sveta.Paavo sa z tohto okamihu verejne pocty a satisfakcie nemierne tešil. Bol to jeden z pozitívnych okamihoch jeho staroby. Útecha, keď sa aspoň na istý čas vymanil z hlbokej depresie, čo ho gniavila.
Dve desaťročia pred Helsinkami túžil v Los Angeles zavŕšiť jedinečnú kariéru deväťnásobného olympijského víťaza. Prihlásil sa na dve olympijské trate. Jednak chcel obhájiť prvenstvo z Amsterdamu na 10 000 m, jednak túžil v maratóne, čo bola jeho najvyššia ambícia, korunovať kariéru v štýle Hannesa Kolehmainena z roku 1920. Nachádzal sa v sľubnej forme, veď v teste naň zabehol 40 kilometrov za 2:10 h.
Obvinili ho však, že na americkom turné, kde vraj dosiahol popularitu Grety Garbo či Charlieho Chaplina, inkasoval ,,nezvyčajne vysokú úhradu” za ubytovanie, vreckové a cestovné. Navyše štokholmské noviny Idrottsbladet (Paavo to celé považoval za švédsky komplot a spiknutie) vykutrali, že po návrate z Ameriky si kúpil niekoľko obchodov s odevami za peniaze získané tak, že v Amerike behával za percentá zo vstupného. Istým spôsobom ho potopil aj hlavný ekonóm Americkej atletickej únie Daniel J. Ferris: ,,Spomedzi športovcov mal najnižší pulz a najvyššie finančné požiadavky,” charakterizoval Nurmiho.
Medzinárodná atletická federácia ho potrestala už na jar 1932 a Medzinárodný olympijský výbor ho vylúčila až týždeň pred hrami. S biľagom profesionála mal doživotný zákaz vstupu na olympijskú pôdu. Exemplárny a kurtý trest pre najúspešnejšieho olympionika, ktorý znamenal mýtus behu. Po tomto ortieli vraj zbadali, že Nurmi jediný raz v živote neustrážil emócie a usedavo sa rozplakal...
Olympiádu prežíval na tribúne so svrbením v nohách. Na preteky v behu na 10 000 metrov a maratón sa nemohol vôbec dívať, lebo by mu srdce puklo od žiaľu. Vyhlásil, že keby štartoval, deklasoval by konkurenciu o päť minút. A Paavo zvyčajne nehovoril do vetra...
Dve zlaté za hodinu
Vyrátali mu, že počas kariéry vyhral 277 behov, utvoril 22 oficiálnych svetových rekordov a desiatky neoficiálnych. Všetky olympijské štarty premenil na medailu. Hodnotnejšou bilanciou sa do pekinskej olympiády 2008 mohla pochváliť iba sovietska gymnastka Larisa Latyninová (9 – 5 – 4).Nurmimu ako posledný výstavný kus chýbal triumf práve na najdlhšej trati. Prvú (v Antverpách 1920) aj poslednú zlatú olympijskú medailu (v Amsterdame 1928) si vybehal na 10 000 m. V Paríži 1924 vyhral 1 500 a 5 000 m. A to ho ešte v roku 1924 odsunuli na vedľajšiu koľaj zákulisné machinácie a Fíni na 10 000 m uprednostili svetového rekordéra Villeho Ritolu.
Paava to rozčertilo. Na hlavnom olympijskom štadióne v parížskej štvrti Colombes sa mu neušlo miesto, a tak odštartoval svoj osobný beh na vedľajšom škvárovom ihrisku. Ritola vyhral vo svetovom rekorde 30:23,3. Paavove stopky, ktoré vždy stískal v ruke, sa zastavili kdesi na hranici 30 minút (niektoré pramene uvádzajú, že v teplákoch bežal za 29:58 min!). Po návrate domov vytrel všetkým oči a dal pádnu odpoveď na to, kto je najlepší: 31. augusta v Kuopiu degradoval olympijského víťaza senzačným svetovým rekordom 30:06,2 min, ktorý vydržal trinásť rokov.
Pravda, to už mal vo vrecku päť zlatých za štyri dni (od 10. do 13. júla) a z nich dve v nevídanej kombinácii 1 500 a 5 000 m za 55 minút. Jeho dňom bol 10. júl 1924. Keď Fíni uvideli program atletických súťaží, ihneď protestovali. Finále behu na 1 500 a 5 000 m delilo v časovom rozpise iba 30 minút. Organizátori, upodozrievaní z úmyslu otupiť fínsku vytrvaleckú hegemóniu, napokon ustúpili aspoň o krôčik a pauza sa zvýšila na 55 minút. Nurmi si túto záťaž vyskúšal mesiac pred hrami. Hravo ju zvládol aj so svetovými rekordmi!
V prvom finále (1 500 m) Paavo taktizoval. Utvoril si náskok a posledných 300 metrov iba kontroloval víťazstvo. Vyše 50 000 divákov burácalo, no ryšavý severan vôbec neopätoval emócie, neprejavil ani náznak radosti. Obliekol si sveter, opustil dráhu a zadebnil sa v šatni. Päťtisícka bola veľkou drámou s dvoma fínskymi hrdinami – Nurmim a Ritolom. Paavo vyhral o dve desatiny sekundy.
Až o osemdesiat rokov ho v nesmierne náročnej míliarsko-vytrvaleckej zlatej kombinácii napodobnil Hicham El Guerrouj. Pravda, nie v priebehu hodiny, ani dňa. ,,Preteky na 1 500 metrov – to je ako moje dieťa, päťka zasa krokom do neznáma,” vyhlásil Maročan v roku 2004 pred odvážnym aténskym olympijským pokusom. A keď to dokázal, spomenul si aj na svojho predchodcu. ,,Nurmi je legenda. Písal históriu. Vo svojom čase zanechal obrovskú stopu a teraz sa môžem postaviť vedľa neho. Byť na jednej úrovni, to sa nedá opísať slovami.”
Ešte jedna udalosť na parížskych hrách 1924 vošla do dejín ako ,,slnečná bitka v Colombes”. V tieni sa ortuť teplomera vyšplhala nad štyridsať stupňov Celzia. Bežal sa cezpoľný beh približne na 8 000 metrov. Nurmi ako víťaz vbehol do cieľa na olympijskom štadióne pomerne svieži a s náskokom 1:24,6 min. A to dva dni po zlatej kombinácii. Nič nenasvedčovalo, že preteky budú bežeckým masakrom. Zdravotníci z Červeného kríža mali plné ruky práce. Viacerí účastníci behu skončili na lôžku alebo v nemocnici. Niektorí ani netrafili do cieľa. Z 38 štartujúcich dokončilo preteky iba 15 hrdinov. Drsný prípad sa skončil tvrdými konzekvenciami – cezpoľný beh vyradili z olympijského programu.
Francúzsky denník Le Miroir des Sports napísal: ,,Nurmi zašiel až za ľudské limity.” Prischla mu nálepka: mlčanlivý i lietajúci Fín.,,Vždy nosil masku. Mali ho zosobášiť s Gretou Garbo,” ťažkal si aj jeho prvý a jediný tréner Lauri Pikhala.
Áno, nie a neviem
Povahou introvert. Zásadne nekomunikoval s novinármi. Na trojmesačnom turné po USA ho konečne dotlačili k rozhovoru. Vedel iba po fínsky, ale tlmočník nemal s jeho odpoveďami veľa práce. Na sedem otázok Paavovi vystačilo sedem slov. Trikrát povedal áno, trikrát nie a raz neviem (na otázku: ste najlepším bežcom sveta?).Najstarší zo šiestich detí tesárskej rodiny. Perfekcionista každým cólom, ktorý večne behal s neodmysliteľnými stopkami v ruke. Vystačil si aj bez trénera. K jeho rituálom patrilo, že v poslednom okruhu pred záverečným finišom zahodil stopky do trávy ako záťaž, aby mu neprekážali. Pravda, potreboval ich ako soľ, veď jeho najčastejším a niekedy jediným súperom bol – medzičas. Vravia o ňom, že patril k priekopníkom moderného intervalového tréningu.
Estét behu s vypnutou hruďou a vytianutými plecami, čo mu neskôr teoretici vyčítali ako istú pohybovú neefektívnosť. Muž (výška 174 cm, hmotnosť 65 kg), ktorý si nič nedaroval. Žil ako mních a jeho božstvom bol beh. Aj manželstvo sa mu čoskoro rozpadlo. Keď sa Nurmiovci rozviedli, jediný ich potomok syn Matti mal tri roky.
,,V kruhu priateľov bol otec zhovorčivý, veselý. Na verejnosti sa však obklopoval hradbami mlčanlivosti. Nemal rád publicitu. Chcel žiť iba podľa seba. Preto sa o ňom rozchýrilo niekoľko nezmyslov: vraj sa pretekal s vlakmi. Hovoril síce málo, ale keď prehovoril, malo to zmysel.”
Reportér Mladej fronty DNES uviedol z helsinského stretnutia s Mattim, že keď jeho syn charakterizoval otcovu povahu, použil slovo – tarkka (precízny).
„Nežilo sa s ním jednoducho. Každý den išiel spať o deviatej a vyžadoval, aby všetci boli ticho. Keď som sa napríklad v roku 1952 bol pozrieť, ako sa zapaľuje olympijský oheň, vyčítal mi, že zanedbávam prácu,” vylovil epizódu Matti.
Už 27-ročnému Nurmimu postavili v duchu antických tradícií olympijských šampiónov bronzovú sochu v životnej veľkosti. Dodnes sa vyníma pred helsinským štadiónom ako turistická atrakcia mesta. Úlohy sa ujal jeden z najväčších fínskych sochárov Wäinö Aaltonen.
Kto bol Paavo Nurmi? Fanatik, otrok športu, fantóm behu, či jeho démon? Sfinga zahalená do rúška záhad.
Zomrel ako zatrpknutý starec takmer slepý, po viacerých infarktoch a na pol tela ochrnutý. Deň po jeho smrti vyhlásili vo Fínsku 24-hodinový štátny smútok. Fínsky prezident Urho Kalevi Kekkonen končil reč nad jeho hrobom slovami: ,,Bol to šťastný človek.”
Francúzsky novinár Pierre Lewden sa vyjadril na Nurmiho adresu faustovskejšie: ,,Mechanický Frankenstein, ktorý sa zrodil, aby vymazal pojem času.”
Jeho rekordy prekonajú, zlaté medaily stratia svoj lesk, nové úspechy si nájdu svojich víťazov. Paava Nurmiho však ako historický pojem nikdy neporazia.
Marjatta Väänänen, fínsky minister školstva nad Nurmiho hrobom
PAAVO JOHANNES NURMI- Atletika (vytrvalecké disciplíny)
- Fínsko
- Narodil sa 13. júna 1897 v Turku
- Zomrel 2. októbra 1973 v Helsinkách
- Deväťnásobný olympijský víťaz, bilancia z OH 9 – 3 – 0 (1920: zlato na 10 000 m, v cezpoľnom behu jednotlivcov, v súťaži trojčlenných družstiev, striebro na 5 000 m, 1924: zlato na 1 500 m, 5 000 m, v cezpoľnom behu jednotlivcov a družstiev, v beh družstiev na 3 000 m, 1928: zlato na 10 000 m, striebro 5 000 m, 3 000 m prekážok
- Podľa štatistiky IAAF
utvoril 22 oficiálnych svetových rekordov od 1 500 m až po hodinovku (19
210 m), z nich 7 v disciplínach, ktoré federácia neregistruje
