Hovorili mu Démon a naposledy na trať vybehol, keď mal 96 rokov

Zatiaľ čo po trati bežali ľudia v najlepších bežeckých topánkach s "laterálnym prispôsobením holene, počítačovo nastavenou oporou členkov pre bočný prenos sily a karbónovými vláknami zvyšujúcimi torznú pevnosť", pod jeho nohami sa ozývalo plieskanie, pretože bežal v obyčajných topánkach. Boli napuchnuté a mali niekoľko dier. Ľudia sa nesmiali. Ľudia mu tlieskali.

Okolo nich totiž bežal Démon. 

Démon Dipsea Race, jedného z najzaujímavejších behov v Amerike. Nepatrí k najdlhším, základný okruh meria len niečo cez dvanásť kilometrov, ale je to najstarší cross country pretek v USA a patrí vraj k najscénickejším na svete. To viete, severná Kalifornia. Ale inak to nie je žiadna zábava, len drina. Začína sa 675 schodmi, to je niečo ako vybehnúť štyridsaťtri poschodí, potom sú tam šialené stúpania a ešte šialenejšie klesania, miesta nazývané: Kopec kardiakov, Dynamit, Vrch nadávok a podobne. Preteká sa podľa zložitého systému handicapov určovaných vekom a pohlavím. A behá sa od roku 1905.

Za ten čas vyhralo Dipsea Race veľa ľudí, ale naozajstnú legendu má pretek jedinú. Toho trasúceho sa chlapíka v košeli a topánkach. Dokonca musel mať na chrbte ceduľu s nápisom, ktorý hovoril niečo ako "prosím, nepotľapkávajte ma".

Tiež by som ho rád potľapkal, pretože predniesol múdrosť, ktorú by si starnúci bežci mali nechať vytesať nad klinec, kam vešajú tenisky: "Neprestaneš behať preto, že si starý, budeš starý preto, že prestaneš behať."

Démon Dipsea Race, vlastným menom Jack Kirk, sa tým riadil. Naposledy sa na pretekoch zúčastnil v roku 2003, keď mu bolo 96 rokov.

A bolo to 73 rokov po tom, čo na tieto preteky vybehol prvýkrát. Od roku 1930 do roku 2003 nikdy nevynechal. Keď počas krízy v 30. rokoch neboli peniaze a organizátori museli dva ročníky zrušiť, ponúkal im dokonca 200 dolárov, na tú dobu takmer závratnú sumu, len aby sa bežalo.

Démon Dips pri poslednom štarte prvýkrát vzdal. Zabalil to potom, čo vybehol na Kopec kardiakov, najvyšší bod celej trati. Necítil sa dobre a usúdil, že než by sa dostal do cieľa, zdržoval by príliš veľké množstvo ľudí.

Démon Dipsea však nebol len nejakým účastníkom do počtu, ktorý sa preslávil až tým, že žil dostatočne dlho. Vôbec nie. Dvakrát preteky vyhral a okrem toho vytvoril niekoľko traťových rekordov, hoci tie boli práve v rokoch, kedy vďaka handicapu nakoniec zvíťazili iní.

Mladý Jack Kirk behal ako šialenec. Terén je tu naozaj členitý a na niektorých miestach je len na pretekárovi, kadiaľ presne pobeží. Môže si skrátiť cestu po skale, keď má pocit, že to zvládne. A Kirk zbiehal ako o život. Hneď pri prvom štarte (ale možno to bolo až v roku 1933, alebo 1934) zbehol a po zadku skĺzol po príkrej stene rokliny dole, aby predbehol dav pretekárov, ktorých mal v ceste. "Len som pozeral, ako tie kopce zbieha," povedal jeden z nich po pretekoch. "Ten behá ako démon."

Tak sa Jack Kirk stal démon. A už mu to zostalo doživotne. Vlastne nie je divu, pretože bol démonom aj inak.

Behal aj vo väzenskej cele

Nepovedali by ste to na neho. Taký bielovlasý, krehký dedko, ktorý sa šuchce po trati a vy ho dojato sledujete, ako sa snaží klusať. Taký bielovlasý, krehký dedko, ktorý - keď ho opäť strčia do väzenia - trénuje na preteky v cele.

Démon však nebol žiadny kriminálnik. Mal vysokú školu, vyštudoval kedysi matematiku a biológiu, ale postupom času sa z neho stal svojráz.

A tak sa s hrdosťou a veľkým zmyslom pre humor vždy chválil, že v meste Mariposa, v blízkosti ktorého žil, je jediným človekom, ktorý vyskúšal všetky mestské väzenia. To staré, to nové, aj to úplne najnovšie.

A naozaj tam aj trénoval. Kalifornské noviny Marin Independent Journal písali, že keď sa v roku 1996 blížili preteky a on sa potreboval dostať do formy, obiehal celu, a keď mal možnosť, tak väzenský dvor.

Ale ako už bolo povedané, Démon Dipsea nebol žiadny zločinec. Len samorast žijúci skoro celý život sám na svojom ranči, ktorý si žiarlivo strážil. Žil sám v odriekacích podmienkach, len namiesto jaskyne spal v aute.

Keď niekto vnikol na jeho pozemok, zaháňal ho kamením alebo tiež vytiahol brokovnicu. Potom sa hádal s policajtmi. Chcel tam žiť sám len so svojou zeleninovou záhradou, kvetmi, stromami a bežeckou dráhou, ktorú si vytvoril. Návštevníkov k sebe moc nepúšťal. A mozog si cvičil riešením matematických hádaniek a hlavolamov.

Keď s nimi išiel, bolo to divadlo. Na štart Dipsea Race prichádzal vo vozidlách, ktorých súčasti držali pohromade vďaka lepiacej páske a drôtom.

Proste som neprestal dýchať

Jeho výroky boli povestné a vtipné. Keď mu jedna reportérka napísala list, že by sa s ním rada stretla, odpovedal: "Nemusíte sa ma báť, som prísny vegetarián."
Keď vypĺňal prihlášku pre jeden z ročníkov Dipsea Race, tak do rubriky, v ktorej mal uviesť spojenie, napísal: "Použite dymové signály." Keď sa ho spýtali, ako to robí, že sa udržiava v takej forme, odpovedal, že je to jednoducho tým, že neprestal dýchať.  A keď mal odpovedať na otázku, ako sa pred štartom cíti, okamžite povedal: "Na deväťdesiatštyri rokov." Potom sa opravil: "Na deväťdesiatštyri a pol."

Ale jeho výroky boli tiež chytré. Keď hovoril o tom, ako a prečo stále trénuje, vyhlásil, že námaha ešte nikoho nikdy nezabila, zato lenivosť zabíja na počkanie. Bežci však vedia, že najhlbšia bola myšlienka, že človek starne vtedy, keď prestane behať.

Chlapík v topánkach

On sa jej riadil, behal celý život. Rozprávalo sa, že najskôr preto, aby utiekol pred staršími bratmi, pretože bol vždy skôr drobný. V 40. rokoch pracoval v ropnej rafinérii, a tak trénoval tým, že behal po rebríkoch hore a dole. Neskôr si zvolil samotu a začal pracovať ako zberač odpadkov v Yosemitskom národnom parku. Tam trénoval tým, že vybiehal na vrchol Yosemitského vodopádu. Mimochodom, to je najvyšší vodopád Ameriky a šiesty, či siedmy najvyšší na svete. Od zeme k prepadovej hrane meria 739 metrov, avšak vzdušnou čiarou. Kirk to mal asi podstatne dlhšie.

Samozrejme, že v posledných rokoch jeho beh zodpovedal veku. Démon už sa skôr tackal, krok mal neistý a veľkú časť trasy, po ktorej sa kedysi rútil, len odchodil. V stúpaní ho predbiehali deti. Ale stále to bola legenda, Démon Dipsea.

Pri niektorých ročníkoch sa v závese za ním pohyboval bežec, ktorý mal na tričku "varovný" nápis "Pozor, pred vami je Démon".

Vyčnieval aj inak. Pred pretekmi nikdy nič nejedol ani nepil, pretože mal obavy zo žalúdočných ťažkostí. Keď mu niekto niečo ponúkol, vyštekol na neho: "Nepotrebujem nič." A na štart dochádzal vždy na poslednú chvíľu, pretože ako striktný adventista siedmeho dňa dodržiaval sobotu ako deň pokoja, a tak nevyrazil skôr, než padla tma. A potom jeho pomalé a pozliepané vozidlo pomaly hrkotalo pár stoviek kilometrov na štart.

V roku 2003 prišiel naposledy.

Jack Kirk oslávil sté narodeniny na konci roka 2006. Sedel už vo vozíku, pretože mal operované obe bedrá. Tri mesiace potom sa Démon odobral behať do neba. Rozhodne nezomrel, pretože ako sám hovoril, starí bežci z Dipsea Race, preteku, ktorý začína výbehom 675 schodov, neumierajú, len sa dostanú na 676. schod.

Web organizátora Dipsea Race.
Zaujímavé články nájdete aj na rungo.cz.