Fyzická aktivita znižuje riziko globálnej úmrtnosti. Svetový deň pohybu pre zdravie si pripomínajú MOV aj SOŠV

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 10. máj za Svetový deň pohybu pre zdravie. Pripomína sa už od roku 2002. Šport a pohybové aktivity sú veľkým príspevkom k verejnému zdraviu. Vyzývajú na to lekári aj viaceré športové organizácie na čele s Medzinárodným olympijským výborom. Práve Svetový deň pohybu pre zdravie upriamuje pozornosť na nedostatočnú fyzickú aktivitu ako jeden z hlavných rizikových faktorov globálnej úmrtnosti.

"Oprávnene môžeme predpokladať, že v post-koronavírusovej spoločnosti bude verejné zdravie hrať oveľa významnejšiu rolu. Šport a fyzické aktivity veľmi prispievajú k zdraviu. Predstavujú možno najlacnejší prostriedok pre zdravú spoločnosť,“ uviedol vo svojom posolstve prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach.
Šport pomáha znižovať zdravotné riziká a zvyšuje prirodzenú imunitu. Slovenský olympijský a športový výbor chce preto viac a ešte detailnejšie vysvetľovať nielen zástupcom štátu, ale aj celej spoločnosti, že podpora športu sa výrazne oplatí aj z ekonomického pohľadu. "Na stretnutiach s predstaviteľmi štátu počúvam, že šport nie je priorita, dôležitejšie sú iné oblasti. Pýtam sa ich, či nie je lepšie mať zdravú populáciu odolnú proti rôznym zdravotným rizikám. Je výhodnejšie mať športoviská plné aktívnych ľudí a zároveň mať prázdne nemocnice. Prostredníctvom športu sa dá vyriešiť množstvo problémov omnoho efektívnejšie pri menších zdrojoch. Výsledok bude pozitívnejší. SOŠV chce apelovať aj na prevenciu, pohybovú vyspelosť mládeže, rastúcu obezitu, srdcovo-cievne problémy. Našim zámerom je, aby sa šport stal súčasťou verejnej politiky krajiny,“ vysvetlil prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel.

V minulých dňoch sa k výzve venovať sa pohybovým aktivitám pri príležitosti Svetového dňa pohybu pre zdravie pridal aj Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ). Deti a mladí ľudia by sa podľa jeho odporúčaní mali aktívne hýbať aspoň 60 minút denne, dospelí vrátane seniorov minimálne 150 minút týždenne. ÚVZ vo výzve pripomína, že pravidelnou a primeranou úrovňou fyzickej aktivity sa zlepšuje kondícia a výkonnosť srdcového svalu, znižuje sa riziko hypertenzie, koronárnych srdcových chorôb, mozgovej príhody, cukrovky či rôznych druhov rakoviny, zlepšuje sa psychická a fyzická pohoda, významne potrebná aj v čase aktuálnej pandémie, ale aj redukuje sa nadváha či obezita. "Fyzická inaktivita sa podieľa na vzniku rôznych neprenosných chronických ochorení. WHO uvádza, že viac ako 80 % zo svetovej adolescentnej populácie je nedostatočne fyzicky aktívnych,“ uvádza ÚVZ na svojom webe.