3D kamera zistí, kde robíte chyby

3D kamera zistí, kde robíte chyby
Rozmach behu v uplynulom desaťročí priniesol aj nepríjemné sprievodné stránky. Veľké množstvo bežcov trpí rôznymi bolesťami a zraneniami. Ich príčinou je často únavný a frustrujúci proces systémom pokus-omyl. Aj v tomto však prichádza bežcom na pomoc moderná technológia.
Diagnostika systémom Run3D v priebehu pol minúty obnaží vaše bežecké nedostatky a chyby. Od leta 2018 je dostupná aj na Slovensku a my sme sa vybrali do bratislavského diagnostického centra Go Create Performance vyskúšať, ako funguje, čo vďaka nej zistíme, komu je určená a ako narábať s jej výsledkami.

Majiteľ centra Peter Špánitz zdôrazňuje, že Run3D testovanie nie je elitárska diagnostika pre špičkových športovcov, ale je určená bežnej populácii: „Máme tri druhy klientov. Prvú kategóriu tvoria ľudia so zranením pohybového aparátu, druhú ľudia po operáciách, ktorých učíme chodiť alebo behať bez zlých stereotypov a tretiu nezranení športovci, u ktorých ide o úpravu biomechanickej efektivity.“

Technológia Run3D má korene na Oxfordskej univerzite. Pôvodne pohyb bežca na páse zaznamenávalo dvanásť infračervených 3D kamier. Takto vybavený systém by však bol finančne neúnosný pre bežné diagnostické centrá, a tak upravená verzia pozostáva z troch kamier.


„Vďaka tejto technológii vidíme veci, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Takto však máme exaktné výsledky,“ hovorí Peter Špánitz. Pripomína tiež, že využívanie technológie Run3D nie je nijakým spôsobom zamerané proti fyzioterapeutom: „Práve naopak. Vidíme to ako symbiózu. Identifikujeme, kde je problém, a potom bežca odovzdáme do starostlivosti fyzioterapeuta. Ten už nemusí hľadať príčiny bolesti, lebo ich dostane napísané. Iba pracuje na ich odstránení.“

Skôr než sa postavíte na pás

Kamery sledujú pohyb bežca podľa snímačov, ktoré má umiestnené na tele. Aj preto ešte pred príchodom na kliniku dostávam pokyn, aby som si priniesol oblečenie s čo najmenším počtom reflexných prvkov. Tie, ktoré tam sú, napríklad logo výrobcu, bolo potrebné prelepiť.
Ešte pred tým, ako sa obložený snímačmi, v ktorých vyzerám ako kyborg, postavím na pás, ma čaká meranie rozsahu kĺbov a sily. „Táto časť testovania nie je nevyhnutná, ale je prospešná,“ vysvetľuje Peter Špánitz. Neskôr to pochopím aj z toho, keď mi fyzioterapeutka po testovaní hovorí, že isté nedostatky predpokladala už po meraniach. Ak máte skrátené niektoré svalové partie, pri behu sa to nevyhnutne prejaví.

Úplne prvá informácia pri meraní je našťastie pozitívna - obidve nohy mám rovnako dlhé. Potom však už z reakcií fyzioterapeutky vytuším, že niektoré parametre ju príliš nenadchli. Popritom s prekvapením zisťujeme, že aj keď som ľavák, pri niektorých činnostiach sa ako silnejšia ukazuje pravá noha. Keď si potom doma pozerám výsledky, zisťujem, že isté nedostatky sa prejavili pri štyroch z desiatich parametrov. Biedne to bolo najmä s členkami a palcami. Zato dva silové parametre (odťahovač bedrového kĺbu a hamstring) dopadli nadpriemerne dobre. Aspoň niečo. Odporúčania, ktoré z toho vyplynuli, zhŕňam na inom mieste.


Po absolvovaní prvej časti testovania ma fyzioterapeutka musí pripraviť na beh na páse. V praxi to znamená, že moju bežeckú obuv a rôzne časti tela oblepí snímačmi. Zároveň hľadáme optimálnu rýchlosť, aby sme sa čo najviac priblížili môjmu bežnému bežeckému kroku. Nakoniec sme sa rozhodli pre 13,5 km/h (tempo 4:26/km).

Kým sa chystáme, zisťujem, či k nej chodia častejšie ľudia, ktorí sú zranení alebo skôr športovci, ktorí vnímajú testovanie preventívne. Dozvedám sa, že výkonnostne lepší bežci prichádzajú v snahe odstrániť prípadné nedostatky a predísť tak zraneniam, kým menej výkonní športovci vyhľadajú testovanie, až keď vyskúšali viacero iných možností, a nič nezabralo.

Všetko sa ukáže za 30 sekúnd


Ja sa určite za výkonnostne lepšieho bežca považovať nemôžem, ale zatiaľ som žiadne bežecké zranenie nemal. To však neznamená, že nejaké nemôže prísť o týždeň. Som teda zvedavý, aké výsledky počítač vychrlí po tridsiatich sekundách behu na páse. K dispozícii sú okamžite, žiadne zdĺhavé čakanie vám nehrozí.

Ako prvé sa na obrazovke objavia štyri čísla, ktoré ukazujú kadenciu, šírku kroku, vertikálnu osciláciu a tzv. over-stride, čiže, ako ďaleko pred ťažiskom pri behu dopadám. Tieto čísla sa porovnávajú s databázou nezranených bežcov. Kým šírka kroku a vertikálna oscilácia sa od priemeru príliš nelíšia, kadenciu mám príliš vysokú a over-stride príliš nízky. „Súvisí to so skrátenými ohýbačmi bedrových kĺbov. Telo vás potom nepustí do väčšieho rozsahu a kompenzujete to vyšším počtom krokov,“ vysvetľuje mi fyzioterapeutka.

Zo skrátených ohýbačov vyplývajú aj ďalšie nedostatky, napríklad preklopenie panvy dopredu a nedostatočné zanožovanie. Podľa fyzioterapeutky to čiastočne obmedzuje aj pohyb panvy doprava a jej rotáciu.
Keď už teda vieme, v čom je problém, čaká nás takzvaný retraining, čiže snaha odstrániť nedostatky, ktoré sme práve identifikovali. Rýchlosť znížime na 12,5 km/h, aby som bez problémov dokázal robiť zmeny podľa pokynov fyzioterapeutky. Zameriavame sa na over-stride. Pokyn znie našľapovať viac dopredu. Znova teda púšťame pás a pred sebou vidím červené a čierne body, ktoré označujú pravú a ľavú nohu. Ak sa ocitnú medzi dvoma vodorovnými čiarami, nachádzam sa v optimálnom rozsahu, ak mimo nich, tak je daný parameter príliš vysoký alebo príliš nízky.


Snažím sa teda došľapovať viac dopredu a skutočne sa body čoraz častejšie objavujú tam, kde by mali byť. Lenže po chvíľke zase začnú odbiehať mimo vyznačených čiar. „Nepozerajte sa pod seba. Skúste si predstaviť, že bežíte vonku,“ povzbudzuje ma fyzioterapeutka. Po chvíľke ma upozorňuje, aby som popri našľapovaní dopredu nezabúdal zanožovať. „Ešte predĺžte krok. Pás je dosť dlhý, nemusíte sa báť,“ snaží sa ma naviesť k správnej technike.

Po chvíľke pás vypne a skonštatuje, že si myslela, že to bude ľahšie. Do budúcnosti odporúča dôkladný strečing ohýbačov aj rotátorov bedrových kĺbov a popri tom aj posilňovanie členkov a balančné cvičenia.

Náprava je beh na dlhé trate

„Pri retrainingu zistíme, či ide len o zlý stereotyp, ktorý bežec dokáže odstrániť sám na základe odporúčaní, alebo ide o vážnejší problém, ktorý treba riešiť v spolupráci s fyzioterapeutom,“ hovorí Peter Špánitz. Dodáva tiež, že zlepšenie nemožno očakávať hneď, ale vyžaduje si to trpezlivosť: „Komparatívne testovanie má význam po štyroch až šiestich mesiacoch. Pri ňom uvidíme, či sa človek problému venoval.“

Profesionálnym, respektíve elitným športovcom odporúča absolvovať testovania na konci sezóny alebo v prípravnom období, aby mohli aplikovať odporúčania práve vtedy, a nie počas hlavnej sezóny. „Ostatní športovci môžu prísť kedykoľvek. Viem, že mnohí hobíci berú svoju sezónu veľmi vážne a neradi si v nej robia prestávky, ale zdravie je dôležitejšie,“ dodáva.

Ako príklad, kam môže náprava biomechaniky viesť, uvádza bežca, ktorý bol kondične dobre pripravený, ale bolesti mu ledva umožňovali bežať tempom 5:30/km. Postupnou prácou na odstraňovaní nedostatkov sa mu v priebehu niekoľkých mesiacov podarilo dostať na tempo 4:30/km. Bez bolesti.



Čo si z testu odnesiete

Súčasťou testu je aj interpretácia výsledkov, ktorá má tri zložky. Tou prvou je nález určený pre odborníkov. Za nim nasleduje zhrnutie, ktorému rozumie aj laik, čiže človek, ktorý sa na testovaní zúčastnil. Potom ešte nasledujú kľúčové odporúčania v tabuľke podľa jednotlivých oblastí, napr. typu obuvi, flexibility, sily alebo techniky behu. Aby ste mali lepší prehľad, ako zhrnutie vyzerá, uvádzame časť z výsledkov autora článku:

Preklopenie panvy dopredu a nedostatočné zanožovanie pri odvíjaní palca je spôsobené nadmerným skrátením ohýbačov (flexorov bedrových kĺbov) a tiež obmedzeným pohybom palca k telu. Toto skrátenie sčasti obmedzuje aj pohyb panvy doprava a jej rotáciu. Odporúčame dôkladný strečing flexorov bedrových kĺbov a tiež mobilizáciu palcov nohy.
Odporúčame znížiť kadenciu – predĺžiť krok a našľapovať viac dopredu ako pod seba, čím sa upraví aj over-stride.

22.1.2019   /   Ostatné   /   Autor: Tomáš Mrva   /    Foto: Go Create Performance

Fotogaléria

Ďalšie články