V Šaštíne to vyšlo na tretí pokus

Bola v tom porcia cestného asfaltového behu, blata, piesku, trávy, popadaných šišiek zo stromov, prudkého stúpania aj klesania, teplého aj studeného počasia, dažďa aj slnečného jasu. Výsledný efekt? Svalová únava, vyčerpanie ale najmä psychická eufória, ktorú v sebe zo všetkých atletických odvetví, nesú najmä dlhé trate. My sa teraz pozrime na nedeľňajší podnik série MSBP v Šaštíne.

Na Záhorie opäť zavítali bežecké preteky. Po aprílovom podujatí v Hlbokom a nedávnej Mravenčárskej míle v Plaveckom Štvrtku, sa bežci zo Slovenska i Moravy opäť schádzali na Záhorie, konkrétne do Šaštína -  mesta, ktoré podľa legiend chráni samotná sedembolestná panna Mária. Raz za rok sa tu konajú náboženské púte, navyše chrám, respektíve bazilika minor v Šaštíne má svetoznámy ohlas. Okrem baziliky v tomto meste nájdeme i známu rekreačnú oblasť zvanú Gazárka, kde je jazero, pieskové pláže a raz za rok sa tu koná populárny turnaj v plážovom volejbale známy pod názvom Bager. Záštitu nad športovými akciami v tomto meste má Jaro Suchánek, ktorý sám pôsobí ako volejbalový tréner dievčat v Senici. Beh šaštínskymi bormi je profilovaný ako vyložene krosový beh. Všetko sa to odvíja v blízkom lese, možno povedať lesoparku. Štart je na parkovisku Gazárky, následne bežci po pár metroch prudko vbiehajú do lesa. Ženy čaká vyše 4 kilometre, muži absolvujú takmer štvornásobok tohto počtu – 17, 2 km. Piesčitý povrch dá zabrať najmä tým pretekárom, ktorí nie sú na podobné veci zvyknutí. Nejde však o žiadny beh po sypkom piesku – až na pár výnimiek sa preteká po lesných chodníčkoch, ktoré sú pevné, prípadne porastené trávou. Zaujímavosťou je, že muži bežia dlhý súvislý okruh, takže žiadne krúženie dookola ale jedna celá „etapa“ po prekrásnych borovicových lesoch.

Po štartovom výstrele (v skutočnosti Jaro Suchánek miesto výstrelu použil slovo štartJ) sa do čela dostal Malačan Jakub Valachovič, ktorý už v Šaštíne štartoval po tretíkrát. Prvý raz (pár rokov dozadu) bol tretí, druhýkrát minulý rok druhý a tento rok už vážne pomýšľal na víťazstvo. Od úvodu  nasadil typické ostré tempo a väčšiny súperov sa zbavil v prvopočiatkoch. Až po piaty kilometer sa však na dohľad držal Skaličan Eduard Králik, ktorý vraj najmä  v minulosti budil rešpekt v slovenských bežeckých kruhoch. Valachovič sa niekoľkokrát nervózne obzeral, ale náskok sa začal postupne prehlbovať. Terén je dosť členitý, kopčeky (v skutočnosti zrejme zalesnené pieskové duny) nie sú dlhé, ale opakujú sa v častých intervaloch. Piesok nebol po predchádzajúcej vlhkej sobote príliš mäkký, čo podporovalo bežcov v udržiavaní tempa. Asi po desiatich kilometroch doľahla na Valachoviča hlboká kríza. „Nohy mi odrazu oťaželi, ledva som sa odpichol. Napriek enormnému úsiliu som si bol vedomý, že moje tempo išlo rapídne dole, pričom s dychom som vládal.“ Naplno sa začala prejavovať sobotňajšia nádielka. „Zúfal som si, lebo som vedel, že do cieľa je to ešte necelých sedem kilometrov, čo nie je málo. V tej chvíli som si bol istý, že na Gazárku prídem krokom.“ Táto hluchá chvíľa však našťastie netrvala dlho a po pár sto metroch sa Jakub opäť rozbiehal. „Občas zažívam také situácie, že uprostred pretekov sa dostanem do hlbokej krízy. Ale dnes som sa z toho zázračne dostal. Po prebehnutí okolo druhej občerstvovacej stanice sa mi sily postupne vracali a za pár minút som mohol udržiavať také tempo, akým som bežal prvú polovicu pretekov. Odrazu som sa cítil ako znovuzrodený, nohy už opäť chceli pracovať, členky zaberali a zvyšok trate som absolvoval v podobnej eufórii, ako predošlý deň v Šaraticiach,“ opisuje pocity Jakub. Zrejme v tomto prípade hrá úlohu trénovanosť a najmä samotná hranica anaeróbneho pásma, ktorá sa posúva k vyšším hodnotám práve intenzívnymi tempovými tréningami. Svoje istotne zohrala i hluchá chvíľka, počas ktorej malacký bežec výrazne zvoľnil a naberal nové sily. „Stále som sa snažil udržať na špičkách, nezľaviť z techniky, keď už z tempa áno. Vyplatilo sa.“ Zaujímavosťou sú istotne i samotné občerstvovacie stanice. Malačan vraví, že ich väčšinou nevyužíva. „Som zvyknutý na tréningy, kde behávam so svojimi bežeckými kolegami  i cez dvadsať kilometrov rôznymi tempami. A hoci nás v závere neraz kvári smäd, na pretekoch sa obvykle neobčerstvujem, lebo to vyvádza z tempa, navyše plním žalúdok, čo mi na pohode nepridá. Ale počas maratónskych behov sú už občerstvovačky asi bežnou rutinou, tam ich využívajú i tí špičkoví pretekári.“

Valachovič v závere bežal uvoľnene a vedomý si ďalšieho prvenstva v MSBP. Záverečný pohľad na hodinky ho ešte primäl zvýšiť tempo. „Minulý rok som bežal vedno so Skaličanom Ľubom Rehušom za 1 hodinu a 2 minúty. Teraz som videl, že môžem pokoriť hranicu jednej hodiny.“ Záverečné desiatky metrov zvládol Valachovič v expresnom tempe a napokon sa tešil aj z dobrého času 59:32 min. Po sobotňajšom výkone to nebol zlý výsledok.

Športovú tragédiu prežila v kategórii žien nad 35 rokov Zuzana Stoličná z REDE Bratislava, ktorá zablúdila a približne hodinu jej nebolo. Na Gazárku prišla vyčerpaná až po tom, čo sa lesným porastom dostala do obce Čáry (!!!), vzdialenej od Šaštína asi 6 kilometrov (pozor - s cestou späť to je dvojnásobok). Riaditeľ pretekov Jaro Suchánek popisoval neuveriteľne smolnú situáciu, ktorou si Bratislavčanka prešla. Podľa všetkého zablúdila až v závere trate, keď nesprávne odbočila. Od cieľa ju delilo možno pár sto metrov, ak by v cieli hrala hudba alebo by bol prítomný hlásateľ, tušila by, kam sa má uberať. To ešte netušila, že vyráža v ústrety ďalšej porcii kilometrov. Stoličná navyše trasu šaštínskeho behu pozná z minulých ročníkov a táto situácia zrejme šokovala nielen ju, ale i samotných usporiadateľov. Malačanka Gabika Janíková vravela, že na inkriminovanom úseku i ona zablúdila, ale dokázala sa rýchlo vrátiť do východiskového postavenia. Priznala však, že nesledovala pozorne značky, hoci v ten deň nebola jediná. I Jakub Valachovič v úvode pretekov nesprávne odbočil, keď nepokračoval rovno po ceste, ale točil doľava. Po pár metroch si všimol nápis na strome, ktorý navádzal bežcov do cieľovej rovinky. Pochopil, že ide o ženskú trať a vrátil sa späť na cestu a pokračoval správnym smerom. Celé mu to vzalo len pár sekúnd, no psychicky takáto situácia človeka rozhodí. Jaro Suchánek priznal, že človek, ktorý mal v tomto mieste usmerňovať bežcov, prišiel až po tom, čo prví bežci cez križovatku prebehli. Čo teraz? Zrejme z toho vychádza ponaučenie pre bežcov i usporiadateľov. Keďže borovicové lesy majú svoju podobu, zablúdiť v nich nie je problém. Do budúcna musia byť bežci na pozore a popri behu aj zodpovedne sledovať značenie. Organizátori by zrejme mali posilniť inkriminované miesta a azda aj zvýrazniť značky. Beh šaštínskymi bormi sú prekrásne preteky a každá takáto nepríjemná udalosť na ne vrhá tieň.

-TK AC-

Výsledky (Šaštín): Muži (17, 2 km): 1. J. VALACHOVIČ (AC Malacky) 59:32 min, 2. E. Králik (AŠK Grafobal Skalica) 1:03, 08 min, 3. Ľ. Pavlík (KBBS Turčianske Teplice) 1:03, 32 min, 4. L. Durďák (SDH Rohatec) 1:03, 50 min, 5. J. Škrobák (AK Hodonín) 1:06, 09 min, 6. P. Portášik (AŠK Grafobal Skalica) 1:06, 17 min, 7. P. Piala (Jako Borský Mikuláš) 1:06, 41 min, 8. J. Miškeřík (Lipov) 1:07, 44 min. Ženy nad 35 rokov (4, 5 km): 1. M. Durnová (Branopac Veselí nad Moravou) 19:00 min, 2. A. Portášiková (AŠK Grafobal Skalica) 20:51 min, 3. G. JANÍKOVÁ (AC Malacky) 23:16 min.