Áno, ale skôr preto, že sme sa vtedy nemuseli učiť. (smiech) Druhý dôvod bol, že sme hrali kolektívne športy ako futbal. To ma bavilo.
Aký je váš vzťah k behaniu?
Je to súčasť mojej kondičnej prípravy. Musím behať. Najmä na jar a na jeseň, keď je chladnejšie počasie. Behám rôzne vzdialenosti. Aj dlhšie, ako 20 až 25 kilometrov, inokedy si dám zas intervalový tréning. Je to však skôr spestrenie prípravy. V lete väčšinou jazdím na bicykli, pretože po rokoch cítim kolená a kĺby. Chcem ich trochu šetriť.
Beháte skôr v lese alebo po ceste?
Určite v lese. Rýchlejšie mi to ubehne. Keď som začínal s Rely Dakar pred desiatimi rokmi, behával som po asfaltovej ceste. Vtedy sa objavili veľké problémy s chrbtom. Musel som ho potom posilniť, aby sa to zlepšilo.
Máte obľúbené trasy, keď idete behať?
Zvyknem chodiť na kratšie sústredenie do Vysokých Tatier, kde behám okolo Štrbského plesa. Veľmi rád chodím aj na túry. Keď som doma, behám na poľnej ceste, kde je rôznorodý terén, sú tam krátke aj dlhšie kopčeky. Je to dobrý tréning, pretože sa tam dá aj zašprintovať. Keď som v zahraničí, behám, kde sa dá.
Nedávno ste súťažili na netradičnom podujatí Red Bull 400, kde musia pretekári vybehnúť z doskočiska na vrchol skokanského mostíka na Štrbskom Plese. Ako ste dostali tento nápad?
Chcel som to skúsiť už vlani, ale mal som v tom termíne preteky. Tento rok mi to časovo vyšlo. Bol to môj najťažší tréning v živote. Keď behám krátke intervaly do kopca, idem na maximum približne minútu. Ale toto trvalo štyri minúty a 44 sekúnd. A nebežal som sám. Okolo boli samí bežci, predo mnou aj za mnou. Aj keď som už bol na konci so silami, snažil som sa podať čo najlepší výkon. Určite to bol najťažší beh a najťažší tréning v živote. Stopercentne.
Ste v prvom rade motorkár a rely jazdec. Je vo vás súťaživosť, že sa chcete dobre umiestniť aj v behu?
Chcem vyhrať, aj keď hráme karty. Túžim vyhrať všetko. Na tieto preteky som sa chcel lepšie pripraviť, ale keďže viac jazdím na motorke, nevenoval som behu toľko času. Motorka je pre mňa teraz priorita, potom je kondičná príprava. Budem vedieť, čo ma čaká a o rok a lepšie sa pripravím.
Máte trénera? Niekoho, kto vám radí s kondičnou prípravou?
Som samouk. Za tie roky som sa naučil, čo mi pomáha. Mám denník, kde si všetko zapisujem. Využívam aj športtester a môžem sa porovnať, či sa cítim lepšie ako vlani alebo pred tromi rokmi, keď som bežal rovnakú trasu. Na Dakar bývam po kondičnej stránke vždy stopercentne pripravený.
Kedy ste zistili, že pri súťažiach na motorkách vám nestačí len jazdiť, ale musíte dbať aj na kondíciu?
Keď som mal osemnásť – devätnásť rokov, išiel som štvoro pretekov za celú sezónu. Vtedy som si dva týždne pred nimi zabehal a cítil som, že sa mi potom jazdilo lepšie. Profesionálnejšie som to začal brať v dvadsiatke. A pred prvou Rely Dakar, vtedy som mal dvadsaťšesť rokov, som to už bral na sto percent. Videl som, čo všetko taká rely obnáša. Dnes viem, že musím dvojfázovo trénovať a najmä pred Dakarom. Desať rokov som to robil, hádam to ešte päť – šesť rokov vydržím.
Aký by bol rozdiel, keby ste sa na Dakar nepripravovali kondične?
Nemalo by to zmysel, pretože viem, koľko trénujem a výsledky stále
nie sú také, ako by som chcel. Preto si radšej v tréningu ešte pridávam.
A mám za sebou nejaké zranenia. Napríklad, keď mi pred pár rokmi
operovali rameno, nemohol som tri mesiace nič robiť. Potom ma bavilo
všetko. Pochopil som, že musím pracovať na kondícii, aby moje telo
držalo pokope. Aj zranenia sa lepšie zacelia. Mal som zranené kolená.
Chodil som s tým po lekároch. Traja mi vraveli, že mi pomôže len
operácia. Jeden mi povedal, že to nie je nevyhnutné, ale musím
posilňovať svalstvo na nohách. Tak som trénoval a za dva mesiace bolo po
problémoch. Teraz viem, že čím viac sa budem o telo starať, tým dlhšie
vydržím súťažiť. Športujem celý život a beriem to ako každodennú rutinu.
Robím to pre seba, má to význam.
Okrem behania či cyklistiky, aké športy robíte?
Na jeseň viac behám. Rád chodím na túry do Tatier, v zime sa venujem
skialpinizmu, doma cvičím na veslárskom trenažéri. Venujem sa najmä
tomu, čo je blízke motorke.
Aký fyzický výkon musíte podať počas jednej etapy na rely Dakar? Aká je to záťaž?
Ťažko to prirovnať. Keď jazdím s motorkou cez sezónu, súťaž trvá tridsať minút. Počas toho mám tep od 165 do 175 úderov za minútu. Tú polhodinu idem naplno. Na Rely Dakar idem aj osem hodín, ale priemerný tep je od 130 do 140 úderov. Dá sa povedať, že to je maratón. Ale čím lepšie sa pripravím, tým lepšie to zvládnem.
Ste po takom dni fyzicky unavený?
Necítim sa tak. Sú etapy, keď si poviem, dnes to bolo ťažké a som unavený, ale takých dní je málo. Nepocítil som, že by som šiel po etape umrieť. Väčšinou, keď dojazdím, cítim sa v pohode. Tak na sedemdesiat percent. Jazdí sa dlho a v nízkych tepoch. Únava sa skôr nabaľuje z toho, že sa nevyspíte. Pre mňa je náročnejšia psychická stránka ako fyzická. Keď prinášate obete a pracujete na niečom, záleží vám na výsledku. Vo vypätých chvíľach potom večer hlava pracuje, neviete zaspať. V roku 2016, keď som bol druhý, som posledné štyri etapy prakticky vôbec nespal. Vravel som si, že to musím dotiahnuť. V hlave som neustále rátal, koľko ešte potrebujem, aby som bol druhý, pri najhoršom tretí a celú noc som nespal. Taký adrenalín bol vo mne, že som nebol unavený.
Kondične ste dobre pripravený. Viete si predstaviť robiť aj iný šport? Ktoré sa vám páčia?
Veľa športov sa mi páči. Veľmi ma baví skialpinizmus, bicykel a aj
beh na lyžiach. Na skialpinizme je krásne, že ste v prírode, namakáte
sa, keď šliapete do kopca, potom to zlyžujete.
Čím je atraktívny práve motorizmus?
Nebolo to tak vždy. Najskôr ma strašne bavil rybolov. Bol som rybár.
S chlapcami sme chodili na rieku, brodiť, chytať aj opekať. Motorku som
mal asi od desiatich rokov. Bola doma v garáži a raz za mesiac sme ju
vybrali von previezť sa okolo lúky. Ale nevozil som sa na nej sám,
prišli deti z polovice dediny. Všetci sme sa povozili a potom zase na
ryby. Otec asi chcel viac ako ja, aby som jazdil. Ja som mal iné záujmy.
Chcel som sa rovnať kamarátom. Ale postupne začali aj na motorke
prichádzať výsledky. Už som nejazdil raz za mesiac ale raz za týždeň,
dva razy za týždeň. Už sa to volalo tréning, nebolo to vozenie.
V devätnástich som mal rôzne záľuby a otec mi povedal: Buď budeš jazdiť,
alebo sa budeš flákať. Zamyslel som sa a vybral som si motorku. Začal
som to brať profesionálnejšie. Rybačka je však stále moje hobby. Ale je
pravda, že za posledné roky som nebol na rybách ani raz. Nie je čas.
Všetok čas venujem príprave, tréningu a rodine. Ľúto mi je, že netrávim
toľko času s deťmi. Ráno niekedy idem preč a ony ešte ešte spia, a keď
sa vrátim už spia. Sú aj také dni.
Obetujete veľa profesionálnej kariére?
Dakar je Dakar. Keď niečo robím, musím to robiť na sto percent. Ak to mám robiť len tak, nemá to zmysel. Radšej robím jednu vec poriadne, ako štyri po troche.
Čo je váš sen?
Chcel by som byť na Dakare na pódiu. Roky mi pribúdajú a každý ročník prídu mladí súperi, ktorí idú naplno. Na Dakar musíte byť správne trafení, musíte mať v sebe aj strach, aby ste sa nezabili. Vedieť ísť rýchlo, ale toľko neriskovať, aby ste sa neprizabili. Každý rok je náročnejšie skončiť do tretieho miesta. No nemyslím si, že to je nereálne. Ak by som to tak videl, vykašľal by som sa na to a radšej by som sa venoval rodine a robil niečo nové. Stále ma to baví. Veľakrát som vravel, že končím, ale chýbalo by mi to. Už som si vravel, že bodaj by som sa zranil, nech si rok od toho oddýchnem a nebudem musieť behať. Potom som si zlomil ruku a za desať dní som už bol v posilňovni. Na skialpinizmus som šiel so zlomenou rukou. Proste som trochu trafený. Keď nemám pohyb, nežijem. Chýba mi.
Čiže aj v lete stále musíte trénovať?
Kondične trénujem teraz menej, viac jazdím na motorke. V septembri
ma čaká rely v Grécku, aj to je príprava a po nej budem trénovať dvoj aj
trojfázovo. Motorky už bude menej, lebo nebude také vhodné počasie.
O to viac sa budem zasa venovať kondícii.
Kedy sa posiela prihláška na Dakar?
„Keď vám ju do 15. mája potvrdia, do konca augusta treba nahlásiť
celý sprievodný tím aj počet áut. Už štyri mesiace pred štartom musím
presne vedieť, koľko ľudí napevno pôjde.
Po desiatich rokoch v Južnej Amerike sa teraz sťahuje Rely Dakar do Saudskej Arábie. Je to dobrá zmena?
Teším sa. Je to bližšie ako do Južnej Ameriky. Dá sa tam dostať za
päť hodín, vnímam to pozitívne. Náročnejšie môžu byť teplotné podmienky.
V noci môže byť aj mínus päť stupňov a cez deň 20 – 25. Ráno nám budú
omŕzať prsty a poobede nám bude teplo. Ale je to lepšie, ako keď v
Bolívii každý rok pršalo.
