„Vybielila som kreditné karty. Musela som mať dve zamestnania. Pracovala som na Venice Beach v Kalifornii, kde som počas dňa lepila turistom menovky na ryžové náhrdelníky a po nociach som bola zamestnaná v sklade s potravinami,“ povedala Robinsonová, ktorej fascinácia letnými olympijskými hrami prepukla v roku 1984, keď jej matka pracovala na Kalifornskej univerzite počas Hier ako predkladateľka. „Vždy keď sa večer vracala, doniesla mi pár športových odznakov, vlajok a iných predmetov,“ vysvetlila Vivianne.
V Paríži sa zámorská fanúšikovská ikona cíti veľmi dobre. Na ulici
ju zastavujú ľudia, ktorí majú záujem o spoločnú fotografiu. Robinsonová
dodala, že doma má albumy plné fotiek, ktoré iniciovali samotní
športovci. „Kedysi to bolo ale jednoduchšie, pretože v minulosti sa
nekládol až taký dôraz na bezpečnosť. Vtedy bol prístup k olympionikom
oveľa jednoduchší ako dnes,“ dodala žena, ktorá sa zúčastnila na
všetkých letných olympijských hrách s výnimkou tých v Pekingu 2008 a
Tokiu 2021. „Do Pekingu som mala víza, ale nenašetrila som si dosť
peňazí. V Japonsku som nebola, pretože vtedy vo svete zúril
koronavírus,“ vysvetlila rodáčka z Los Angeles.
Robinsonová priznala, že miluje olympijské hry pre ich úžasnú atmosféru. „Mám rada olympijskú atmosféru. Cítim, že ide o viac ako o šport. Rada spoznávam aj krajiny, v ktorých sa hry konajú. Tu vo Francúzsku som sa tešila na otvárací ceremoniál, mala som zabezpečenú za 1600 dolárov aj vstupenku, ale nakoniec som z ulice sledovala iba veľkoplošnú obrazovku,“ uzavrela Robinsonová.
