Od športového aerobiku k maratónu

Od športového aerobiku k maratónu
Na kus reči s bežkyňami, ktoré v sobotu 28. septembra stáli na bronzových stupienkoch 2. ročníka dm ženského behu
Zaujímavou postavou medzi medailistkami 2. ročníka dm ženského behu je 23-ročná Trnavčanka Romana Komárňanská, ktorá na kratšej štvorkilometrovej trati časom 14:39 min skončila na 3. mieste. Študentka 5. ročníka Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, ktorá si behom plní svoje sny a prekonáva méty, ktoré si pred seba sama a dobrovoľne kladie.

Pred polrokom som si povedala, že pôjdem polmaratón na 8. ročníku ČSOB Bratislava Marathone v čase pod 1:30 h, tak som ho pre istotu zabehla v čase 1:28:10 h. Aby som tento cieľ aj splnila,“ povedala budúca magistra športového aerobiku tesne po dekorovaní troch najlepších na „kratšej“ štvorkilkometrovej trati 2. ročníka dm ženského behu.

Keďže mojim hobby a povolaním je športový aerobik, ktorý na FTVŠ študujem, dobrá kondícia k tomuto povolaniu jednoznačne patrí. Preto behám stredné a dlhé vzdialenosti,“ pokračovala športovkyňa, ktorá si dala za cieľ absolvovať tento rok 90. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.


Týždeň pred maratónom v Košiciach som si sem prišla dobre zatrénovať. To bol v podstate môj hlavný zámer, prečo som prišla na dm ženský beh. Preto som ho bežala skôr v takom tréningovom tempe. Moje hlavné preteky tejto sezóny ma čakajú o týždeň v Košiciach,“ vysvetlila Romana Komárňanská dôvod účasti na sobotňajšom behu.

Vedela som, že na štarte bude Kika Hegedüsová, ktorá je na takýchto krátkych tratiach veľmi rýchla, preto som ambície zvíťaziť nemala. Ja sa predsa orientujem na stredné a dlhé trate, ona behá predovšetkým kratšie vzdialenosti. Navyše, tempo, ktoré ona nasadila hneď od začiatku behu, mi nevyhovovalo. Bežala som svojim tempom, sily som si rozložila veľmi dobre, takže trať som absolvovala bez nejakej väčšej krízy. Preto som prekvapená, že som nakoniec skončila tretia. Vôbec som to nečakala. Neprišla som sem lámať rekordy,“ reagovala na otázku o svojich pretekárskych ambíciách na 2. ročníku dm ženského behu nedávna víťazka ženskej kategórie Behu Pezinkom.

Nepýtajte sa ma, v akom čase chcem absolvovať maratón v Košiciach, lebo to nechcem zakríknuť. Teraz, keď som to prezradila, každého zaujíma iba čas, na aký si trúfam. Samozrejme, mám svoju predstavu, ale tú si nechám pre seba. Po maratóne vám poviem, či som ju dokázala splniť. Maratón som nikdy v živote nebežala. Košický bude moja premiéra,“ reagovala pretekárka klubu 3NT na otázku, na čo si na maratónskej trati pri svojom životnom debute verí.

Prečo som sa rozhodla pre košický maratón? Lebo to chcem skúsiť. Človek si predsa musí dávať pred seba veľké ciele. Musí si plniť svoje túžby a sny. Ja patrím k takým ľuďom, ktorí si tieto méty pred seba kladú. Ako som už povedala, dobrá kondícia k športovému aerobiku patrí. Preto som sa rozhodla venovať aj behu. Spojila som príjemné s užitočným. Navyše, beh je veľmi dobrým liekom proti stresu. Dá sa pri ňom dobre vyčistiť hlava, dá sa pri ňom dobre zrelaxovať psychika a po takýchto pekných výkonoch a výsledkoch aj posilniť sebavedomie,“ zdôraznila študentka FTVŠ, ktorá minulý rok na 1. ročníku dm ženského behu absolvovala dlhšiu deväťkilometrovú trať a v celkovom poradí skončila časom 39:45 min na 7. mieste.


Veronika Otrubová: „Bežala som po dvojtýždňovej zdravotnej pauze“

O miesto vyššie medzi atlétkami, ktoré v premiérovom ročníku dm ženského behu minulý rok bežali deväť kilometrov, skončila Veronika Otrubová z Bratislavy. Pretekárka Sportdiag Team-u bola minulý rok o sekundu rýchlejšia ako Romana Komárňanská. Tento rok sa medzi ženami na 9-kilometrovej trati už dostala na stupne víťazov. Časom 37:03 si vybojovala bronzovú pozíciu.


S výsledkom i časom som veľmi spokojná, veď na štart týchto pretekov som sa postavila po dvojtýždňovej nútenej zdravotnej prestávke. Akurát som sa vystrábila z choroby. Preto som nečakala, že budem taká rýchla. Výkon z minulého roka som si zlepšila o dve a pol minúty,“ konštatovala 24-ročná Bratislavčanka tesne po prevzatí diplomu a vecných darov za 3. miesto.

Trať, po ktorej sa bežalo, veľmi dobre poznám, bývam neďaleko od nej, no pravidelne trénovať na ňu nechodím. Behám iné úseky,“ pokračovala pretekárka, ktorá má na konte už niekoľko úspešných polmaratónov v Bratislave a blízkom okolí.

Nie, pretekárky, s ktorými som mala bežať, som nejako detailne neštudovala. Nemala som predstavu, s kým sa na trati stretnem. Nečakala som, že sa vo výsledkoch dostanem tak vysoko. Reálne som svoje možnosti odhadovala na také 6. – 7. miesto. Aj preto, že som pre chorobu dva týždne vôbec nebehala,“ tvrdila po pretekoch rodáčka z Bratislavy, ktorá priznala, že momentálne nemá výkonnosť na to, aby na pretekoch držala krok s Ľubomírou Maníkovou, čerstvou víťazkou dlhšej trate 2. ročníka dm ženského behu.

Predsa Ľubka Maníková je profesionálna bežkyňa, ktorá sa týmto vzdialenostiam intenzívne venuje. Bolo to vidieť pri jej tempe, ktorým tento beh išla. Ja som skôr mohla držať krok s Katkou Pokornou, ktorú dobre poznám. Ale aj tá mi v závere pretekov poriadne ušla. Na tretie miesto som sa dostala až v úseku za Lafranconi. Som rada, že som si ho udržala až do cieľa. Lebo na prvé dve bežkyne som dnes určite nemala. Preto opakujem ešte raz: som veľmi spokojná s tým, ako to nakoniec všetko dopadlo,“ zdôraznila Bratislavčanka, ktorá vysoko vyzdvihla prácu organizátorov tohto podujatia. Ako hneď po pretekoch povedala, páčilo sa jej, ako bolo celé podujatie zorganizované. Veľmi vysoko hodnotila precíznu prácu členov organizačného štábu na trati i v cieli.

Som veľmi spokojná. Bolo to zorganizované na vysokej úrovni. Atmosféra bola fantastická, počasie krásne. Ženy, ktoré tu bežali, boli perfektné, diváci tiež. Ak budem zdravá, určite prídem aj na budúci tretí ročník tohto krásneho ženského behu,“ dodala ešte skôr ako sa s nami rozlúčila.

29.9.2013   /   Cestné behy   /   Autor: ŠŽ

Fotogaléria

Ďalšie články