Keď o deviatej ráno zaznel pred hotelom Doubletree by Hilton štartovný výstrel, trvalo dobrých päť minút, kým mohutná masa v maratónkach opustila priestor štartu. Boli v nej elitní bežci z Afriky, najlepší domáci maratónci, ale aj študenti vysokých škôl, politici, vedeckí pracovníci, rozprávkové postavičky či umelci v krojoch. K tomu im vyhrávala živá hudba a vo vzduchu rozvoniavalo prevarené víno. Väčšina používala ako pohon vlastné nohy. Tí modernejšie založení sa vybavili kolieskovými korčuľami. A tí, ktorým ich vlastné nohy už vypovedali poslušnosť, sa do cieľa dostali na handbikoch, čiže špeciálne upravených vozíčkoch poháňaných rukami.
V hlavnej maratónskej kategórii sa prezentovalo takmer 1700 pretekárov. A celkový počet tých, ktorí si prišli v prvú októbrovú nedeľu zabehať na najstaršom európskom maratóne, sa zastavil na rekordnom čísle 9512. Na štarte sa objavili bežci z 53 krajín, ale až 80% účastníkov tvorili ľudia zo Slovenska. Hrude všetkých, ktorí dokončili 42 195 m na košickom mestskom okruhu, zdobila po pretekoch pamätná medaila a na tvári sa zračila spokojnosť. Tradíciou sa stáva, že v Košiciach už bežia aj celé rodiny s deťmi. V minimaratóne sa predstavil aj ešte nedávny svetový rekordér Patrick Makau z Kene. Exhibične sa prebehol s deťmi a možno niektoré z nich aj inšpiroval do budúcnosti.
„Maratóny dnes zápasia nie s tým, kde a ako hľadať nových účastníkov, ale ako uspokojiť všetkých záujemcov o štart. Je príjemné zistenie, že táto novodobá maratónska vlna dorazila aj k nám a že aj Slováci sa už hýbu. Keď k tomu prirátam nadšenie ľudí v uliciach, musíme byť s daným výsledkom spokojní. Za 25 rokov, čo pomáham organizovať tento maratón, som taký záujem v uliciach nevidel. Na poslednom kilometri bolo určite viac divákov ako pred týždňom v Berlíne. A tam majú pred cieľom takú dominantu, akou je Brandenburská brána,“ rád skonštatoval riaditeľ košického maratónu Branislav Koniar.
Víťazný Keňan Patrick Kiptanui Korir (2:09:36) bol už možno aj
na ceste na letisko, keď dobehol do cieľa Maďar Károly Fehér. Maratónec
s ročníkom narodenia 1935 z klubu Futapest o 33 sekúnd prešvihol
hranicu šiestich hodín. Aj tak sa stal víťazom kategórie nad 70 rokov
a patrí mu veľké uznanie.
Majstrom Slovenska sa rovnako ako vlani stal Jozef Urban. Dvadsaťsedemročný Košičan prihrmel do cieľa v čase 2:23:51 a o minútu a pol si zlepšil svoj osobák z minulého roka. Bol veľmi spokojný, keď preberal víťazný veniec. ,,A to ma zhruba medzi dvadsiatym piatym a štyridsiatym kilometrom pichalo v boku. Asi som veľa pil počas pretekov. Na to, že som sa necítil dobre, je výsledný čas výborný,“ pochválil svoj výkon. Spokojná bola aj jeho krajanka Katarína Berešová. Polmaratónsku košickú trať ovládla už po šiesty raz a hoci v uplynulom týždni dva dni preležala v posteli, výkon 1:14:31 ju veľmi potešil.
„V Košiciach som nikdy predtým nebežala rýchlejšie. Možno keby som tie dva dni trénovala, mohlo to byť ešte lepšie. Podmienky boli ideálne. Síce chladno, ale to máme my vytrvalci radšej ako teplo,“ vyhlásila v cieli momentálne najvšestrannejšia slovenská vytrvalkyňa pôvodom z Trebišova.
