Lenka Bosá a Peter Zeman sa na Zimnej desiatke zhodli, že beh je najmä o hlave, nie iba o nohách

Lenka Bosá a Peter Zeman sa na Zimnej desiatke zhodli, že beh je najmä o hlave, nie iba o nohách
Účastníci záverečného 3. kola FA Zimnej desiatky 2013/2014 v prvú marcovú sobotu v cieli na dunajskom nábreží chválili najmä krásne slnečné počasie i perfektne zorganizované preteky

           V prvý marcový deň počas sobotňajšieho slnečného dopoludnia bolo v okolí bratislavského nákupného strediska Eurovea na dunajskom nábreží ako v úli. Na novej modernej bratislavskej promenáde medzi Mostom Apollo a Starým mostom už od desiatej hodiny naplno pulzoval život. Všade bolo plno ľudí. Kde sa človek pozrel, tam pohľadom „narazil“ na človeka v športovom oblečení a obutí.

Bodaj by nie, keď poltisícky priaznivcov behu si práve pod sochou generála Milana Rastislava Štefánika dalo rande, aby spoločnými silami úspešne uzavreli trojkolovú sériu obľúbených cestných behov pod názvom FA Zimná desiatka 2013/2014, ktorá svoju históriu začala písať 1. decembra 2013.

            Pre väčšinu účastníkov to bol test výkonnosti pred mestským maratónom

Priaznivci rekreačného behu i vrcholoví športovci sa postavili na štart záverečného 3. dielu Zimnej desiatky 2013/2014, aby mesiac pred štartom 9. ročníka bratislavského mestského maratónu – ČSOB Bratislava Marathon (4. – 6. apríla) si otestovali svoju športovú výkonnosť a bežeckú formu.

Organizátori spomínaných podujatí zo spoločnosti Be Cool zaregistrovali, že z pôvodne prihlásených 542 bežcov a bežkýň sa hodinu pred sobotňajším obedom na 10,5 kilometrovú trať vydalo spolu 501 bežcov.

Z nich osemdesiattri dokonca využilo ponuku štábu pre beh zanietených ľudí okolo Jozefa Pukaloviča, aby v záverečnom podujatí aktuálnej série Zimnej desiatky mohlo absolvovať dvojnásobnú trať, teda 21 kilometrov. Mnohí z nich práve touto sobotňajšou „obedňajšou“ porciou otestovali svoju pripravenosť na štafetový beh, resp. na polmaratón, ktorý chcú bežať v nedeľu 6. apríla v rámci 9. ročníka ČSOB Bratislava Marathonu.

Práve športová forma a aktuálna kondičná príprava bola v sobotu 1. marca na dunajskom nábreží častou témou dlhších i kratších rozhovorov nie iba tesne pred štartom podujatia, ale predovšetkým po ňom. Čiže po úspešnom dobehnutí do cieľa 3. kola Zimnej desiatky.

Bratislavčanka Lenka Bosá si dokonca priamo na cieľovej rampe pre ňu typicky energicky a poriadne vysoko vyskočila, čo robí prakticky už štyri roky, odkedy chodí na masové bežecké podujatia.

„Je to môj cieľový rituál, ktorým chcem zo seba dostať všetku nahromadenú energiu, ktorú som pri behu nespotrebovala. Ľuďom okolo chcem ukázať, že ešte mám v sebe hromadu síl, hoci mám za sebou beh na 10,5 kilometra. Chcem dokázať, že ešte neumieram, že ešte aj naďalej dokážem existovať bez problémov, že to mám pod kontrolou,“ vysvetlila nám so smiechom sympatická bežkyňa so štartovným číslom 310 na hrudi, ktorá na zdolanie viac ako desiatich kilometrov potrebovala čas 44:50 min. Svojim výkonom obsadila v absolútnom poradí 53. miesto a v hlavnej ženskej kategórii jej patrila výborná 4. priečka.

Beh čistí hlavu a prospieva duševnej rovnováhe,“ tvrdia jeho priaznivci

„Beh milujem, lebo veľmi dobre čistí hlavu. Je to výborný spôsob na udržanie vnútornej rovnováhy. Pracujem ako PR manažérka, takže počas behu rozmýšľam nad projektmi, ktoré v práci robím. Je to ideálny spôsob, lebo pri behu vám prídu na um výborné nápady. Môžete si veci dôkladne premyslieť, môžete nad nimi špekulovať. Bežíte - a súčasne rozmýšľate nad vecami, ktoré potrebujete vyriešiť. Beh je v prvom rade o hlave. Keď máte beh pod kontrolou, máte z neho potešenie. Hlava diriguje nohy, takže beh je najmä o hlave, a nie iba o nohách,“ tvrdila v cieli bežkyňa, ktorá pre obľúbený beh musí každý deň vstávať skoro ráno. „Behať chodím o siedmej ráno, aby som svoje kilometre stihla urobiť ešte pred odchodom do práce. Behám každý deň, dvakrát do týždňa cvičím, posilňujem, starám sa o seba. Keď máte v hlave jasno, čo chcete v behu dokázať, viete si čas rozdeliť tak, aby ste cez deň všetko stihli. Ja teraz mám pred sebou ďalší cieľ, ktorý chcem dosiahnuť: zabehnúť desať kilometrov za menej ako 40 minút. Je to síce náročný cieľ, ale budem na ňom pracovať. Raz sa mi to určite podarí. Neviem povedať, kedy to bude, ale bude to,“ neskrývala Lenka Bosá svoje bežecké odhodlanie.

Z tejto série zimných desiatok štartujem teraz iba na prvej, lebo predchádzajúce dva termíny mi kolidovali s pracovnými povinnosťami. Nedalo sa sem prísť,“ pokračovala Lenka Bosá, ktorá chcela poslednú zimnú desiatku zabehnúť v čase pod 50 minút. „Som veľmi rada, že je to dokonca pod 45 minút, lebo na desiatku som prišla preto, aby som sa pred mestským maratónom otestovala. Na ČSOB maratóne chcem bežať tímovú štafetu, na ňu sa teraz pripravujem. To je hlavný motív môjho každodenného behania. Taký cieľ mám teraz v hlave, na ňom idem pracovať. Hranica 40 minút a lepšie na 10 kilometrov ma fakt veľmi láka,“ dodala členka zoskupenia She Runs.

V podobnom duchu – o behu ako o spôsobe čistenia hlavy a o posilňovaní duševnej rovnováhy – hovoril v cieli tretieho pokračovania Zimnej desiatky 2013/2014 aj 40-ročný pracovník Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Peter Zeman, ktorý má na konte niekoľko maratónov, polmaratónov a dlhých cestných behov.

„Beh je pre mňa sviatok. Je to niečo vnútorné, niečo, čo je a zostane vo vás. Nie je to iba klasicky šport. Beh je forma vnútornej očisty, relaxu, niečoho, čo patrí k životu. Neviem to presne špecifikovať, ale beh je pre mňa fakt sviatok. Veľký sviatok. Krásny zážitok. Veľmi rád behám. Nerobím to však v snahe naháňať rekordy, prekonávať limity, lebo mojim cieľom je zažiť niečo krásne. Beh je pre mňa otázka vnútornej rovnováhy. Psychika je v živote človeka veľmi dôležitá. Keď máte v poriadku vnútorné prostredie, keď máte v poriadku dušu, ľahšie zvládate prekážky každodenného života. Preto som sa na behanie vlastne aj dal. Našiel som v ňom pre seba recept, ktorým sa dá odbúrať stres, napätie, vnútorná nestabilita. V behu som našiel radosť, potešenie i pomoc,vysvetľoval Peter Zeman, ktorý sa k behu a k atletike dostal na základnej škole.

Voľakedy behal ultramaratóny, teraz nemá rád beh dolu kopcom

Keď som mal 16 – 17 rokov veľmi vážne som sa venoval atletike. Bola športom, ktorý ma oslovil. Najmä behy na dlhé trate. Rád som behal, ale moja výkonnosť nebola taká, aby som sa dostával na stupne víťazov. Tie boli pre mňa vždy vzdialené. Obdivoval som všetkých, ktorí sa na ne dostali, ale pre mňa neboli súdené. Pre mňa ich nevyrobili. Ja som svoju výkonnosť nemeral stupňami víťazov. To nebolo pre mňa. Ale atletike som zostal verný,“ priblížil Peter Zeman genézu svojho vzťahu k cestným behom a atletike.

Neskôr som sa začal orientovať na poriadne dlhé trate. Behal som dokonca aj ultramaratóny. Behy na 60 až 80 kilometrov. Môj osobný rekord je 81-kilometrový beh, ktorý som zvládol za deväť hodín a desať minút. Pravda, vtedy som mal o dvadsať rokov a o sedem – osem kíl menej. Dnes mám štyridsať, už to nie je, čo to bývalo, ale na polmaratón, ktorý chcem bežať o mesiac v Bratislave, sa veľmi teším. Verím, že to opäť bude pekný beh, z ktorého si prinesiem veľa zážitkov. Lebo behanie takýchto vzdialenosti je aj o zážitkoch a o nevšedných príbehoch. Je to aj o veľkej motivácii a o normálnej snahe niečo pre seba urobiť, niečo dokázať,pokračoval počerný bežec so štartovným číslom 726, ktorý na zdolanie 10,5 kilometrovej trate potreboval čas 53,09 min. Tento výkon mu stačil v kategórii muži 40 – 49 rokov na 41. priečku.

Desať kilometrov je pre mňa krátka trať. Ja som zvyknutý na dlhšie ´štreky.´ Rád behám vzdialenosti okolo 25 – 30 kilometrov. Dnes som tu iba preto, že na preteky prišla aj moja kamarátka. Ona ma sem dostala. Mohol som síce ležať doma pred televízorom, a mať pekný deň, ale keď som sa ráno pozrel von, a videl som, ako krásne svieti slniečko, tak som si povedal, že by bolo hriechom zostať doma. Som rád, že som sem prišiel, je tu plno zaujímavých ľudí. Prišli sme spolu. Spolu sme to aj odbehli, takže sme urobili niečo užitočné pre svoje zdravie, urobili sme niečo pozitívne pre vnútornú rovnováhu,“ zdôraznil bežec, ktorý doteraz absolvoval mnoho vydarených pretekov.

Som rád, že som si túto desiatku odbehol. Zasa som prežil niečo krásne. Beh je aj o krásnych zážitkoch, príbehoch. Je to niečo, čo človeka dokáže silno osloviť. Takže spolu s kamarátkou sme zažili opäť niečo krásne, povzbudzujúce a neopakovateľné. Aj o tom je predsa beh vo všeobecnosti. Neľutujem, že som tu,“ vysvetlil Peter Zeman dôvod, prečo prišiel na záverečný diel bežeckej série Zimná desiatka 2013/2014.

„Chodím behať aj Národný beh Devín – Bratislava, ktorý však z pohľadu atléta osobne nepovažujem za práve najobjektívnejší beh. Veľa vám o vašej reálnej výkonnosti nepovie, lebo ju dosť skresľuje. Takmer celú trať bežíte dolu kopcom, takže tie výsledné časy sú oveľa lepšie, než na aké reálne máte. Ak by sa ´Devín´ bežal, povedzme po rovine, konečné časy by boli určite iné. Boli by oveľa hošie. Preto je ´Devín´ pre mnohých atlétov dosť zradným behom. Klame človeka, robí ho lepším atlétom, než akým skutočne je,“ pridal Peter Zeman svoj originálny pohľad na populárny cestný beh z Devína do Bratislavy.

Trať Zimnej desiatky ma prekvapila, lebo na to, že sa beží okolo Dunaja, je dosť členitá. Predovšetkým výbehy na oba bratislavské mosty dajú človeku poriadne zabrať. Musíte sa dobre ´zaťať´, aby ste pri tých výbehoch nevyšli z bežeckého tempa, aby ste si dobre rozložili sily. Nečakal som, že sa na tých mostoch tak natrápim. Ale bolo to pekné,“ hodnotil sobotňajšiu trať niekdajší milovník ultramaratónov kým čakal v cieli na svoju kamarátku, ktorá ešte bola na trati.

Nestačil dopovedať poslednú myšlienku, keď spomínaná Martina Čavojská dorazila do cieľa. Mala toho plné zuby. Dobehla do cieľa ako presne stá žena a jej výsledný čas bol 1:12:07 h. Na víťaznú Luciu Janečkovú mala manko 32:24 min. Ako neskôr priznala, najviac zo spomínaného časového manka jej narástlo práve na bratislavských mostoch.

Kým neďaleko od nás sa v predklone usilovala upokojiť dýchanie, pološeptom komentovala práve spomínané mosty a náročné výbehy na ne. „Trvalo mi to celú večnosť, kým som sa dostala na ne. Myslela som, že to dám za lepší čas. Ale na tých mostoch som stratila veľa, možno aj tri - štyri minúty, ak nie aj viac, kým som ich prekonala. Bolo to fakt náročné. Som však rada, že som v cieli, že to mám úspešne za sebou.“

Keď bojovníčka Martina Čavojská chytila „druhý dych“ spolu s Petrom Zemanom odišla do blízkej budovy Skladu č. 7, v ktorom tradične býva technické zázemie všetkých masových behov, ktoré majú štart a cieľ na námestí pred Euroveu alebo pred novou budovou Slovenského národného divadla.

Natália Dercová: „Som rada, že operované koleno túto záťaž vydržalo“

Do Skladu č.7 odišli o niečo neskôr aj manželia Jozef a Brigita Kleinovci z tímu Asseco Runnig Club, ktorí v cieli vítali svoju mladú kolegyňu zo svojho bežeckého družstva Natáliu Dercovú.

Na zimnej desiatke štartujem prvýkrát. Nahovorili ma na to kolegovia z práce, z našej firmy. Aby som bola konkrétna, manželia Kleinovci a ich dcéra Michaela. Oni sú príčinou toho, že som dnes tu. Samozrejme, som rada, že to mám úspešne za sebou. Preteky to boli pekné, ale ja som sa ich trochu obávala. Mám operované koleno, nevedela som, akú záťaž vlastne vydrží. Celú trať som počúvala dynamickú hudbu, takú zmesku všetkého možného, aby mi tie kilometre lepšie ubúdali,“ vysvetľovala Natália Dercová vo chvíli, keď si vyberala slúchadla z uší.

Voľačo mi v cieli hovorili, ale nerozumela som dobre. Možno ma pochválili. Neviem. Musia mi to ešte zopakovať,“ tvrdila dobre naladená bežkyňa so štartovým číslom 353, ktorá časom 59:02 min sa dostala na záver prvej päťdesiatky výsledkovej listiny v hlavnej kategórii žien a medzi všetkými bežkyňami obsadila 60. miesto.

Desať kilometrov som ´urobila´ v čase pod jednu hodinu, čo na mňa nie je zlé. Som rada, že mi to išlo tak hladko, bez väčších problémov. Výkon sa mi páčil, preteky tiež. Ale netreba to preháňať. Všetko treba robiť s mierou. Na ďalších pretekoch to bude možno lepšie,“ tvrdila členka Asseco Runnig Teamu, ktorá pri rozlúčke ešte dodala: „ Som rada, že som prišla. Potešilo ma, že operované koleno túto záťaž vydržalo, že ma niekde na trati nezradilo. Keď sa mi bude dať, prídem aj na ďalšie preteky. Počasie bolo krásne, celková atmosféra okolo nás tiež. Mám krásny zážitok, na ktorý budem dlho spomínať. Bolo tu perfektne.“

Výsledky 3. kola FA Zimná desiatka (10,5 km):


MUŽI: 1. Pavol Bukovác (behame.sk) 35:12, 2. Andrej Ivanov (Ukr.) 35:23, 3. Jan Filip Kotora 36:21, 4. Štefan Ringer 36:37, 5. René Valent (všetci behame.sk) 37:55, 6. Szult Lengyel (bez klubovej príslušnosti) 38:05.  ŽENY: 1. Lucia Janečková (Bratislava Marathon Running Team) 39:45, 2. Janka Menkynová (Kvetoslavov) 41:27, 3. Nika Čorbová (bez klubovej príslušnosti) 42:46, 4. Lenka Bosá (She Runs) 44:46, 5. Dana Janečková (Bratislava Marathon Running Team) 45:21, 6. Jana Mareková (bez klubovej príslušnosti) 45:47.

Beh na 21 km v rámci 3. kola FA Zimná desiatka:


MUŽI: 1. Matúš Forgáč 1:17:12, 2. Michal Ochaba 1:17:34, 3. Dušan Hujo (všetci bez klubovej príslušnosti) 1:23:15, 4. Juraj Drotován (Three Rabitts Rača) 1:23:29, 5. Lukáš Hanúsek (Ekonomická univerzita v Bratislave) 6. Tomáš Giertli (Čierny Balog – Dobroč) 1:24:33. ŽENY: 1. Katarína Pokorná (Slávia STU Bratislava) 1:24:06, 2. Diana Tešovičová (ProCycling) 1:28:29, 3. Zuzana Stoličná 1:36:40, 4. Marcela Bednárová (bez klubovej príslušnosti) 1:49:11, 5. Ľubomíra Arpášová (Ironman Team Levice) 1:49:18, 6. Monika Davideková (bez klubovej príslušnosti) 1:51:41.

Konečné výsledky Winter Tour 2014:


MUŽI: 1. Andrej Ivanov (Ukr.) 1:45:31 h., 2. Pavol Bukovác 1:45:52, 3. Štefan Ringer 1:50:08, 4. Alexander Moravčík 1:56:18, 5. Peter Glončák (všetci behame.sk) 1:59:23, 6. Richard Chrappa (CK Svätý Jur) 1:59:27 ŽENY: 1. Lucia Janečková ((Bratislava Marathon Running Team) 1:59:13, 2. Katarína Pokorná (Slávia STU Bratislava) 2:01:14, 3. Diana Tešovičová (ProCycling) 2:07:03, 4. Janka Menkynová (Kvetoslavov) 2:07:52, 5. Jana Mareková (Cowboy Racing Team) 2:16:11, 6. Martina Sopková (bez klubovej príslušnosti) 2:23:44.
2.3.2014   /   Cestné behy   /   Autor: ŠŽ

Ďalšie články