Michal Ivančo sa vo vekovej kategórii 45-49-ročných prezentoval výsledným časom 11:59:22 h a skončil na 239. mieste. Druhý slovenský zástupca Michal Holub to v kategórii 30-34-ročných dotiahol na 61. miesto s výkonom 9:35:20 h. Pre porovnanie: víťaz medzi profíkmi Nemec Jan Frodeno triumfoval v traťovom rekorde 7:51:13 h. "Havaj je mekka všetkých triatlonistov a kolíska tohto športu,. Tu to celé vzniklo. Atmosféra pretekov je neopísateľná a neopakovateľná. Ak by som mal možnosť tu štartovať každý rok, určite by som sem stále chodil," uviedol Michal Holub.
Učiteľ z Oravy je štvornásobný a úradujúci majster Slovenska v dlhom triatlone, prestížneho Ironmana na Big Islande v Kailua-Kona absolvoval po druhý raz. V havajskej premiére v roku 2016 prišiel do cieľa v čase 9:47:25 h, teraz sa zlepšil o vyše 12 minút. Svoje počínanie na trati v prvých dvoch častiach pretekov opísal takto: "Plávanie v mori je zvyčajne moja najslabšia disciplína a v ďalšom priebehu sa vždy snažím zmenšiť stratu na čelo pretekov, ktorú na ňom chytím. Tentokrát mi však plávanie celkom dobre sadlo a s časom 1:05 h som naozaj spokojný. Darilo sa mi plávať v skupine a relatívne šetriť sily a ešte aj vychutnávať krásu podmorského sveta. Na bicykel som si veľmi veril a mal veľké očakávania. V úvodných 80 km všetko nasvedčovalo tomu, že to bude moja disciplína. Opak bol však pravda. Ďalšími 100 km na vetre som sa vyslovene ´pretrápil´ a dúfal som, že v behu to bude o niečo lepšie. Neustále sa meniaci zvlnený terén v kombinácii so silným nárazovým vetrom nie je práve moja obľúbená kombinácia a som vôbec rád, že som to prežil."
Záverečná bežecká časť na Ironmanovi žmýka z pretekárov všetky sily.
Najmä v počasí s veľkým teplom, vysokou vlhkosťou a nepríjemným vetrom,
aké vládne na Havaji. "Pri behu už bolo naozaj veľmi teplo a taktika
bola jasná. Chladiť, chladiť, chladiť a ešte raz chladiť. Ľad som mal
pod čiapkou, pod dresom, v rukách, skrátka všade, kde sa len dalo. A ono
sa to rozbehlo. Nohy poslúchali. Jedinou chybičkou krásy bola nečakaná
návšteva toalety, ale to je pri týchto pretekoch bežná záležitosť.
Nezlomil ma ani povestný ´energy lab´ - lávové pole, kde vzduch doslova
stojí a hovorí sa, že kto sa z neho vráti hore na ´Queen K´ s čistou
hlavou, už sa do cieľa nejako dostane. Tak to bolo aj v mojom prípade.
Ešte som pred cieľovou čiarou stihol vziať aj slovenskú vlajku. Som rád,
že aspoň takto som mohol, snáď so cťou, reprezentovať Slovensko,"
skonštatoval Holub.
Pridal aj kuriozitu, ktorá ho mohla stáť účasť v pretekoch. Pred
odchodom na štart nemohol nájsť kľúče od auta a býval približne 40 minút
jazdy od miesta, kde sa začínalo súťažiť. "Vstával som pre istotu už
pred treťou hodinou ráno. Všetko vyzeralo byť pripravené na 100% až do
chvíle, kým sme s plnými rukami začali hľadať kľúče od auta. Nastala
absolútna panika. Chladná hlava nefungovala a kľúče stále nie a nie
nájsť. Taxi služby nedostupné. Jediná možnosť bola nájsť niekoho, kto by
nás odviezol. Nakoniec po 10 minútach búchania na všetky dvere sa mi
podarilo zobudiť kanadskú rodinku na dovolenke a so slzami v očiach ich
uprosiť, aby nás vzali na štart. Nakoniec všetko dobre dopadlo a s
odretými ušami som to stihol," doplnil informácie Holub.
Podľa vlastných slov v príprave na vrchol sezóny naplával približne 500 km, nabehal 2000 km a na bicykli najazdil až 15 000 km. "Majstrovstvá sveta sú rozdelené do dvoch pretekov - profíci a amatéri Ja som medzi amatérmi a tí sú rozdelení do vekových kategórii. Dovolím si tvrdiť, že práve amatéri a nadšenci robia z týchto majstrovstiev to neopakovateľné a krásne, lebo také tieto preteky sú," dodal jeden z dvoch slovenských účastníkov MS 2019 v dlhom triatlone.