Nórski vedci sa rozhodli otestovať, ako sa s vekom mení schopnosť organizmu reagovať na intervalový tréning. Ako informuje Runner’s World, vo vzorke 94 bežcov mali účastníkov vo veku 20 až 83 rokov. Podrobili ich rovnakému režimu – štyrikrát štyri minúty vysokointenzívneho behu alebo cyklistiky (90 až 95 percent maximálneho pulzu). Medzi opakovaniami mali tri minúty na zotavenie. Tento režim absolvovali trikrát týždenne celkovo osem týždňov.
Keď výskumníci porovnali ich údaje VO2 max pred začiatkom testovania a po ňom, zistili, že priemerný nárast bol 9-13 percent. Nepotvrdila sa však ich hypotéza, že čím bude bežec starší, tým bude nárast nižší. Nenašli žiadny zásadný rozdiel medzi jednotlivými vekovými skupinami. Najväčšie zlepšenie dokonca namerali bežcom vo veku 60-69 rokov.
Najlepším predpokladom toho, o koľko sa VO2 max zvýši, bola kondícia na začiatku testovania. Tí, čo na tom boli najlepšie, sa zlepšili najmenej. Napríklad bežci, ktorí mali V02 max o 50 percent vyššie, ako bol priemer v ich vekovej skupine, sa takmer nezlepšili. Naopak, tí, ktorí mali VO2 max na úrovni 75 percent priemeru skupiny, sa zlepšili o 20 percent.
Runner’s World však poznamenáva, že vzorka pozostávala z relatívne netrénovaných jedincov (menej ako dve hodiny športovania týždenne v nízkej alebo strednej intenzite). Určite by bolo zaujímavé porovnať aj pravidelných bežcov.
Intervaly prospievajú aj vo vyššom veku
To, že vekom strácame na rýchlosti, je fakt, s ktorým sa musí každý bežec vyrovnať. Zároveň však platí, že vhodným tréningom sa dá pokles spomaliť.
