Osemstovkári útočia na hranicu 100 sekúnd. Kto ju pokorí?

Osemstovkári útočia na hranicu 100 sekúnd. Kto ju pokorí?
Už niekoľko rokov sa medzi atletickými odborníkmi aj nadšencami diskutuje o tom, kedy sa v regulárnych pretekoch podarí zabehnúť maratón pod dve hodiny. V roku 2024 však po mnohých rokoch nebývalú renesanciu zažil beh na 800 metrov a opäť sa realisticky uvažuje o tom, že hranica 100 sekúnd, čiže 1:40, by mohla čoskoro padnúť.
O tom, že svetový rekord by sa mohol posunúť pod 100 sekúnd, sa seriózne diskutovalo, už keď bol na vrchole výkonnosti súčasný svetový rekordér David Rudisha, dodnes jediný muž, ktorý zabehol 800 metrov pod 101 sekúnd (1:40,91). Stalo sa tak na olympijských hrách v Londýne v roku 2012. Rudisha mal vtedy 23 rokov a zdalo sa, že okresanie zvyšných 92 stotín sekundy, aby sa dostal pod 1:40, je len otázkou času. Lenže prišli vleklé zdravotné problémy a posledné medzinárodné vystúpenie svetového rekordéra sa datuje do roku 2017. Od Rudishovho svetového rekordu do júna 2024 sa podarilo 800 metrov pod 1:42 zabehnúť presne raz – v roku 2019 to dokázal Nijel Amos z Botswany. A potom bol v roku 2022 suspendovaný za pozitívny dopingový nález a jeho trojročný trest vyprší až v júli 2025. Takže aj nad týmto časom visí veľký otáznik.
Príval skvelých časov

Prišiel však rok 2024 a počet bežcov, ktorým sa podarilo zvládnuť 800 metrov pod 1:42, sa zdvojnásobil z piatich na desať. Kým do 15. júna 2024 sa pod 1:42 bežalo dokopy pätnásťkrát (z toho sedemkrát sa to podarilo Rudishovi a štyrikrát Wilsonovi Kipketerovi), v najbližších dvoch mesiacoch a jednom týždni do zoznamu pribudol tucet výkonov pod touto hranicou. Ako pripomína portál Let’s Run, Američan Bryce Hoppel by s časom 1:41,67 získal prinajhoršom striebornú medailu na všetkých doterajších olympijských hrách alebo majstrovstvách sveta. Z Paríža však odchádzal s prázdnymi rukami. Kde hľadať korene tohto znovuzrodenia disciplíny, ktorá z hľadiska dosiahnutých časov niekoľko rokov paberkovala?

Podľa slovenského rekordéra a jediného Slováka s časom pod 1:45 Jozefa Repčíka ide o spojenie viacerých faktorov. Jedným z nich je aj to, že v olympijskom roku je motivácia športovcov oveľa vyššia ako inokedy, tak v tréningu, ako aj v samotných pretekoch. Aj štatistiky ukazujú, že najlepšie svetové výkony, ale aj celkovo výkony v prvej desiatke tabuliek, sú v poslednom období skutočne lepšie v olympijských sezónach ako v rokoch bezprostredne pred nimi.
Samotná motivácia by však na zlepšenie nestačila, a tak do hry vstupuje aj ďalší faktor, ktorý bežecké disciplíny ovplyvňuje už niekoľko rokov – obuv. Lenže takzvané supertopánky sú na scéne už dlho a na iných vzdialenostiach sme videli zlepšenie už dávnejšie. Fyziológ Geoff Burns, ktorý študuje vplyv „supertopánok“ na výsledky, pre Let’s Run povedal, že čiastočne je to dané inou technikou behu na 800 metrov ako pri dlhších vzdialenostiach. Pripomína, že napríklad v rýchlokorčuľovaní tiež istý čas trvalo, kým si aj tí najlepší zvykli na nový typ korčúľ. „Po niekoľkoročnom prechodnom období padli všetky svetové rekordy,“ vysvetľuje, ale priznáva, že netuší, ako dlho toto obdobie môže trvať pri behu na 800 metrov. Aj Jozef Repčík si myslí, že nová obuv neprináša výsledky okamžite: „Keby som si aj ja teraz obul tieto tretry, automaticky to neznamená, že na pretekoch zabehnem rýchlejší čas...

Tento článok si dočítate v aktuálnom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
28.1.2025   /   Dráhové behy   /   Autor: Tomáš Mrva   /    Foto: SITA/AP

Ďalšie články