Dve zlaté medaily podľa očakávania vybojovala Claudia Hladíková v behu na 60 m prekážok a v skoku do diaľky, hoci najmä v prekážkovom behu mala silnú súperku v osobe Lucie Mokrášovej zo Spartaka Dubnica nad Váhom.
Stotinu od národného rekordu
Mokrášová v rozbehoch dosiahla najrýchlejší čas a pred finále sľubovala jej konfrontácia s Hladíkovou napínavý boj. Nič z toho nebolo! Malačanka sa po štarte veľmi rázne dostala do vedenia a zvíťazila suverénnym spôsobom. Následnú reakciu možno opísať ako radosť cez slzy – časom 8, 80 s zaostala len stotinu za národným halovým rekordom, ktorý drží ďalšia malacká šprintérka Monika Baňovičová z minulého roka (8, 79 s). „Išlo sa mi výborne, ale mrzí ma tá stotina. Chcela som skúsiť vylepšiť rekord a bola som k tomu tak blízko,“ hnevala sa Hladíková. V skoku do diaľky nemala Claudia adekvátnu súperku, jej pokusy stačili na zlato, hoci nenadchli. Najdlhší skok mal hodnotu 553 cm, po súťaži krútil tréner Vladimír Handl hlavou: „ Technicky bol najlepší prvý pokus, v ktorom však mala Claudia prešľap. Potom nasledovala séria, v ktorej sa opakovala jedna vec – slabý odraz na doske. Do hlavnej sezóny však máme čas, chyby odstránime.“
Úspešná obhajoba
V behu na 60 m obhájila minuloročné zlato Monika Baňovičová, ktorá uplynulé týždne bojovala s boľavými trieslami. Tréningový výpadok sa podpísal pod finálový čas (8, 05 s), ale neovplyvnil zisk zlatej medaily. „Mala som trochu strach. Zo súperiek aj z možných ďalších bolestí v nohe. Zlato som získala a časy ešte môžem vylepšiť na ďalších pretekoch,“ referovala po dekorovaní novej majsterky Slovenska Baňovičová. V behu na 200 metrov „zaspala“ Baňovičová na štarte, so štartovou reakciou 208 stotín medzi výstrelom a opustením blokov sa zaradila k posledným pretekárkam. Medaily sa však rozdávajú za výsledné časy a šestnásťročná Monika takmer ukoristila druhú zlatú medailu časom 26, 47 s. Porazila ju len Michaela Môciková, talentovaná, vekom ešte len žiačka zo Slávie UK Bratislava, ktorá malackú pretekárku predstihla o 5 stotín.
Rozprávkový trojskok
Veľký deň mala v trojskokanskom sektore Eliška Chvílová, ktorej po ročnej
odmlke pretkanej zraneniami, opäť zavesili na krk zlatú medailu.
V rozcvičke letela k dvanástim metrom a potvrdila veľkú formu. Prvý
pokus v súťaži postavil malackých fanúšikov na nohy, meral 11, 83 m
a znamenal nový osobný rekord pretekárky. „Eliška skáče len
z dvanástich krokov, čo je polovičný rozbeh. Takýto výkon je skvelý,“
vravel Vladimír Handl. Skutočná erupcia radosti prišla po druhom pokuse, ktorým
Malačanka zlomila hranicu dvanástich metrov (12, 07 m). „Moje najtajnejšie sny
sa plnili. Takýto pocit som ešte nezažila,“ euforicky opisovala duševné pochody
Chvílová. Aj ďalšie pokusy malackej skokanky boli výborné, všetky boli blízko
dvanástich metrov. Za pozornosť stojí, že druhá v poradí, Lučenčanka
Ingrid Mužíková skočila len 10, 66 m. Chvílová v nedeľu konkurenciu
doslova prevalcovala! Potešili aj bronzové medaily. Oštepárka Veronika Hruščová počas haly vrhá aspoň
guľou a v nedeľu si v doplnkovej disciplíne vybojovala bronz
a vylepšila halové maximum na 11, 87 m. Malacká štafeta v zložení Ziková, Chvílová, Hladíková
a Baňovičová vybojovala v behu na 4 x 200 metrov ďalší bronz.
Najúspešnejšou pretekárkou majstrovstiev sa stala Hladíková s dvomi titulmi
slovenskej šampiónky.
Druhá veľká chvíľa Elišky Chvílovej?
Keď sa na tabuli objavil výkon 12, 07 m, duševné pochody pretekárky AC Malacky Elišky Chvílovej zapracovali na plné obrátky. Hodila na seba bundu a tvár si zakrývala rukami, aby diváci v hale Elán nevideli slzy. Doterajší osobný rekord 11, 39 m, ktorým posledné týždne ovládala dorastenecké tabuľky v trojskoku, bol pokorený o 68 centimetrov. „Veľmi som chcela vylepšiť svoje maximum. Verila som možno v 11, 60 m, ale keď som tam videla tú dvanástku, tak to so mnou zalomcovalo,“ vravela po súťaži už pokojná čerstvá šampiónka v tejto náročnej skokanskej disciplíne. Eliška začala súťaž excelentne vlastne už v rozcvičke. Keď doletela k dvanástim metrom, jej tréner Vladimír Handl okamžite velil: „Už neskáč, vyzerá to veľmi dobre. Pripravuj sa na súťaž!“ Prvý pokus začala Malačanka už tradične – s nedošľapom na odrazovej doske. Na tabuli sa napriek tomu objavil výkon 11, 83 m a nasledovala radosť a úsmevy. Po druhom pokuse, ktorým sme vlastne začali toto rozprávanie a ktorým prekonala Eliška 12 metrov, nastala málo vídaná situácia. Zo sektora sa odobrala k hľadisku, kde sedeli jej rodičia i súrodenci. Sprevádzali ju vzlyky a slzy. Predstavovali šťastie najväčšie. Absolútny smútok a totálna radosť majú navlas podobné reakcie. Eliška tretí pokus vynechala. „Nemohla som skákať. Triasla som sa, ušla som na záchod, chcela som byť chvíľu sama a upokojiť sa. Veď súťaž pokračovala,“ vravela. Bohvie, či nezbierala odvahu na to, že možno v ten deň skočí ešte ďalej. Finálové skoky už Chvílová absolvovala s chladnou hlavou. A bolo sa na čo dívať – séria 11, 98 m, 11, 88 m a prešľap na záver. Tréner Handl mohol začať hodnotiť: „Nie je to žiadna náhoda, všetky pokusy boli kúsok od dvanástich metrov. Eliška nie je hotová trojskokanka. Doteraz robila šprintérsky tréning, ale pre bolesti v stehnách sme zvolili trojskok ako vhodnú alternatívu, pri ktorej nemá žiadne problémy.“ Inak povedané, Eliška sa ešte len učí. Rozbieha sa z dvanástich metrov, z polovičného rozbehu. Napriek tomu skáče tam, kam ostatné slovenské súperky neskáču ani z plného rozbehu. Druhá v poradí, Mužíková z Lučenca, skočila najďalej 10, 66 m. Vstupný limit na svetový šampionát do sedemnásť rokov je 12, 20 m. Radosť Elišky Chvílovej však bola neobyčajná z jedného kardinálneho dôvodu. V lete roku 2009 zabehla na juniorskom šampionáte v Nitre vtedy nevídaný čas v behu na 200 metrov – 25, 29 s, čím zlomila prísnejší limit na majstrovstvá sveta do 17 rokov v talianskom Brixene. Nemala ani pätnásť rokov, podľa pravidiel na šampionát môžu ísť len 16 a 17-roční atléti. Titulok k článku, ktorý vtedy jej vystúpenie mapoval znel: Veľká chvíľa Elišky Chvílovej. Nádeje na vylepšovanie tohto času čoskoro na dlhú dobu pominuli – Elišku začali stíhať zranenia, pod ktoré sa podpisovali viaceré faktory, od dynamického rastu telesnej výšky k nedostatočným rozcvičkám. Rok 2010 predstavoval pre ňu i trénerov čiernu dieru vo výkonnosti – neustávajúce zranenia, ktoré prišli vždy v čase, kedy už to vyzeralo nádejne. Trojskokanský titul bol dokonalou satisfakciou za premrhané obdobie. A podobne, ako v roku 2009, aj teraz sú rezervy - veľké rezervy, ktoré opäť vrhajú šance na dobrý výsledok do reálnych kontúr. Zostáva jedno – nezabudnúť! Chyby, ktoré by ju opäť uzemnili sa nesmú opakovať. V nedeľu sme sa na okamih vrátili do roku 2009. Teraz je zrejmé, že to bol omyl. Je tu súčasnosť a s ňou zodpovednosť do ďalších dní, mesiacov a dúfajme, aj rokov. Šport píše aj krásne príbehy!
Jakub Valachovič
-TK AC-
Výsledky:
Dorastenky – 60 m: 1. M. BAŇOVIČOVÁ (AC Malacky) 8, 05 s, ... 16. P. ZIKOVÁ (AC Malacky) 8, 68 s. 200 m: 1. M. Môciková (Slávia UK Bratislava) 26, 42 s, 2. M. BAŇOVIČOVÁ (AC Malacky) 26, 47 s, ... 14. P. ZIKOVÁ (AC Malacky) 30, 01 s. 60 m prek: 1. C. HLADÍKOVÁ (AC Malacky) 8, 80 s OR. Diaľka: 1. C. HLADÍKOVÁ (AC Malacky) 553 cm. Trojskok: 1. E. CHVÍLOVÁ (AC Malacky) 12, 07 m OR, ... 5. V. HRUŠČOVÁ (AC Malacky) 10, 02 m OR. Guľa (3 kg): 1. B. Haboráková (Slávia TU Košice) 12, 64 m, ... 3. V. HRUŠČOVÁ (AC Malacky) 11, 87 m. 4 x 200 m: 1. Spartak Dubnica n. V. (Plešavská, Floreková, Záhradníčková, Mokrášová) 1:46, 87 min, ... 3. AC MALACKY (Ziková, Chvílová, Hladíková, Baňovičová) 1:49, 89 min.
