Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Klocová behá pre radosť, no pripustila, že je ochotná pomôcť aj reprezentácii

Klocová behá pre radosť, no pripustila, že je ochotná pomôcť aj reprezentácii
Už v septembri 2017, keď ohlásila ukončenie kariéry, Lucia Hrivnák Klocová rezolútne vyhlásila: „S behaním nemienim prestať. Beh je najlepší liek na všetko!“ Slová z rozlúčkovej tlačovky v Národnom športovom centre v Bratislave si vzala k srdcu a po narodení dcérky Timejky v apríli 2018 sa k tejto aktivite znovu vrátila. Spočiatku len preto, aby si vyvetrala hlavu. Sľub, že tretry si už nikdy neobuje, však stále platil – s jednou výnimkou. V auguste 2019 si v Brne na Memoriáli Josefa Sečkářa vyskúšala tisícku, po troch týždňoch tréningu za solídnych 3:01,91. „Za Brno som aj s jeho prispením hosťovala viac ako 15 rokov, chcela som pánovi Sečkářovi takto vzdať úctu,“ vysvetlila vtedy s úsmevom Lucia. Zároveň podotkla, že návrat na atletické ovály nechystá, ale takúto možnosť úplne nevylúčila.
 Od brnianskeho štartu neubehli ani dva roky a Lucia Hrivnák Klocová sa minulú sobotu opäť postavila na štart oficiálnych pretekov na atletickom ovále. V úvodnom kole ligy v Košiciach suverénne vyhrala tisícpäťstovku za 4:39,22 min s vyše 7-sekundovým náskokom. Tridsaťsedemročná Martinčanka, mamička 8-ročného Adamka a 3-ročnej Timejky, bežala túto disciplínu prvý raz od finále ME v Amsterdame 10. júla 2016, kde skončila na peknom 10. mieste.

Čo ju podnietilo k tomu, aby napokon predsa len zvesila tretry z klinca ?

„Počas lockdownu som trávila doma viac času ako na materskej. Obe deti sme mali doma, varila som, upratovala, ocitla som sa v kolotoči domácich prác. Keď sa toto najhoršie obdobie, keď sme nikam nemohli, skončilo a naše detičky išli do škôlky a školy, povedala som si, že sa trochu povenujem sebe a bežecky sa dám dokopy,“ objasňovala na webe SAZ pozadie návratu bronzová z ME 2010 v Barcelone na 800 m a piata z OH 2012 v Londýne na 1500 m.
„Postupne sme s trénerom Pavlom Sloukom pridávali a skúšali, čo telo vydrží, či niečo nezačne bolieť. Keďže to bolo celkom v pohode, prišli aj nejaké tempové úseky. Tréningy som si nesmierne užívala, ale na žiadny som nešla s cieľom, že v letnej sezóne vybehnem na preteky. Dva týždne pred ligou v Košiciach prišiel tréner s myšlienkou, že by som si tam mohla zabehnúť. Dobre som sa na tom pobavila, ale napokon som privolila. Intenzívnejšie behám len približne tri mesiace a naozaj som vôbec nepredpokladala, že už v polovici mája budem opäť súťažiť. Beh je moja celoživotná láska. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je v tom, že ako profíčka som išla za konkrétnym cieľom, chcela som sa dostať na nejakú výkonnostnú úroveň, plnila som limity na šampionáty. Teraz je však moje behanie o tom, že si už nedávam žiadne ciele. Robím to, čo mi telo dovolí a tréningy si vyslovene vychutnávam.
Lucia vyhrala košickú tisícpäťstovku bez väčšej námahy časom 4:39,22 min. Jej slovenský rekord zo semifinále OH 2012 v Londýne, je o vyše 36 sekúnd lepší. Samozrejme, porovnávať tieto výkony je nezmysel. Otázka, či našu elitnú strednotratiarku víťazný čas prekvapil – príjemne alebo nepríjemne – je však namieste.

„Nepremýšľala som o tom, čo by som mohla zabehnúť, to som nechala radšej na trénera, ktorému po vyše dvoch desaťročiach spolupráce stále plne dôverujem. Môžem však povedať, že som sa cítila na ešte lepší výkon,“ priznala Lucia Hrivnák Klocová. „Na druhej strane to boli moje prvé preteky po dlhom čase a navyše, bežala som sama systémom štart – cieľ.

Prvé preteky po dlhej pauze sa v Luciinom prípade nezaobišli bez trémy. To je však úplne normálne. Aj pred dvoma rokmi na Sečkářovom memoriáli ňou pred tisíckou lomcovala tréma a pýtala sa sama seba, čo vlastne na pretekoch robí.

„V Košiciach to bolo iné. Bolo mi jedno, koľká skončím. Išla som si len vychutnať súťažnú atmosféru,  nemala som konkrétny cieľ, necítila som tlak ako kedysi, že musím zabehnúť limit alebo čosi podobné. Trápilo ma jedine to, či moje telo vydrží a nebude štrajkovať.“

Krst ohňom – ako svoj návrat na ovály nazvala Lucia – dopadol solídne. Teraz sa vynára logická otázka, či bude nasledovať ďalšie pokračovanie.
„To fakt neviem!“ – odvetila bez rozmýšľania. „Keď som na druhý deň ráno po pretekoch vstala z postele, cítila som sa fajn, vôbec nič ma nebolelo. Ako keby som deň predtým ani nebežala… To je dobré znamenie! No ešte to nevnímam tak, že sa niekam vraciam.“

Lucia Hrivnák Klocová trénuje iba dopoludnia, keď je druhák Adamko v škole a trojročná Timejka v škôlke. Popoludní sa venuje ako trénerka najmenším martinským adeptom atletiky a takisto je mama na plný úväzok. Veľa času nazvyš jej veru neostáva.

„K pravidelnej a systematickej príprave majú moje tréningy strašne ďaleko. Možno ešte niekam na preteky vybehnem, ale beriem to zatiaľ najmä ako koníček, ktorému sa venujem na 120 percent. Uvidíme, koľko času naň budem mať, a ako bude telo reagovať na zvyšujúcu sa záťaž. Okrem toho: na plnohodnotnú prípravu nemám financie.“

O päť týždňov sa slovenská atletická reprezentácia predstaví v II. lige ME družstiev v bulharskej Starej Zagore. Zatiaľ je na 1500 m tabuľkovou jednotkou práve Lucia. Prijala by pozvánku do národného tímu, ak by ju dostala? – podpichli sme historicky najlepšiu slovenskú strednotratiarku.

„Hm… Musela by som sa poradiť s trénerom Sloukom. (úsmev) Ak by pozvánka prišla, rozhodnutie by som asi nechala naňho, veď ma nepozná jeden či dva piatky a on najlepšie vie, na čo si ešte môžem trúfať. ME družstiev sú už o päť týždňov, uvidíme, ako na tom budem fyzicky. Ešte to nechávam otvorené, ale nebránim sa účasti. Som ochotná pomôcť,“ vyhlásila pre web SAZ niekdajšia juniorská majsterka Európy a juniorská vicemajsterka sveta v behu na 800 m.
18.5.2021   /   Dráhové behy   /   Autor: Gabriel Bogdanyi/atletika.sk/SAZ   /    Foto: SITA

Ďalšie články