Druhý rozbeh vyhral Francúz Soudril (46,19) pred Phijffersom z Holandska (46,49), Britom Haydockom-Wilsonom (46,83) a Tavaresom z Portugalska (46,88), Bujna predstihol Španiela Husillosa (47,95). S časom napokon postúpili Holanďan Klein Ikkink (46,20) a Sacoor z Belgicka (46,30).
„Vzhľadom na to, že som bežal v prvej dráhe, to nie je vôbec zlý čas,“ komentoval Bujna pre STVR svoje apeldoornske vystúpenie. „Z prvej dráhy je naozaj ťažké niečo kvalitné dosiahnuť a bojovať o prvé priečky. Nemal som šancu zbehnúť si po prvej dvojstovke na výhodnú pozíciu, čo je v tejto disciplíne naozaj dôležité. Snažil som sa potom držať sa čo najtesnejšie za ostatnými. Možno som sa príliš obával predbiehať Portugalčana Tavaresa v druhej dráhe, keď sa naskytla šanca, pretože som mal pocit, že ma brzdí. V tej chvíli som sa rozhodol, že sa budem ťahať za ním a na konci ešte skúsim pozbierať nejaké sily na čo najlepšie umiestnenie. Nemám však dôvod na sklamanie, zabehol som si svoj štvrtý najlepší čas v hale. Myslím si, že aj vzhľadom na podmienky, v akých som v zime trénoval, sa vôbec nemám za čo hanbiť.“
Štvorstovkár banskobystrickej Dukly dosiahol druhý najlepší čas
Slováka v histórii HME, lepší (46,65) bol len Dušan Malovec v Budapešti
1983. V ére samostatnosti je však Bujnov výkon najlepší, doposiaľ patril
Marcelovi Lopuchovskému, ktorý v roku 2002 zabehol 47,40.
Dvadsaťdeväťročný Bujna v piatom tohtosezónnom halovom štarte na 400 m
dosiahol svoj štvrtý najlepší čas pod strechou v celej kariére a len o
12 stotín zaostal za osobákom.
HME: Bujna atakoval v Apeldoorne svoj osobák, na semifinále to nestačilo
Šimon Bujna predviedol v rozbehoch na 400 m v Apeldoorne solídny výkon. V II. rozbehu bežiac v nevýhodnej prvej dráhe finišoval piaty za 47,13 sekundy, čo stačilo celkovo na 24. miesto z 28 šprintérov. Postupový kľúč do sobotného semifinále bol neúprosný: ďalej išli priamo len prví 2 z každého z 5 rozbehov plus ďalší 2 s najlepšími časmi.
