Žofia Naňová: Upratala si v hlave. Behá na dráhe i v reklame

Žofia Naňová: Upratala si v hlave. Behá na dráhe i v reklame
Nikdy nie je neskoro. Beh môže prinášať radosť z pohybu, výkonnostné napredovanie a s tým súvisiace úspechy komukoľvek a v akejkoľvek životnej etape. Príkladom je aj slovenská atlétka Žofia Naňová, lanská halová majsterka Slovenska v behu na 800 m a vicešampiónka z M-SR 2021 na 1500 m. Sama o sebe hovorí, že je dievča z dediny, ktoré sa v detstve nevenovalo športu v nejakom krúžku či v klube.
"Pochádzam z Radošiny pri Piešťanoch. Mám troch starších bratov, takže u nás bol vždy plný dvor detí, s ktorými sme sa naháňali, hrali futbal či iné rôzne hry. Až na gymnáziu si ma všimli telocvikári a potom som sa zapájala do športových súťaží v orientačnom behu, letnom biatlone či atletických pretekov na školskej úrovni. V treťom ročníku som sa začala zameriavať na atletiku v TJ Družba Piešťany pod vedením trénerky Annemary Halmovej," opísala svoje začiatky Naňová, ktorá sa špecializuje najmä na stredne dlhé trate.
 
"Asi to bude aj tým, že som začala v neskoršom veku. Na rýchlostné disciplíny som nikdy nebola. Trénerka ma vždy viedla k osemstovke, zrejme v nej videla môj potenciál a mne to aj vyhovovalo. Špecializovala som sa na 800 m a postupom času som okrajovo skúšala aj 1500 m. Momentálne si myslím, že práve tisíc päťstovka mi najviac sedí, ale do budúcnosti by som rada skúsila aj niečo dlhšie a uvidím, ako mi to pôjde."

Bez tlaku to ide ľahšie
 
Na výraznejšie presadenie sa na domácej atletickej scéne si musela počkať do vlaňajška. Práve rok 2021 s úvodom roka 2022 sú jej najlepšie v doterajšej kariére. "Predtým aj počas štúdia na vysokej škole som tiež trénovala, vždy do toho niečo prišlo, čo moju prípravu prerušilo. Chýbala potrebná kontinuita. Už to vyzeralo, že sa moja atletická kariéra chýli ku koncu, nevidela som v nej väčší význam. Začala som pracovať a rok a pol som si chodila len tak zaklusať. Po zmene práce a presťahovaní späť domov som mala zrazu viac času, a tak som sa ozvala trénerovi, či sa môžem párkrát pridať. Nebol v tom žiadny súťažný zámer. Zo zábavy som o niekoľko týždňov neskôr štartovala na majstrovstvách Slovenska, a tak som znova vhupla do tréningového a súťažného kolotoča. V posledných dvoch rokoch som mala konečne súvislú prípravu a začalo to fungovať. K zlepšeniu prispeli aj podmienky na prípravu, prvýkrát som absolvovala sústredenie v Tatrách, ale najmä som sa na atletiku začala pozerať ako na niečo, čo mi prináša radosť. Nemám od seba prehnané očakávania. V minulosti som vedela na seba vyvíjať tlak. Teraz si poviem, že ako pracujúci človek, pre ktorého je beh hobby, nemôžem nasilu od seba niečo očakávať a už vôbec to nemôže robiť niekto iný. Beh mi robí radosť a ja si to nechcem tlakom na seba kaziť. Dá sa povedať, že som si upratala v hlave," vysvetlila členka AO TJ Slávia STU Bratislava, čo ju v ostatnom čase vystrelilo medzi slovenskú špičku.
Naňová má 31 rokov a na dráhe ukazuje chrbát aj oveľa mladším konkurentkám. "Určite sa z toho veľmi teším. Za úspech považujem už to, že dokážem súperiť a porovnávať sa s mladými dievčatami, ktoré možno nemajú toľko povinností ako ja. Na druhej strane je veľa atlétok, ktoré začali v neskoršom veku a dokázali sa vyšvihnúť až na svetovú úroveň. Sú pre mňa inšpiráciou. Ukazujú mi, že nie je nemožné zlepšiť sa aj v pokročilejšom veku."

Tréning berie ako zábavu
 
Od roku 2013 spolupracuje s trénerom Petrom Ondrušom. "Ja beriem atletiku ako hobby, a nie niečo, čo ma ide živiť. Preto ju robím s radosťou, čo platí aj o mojom trénerovi. Nejdem to len odmakať a potom domov. Vždy sa na tréning teším, lebo to bude zaručene aj zábava, čo je pridaná hodnota. Peťo je neskutočný motivátor a robí pre svojich zverencov aj to, čo iní tréneri nie. Neskutočne mi pomáha, keď ma povzbudzuje a burcuje. Vnímam jeho hlas aj počas pretekov," charakterizovala svojho kouča Naňová.
 
K spolupráci s bývalým reprezentantom v atletike ďalej uviedla: "Necháva mi aj určitú slobodu. Extra na mňa netlačí. To si vážim, lebo by som nemohla mať trénera, ktorý by do mňa takpovediac len hustil. Sám je pracujúci človek a vie pochopiť, že niekedy je náročné skĺbiť prácu, rodinu a iné záujmy. Tiež to berie tak, že sa zabávame. Vždy ma chváli, keď do tréningu a pretekov dám maximum, aj keď to nemusí byť z hľadiska výkonu podľa predstáv. V minulosti som preteky niekedy zabalila alebo vzdala. Samozrejme, občas si vypočujem od neho aj výčitky. Peter Ondruš je človek, ktorý atletiku miluje, a je to vidieť."
 
Žofia Naňová tvorila tréningovú skupinu s Matúšom Babulíkom a Jakubom Šikom. Teraz trénuje sama. "V skupine s chalanmi to bolo lepšie. Prvý začal spolupracovať so Štefanom Merešom a druhý si pre pracovnú vyťaženosť dal ročnú pauzu. Peťo Ondruš nám vedel poskladať tréningy tak, že sme išli rovnaké tempo, ale ja kratšie úseky a mohla som sa s nimi potiahnuť. Oni mi pomohli, ja im už menej, ale pre mňa to bolo super. Tvorili sme dobrú partiu, vedeli sme sa porozprávať, trávili sme spolu aj voľný čas. Bolo dobré byť s ľuďmi, s ktorými sa cítite fajn. Toto mi teraz trochu chýba. Nedávno som v hale absolvovala pár spoločných tréningov s Luckou Keszeghovou. Bolo to tiež fajn. Podľa mňa to je cesta, ktorou by sme mali ísť, keď sa vedia atléti i tréneri dohodnúť a spoločne sa potiahnuť. Je rozdiel trénovať sám a v skupine so seberovnými sparingmi."

Napriek práci chemickej inžinierky v strojárskej firme v Hornej Strede stíha trénovať každý deň. Raz - dvakrát v Bratislave, zvyšok v Piešťanoch či Radošine. "Snažím sa využiť aj víkendy, keď nejdem do práce. Vtedy je priestor aj na dvojfázové tréningy, ak práve nemám preteky. Popritom všetkom mám aj veľa ďalších aktivít. Niekedy sa čudujem, kde nachádzam toľko voľného času. Venujem sa aj trénerskej činnosti, vediem malé deti vo Funny athletics v Piešťanoch," poznamenala slovenská strednotratiarka.

Jeden osobný rekord za druhým
 
Tohtoročná halová sezóna zachytila Žofiu Naňovú vo výbornej forme, keď sa dva razy zlepšila na 1500 m, raz na 2000 a aj 3000 m. "Dva kilometre som bežala prvýkrát, je to atypická disciplína a brali sme to viac-menej tréningovo. Určite sa však teším, lebo sa mi to podarilo zabehnúť lepšie, ako sme si stanovili. Určite mám však väčšiu radosť z výkonov na ďalších dvoch tratiach. Ťažko povedať, ktorý si cením viac, keďže obe disciplíny som zabehla nad očakávanie," zhodnotila svoje halové účinkovanie Ondrušova zverenka, ktorá na lanskom letnom slovenskom šampionáte v Trnave dobehla na 1500 m druhá za významnou postavou slovenskej atletiky Luciou Hrivnák Klocovou, 5. z OH 2012 v Londýne. "Patrí jej veľká poklona, že sa po materskej a iných povinnostiach dokázala vrátiť a zabehnúť solídny čas. Pre mňa bola česť bežať s Luciou. Snažila som sa ťahať za ňou, pomohla mi a boli to veľmi pekné preteky."
 Napriek medailovým pozíciám považuje trojnásobná halová majsterka SR na 800 m za svoje najväčšie úspechy niečo iné. "Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale teším sa, že hoci nie som najmladšia, stále dokážem súťažiť, porovnávať sa a držať krok s mladšími. Zároveň mám čas na tréningy, stále ma to baví viac a viac. Ešte vidím potenciál na zlepšovanie sa, preto chcem ďalej súťažiť a baviť sa."
 
Súťaží najmä na dráhe, ale ambície má aj v cestných behoch. "Určite áno, ale myslím si, že u mňa k tomu vedie ešte dlhšia cesta. V marci ma čakal prvý súťažný polmaratón na M-SR, aj keď po dovolenke a len čisto tréningovo bez očakávaní. Časom by som rada skúsila aj dlhšie behy. Výkonnostné méty, ktoré sme si dali na tento rok, sa nám už podarilo splniť. Určite chcem tieto časy ešte skresať a potom sa niekedy pokúsiť o kvalitné časy aj na 5 a 10 km."

Tento príbeh si dočítate v najnovšom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.

16.5.2022   /   Rozhovory   /   Autor: Luboš Bogdányi   /    Foto: Archív Žofie ňaňovej

Ďalšie články