Riaditeľ MMM: Prípravy boli náročné fyzicky, no ešte viac mentálne. Som rád, že sme všetko vydržali a nevzdali sme sa!

Riaditeľ MMM: Prípravy boli náročné fyzicky, no ešte viac mentálne. Som rád, že sme všetko vydržali a nevzdali sme sa!
„Bude, nebude, bude, nebude...“ – opakovali si dookola atletickí nadšenci a bežci prihlásení na Medzinárodný maratón v Košiciach pri sledovaní správ o vývoji epidemiologickej situácie. Rodení pesimisti ho predčasne pochovávali, veční optimisti verili, že určite bude a realisti zo všetkých síl bojovali o to, aby naozaj bol. A nebol to veru boj ľahký, ani krátky. Vyžiadal si enormné úsilie a nasadenie mnohých. Nakoniec sa 97. ročník MMM v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu uskutočnil. Nebola to však povestná gala prehliadka najlepších maratóncov z celého sveta, ale ,,iba“ slovenský šampionát v najdlhšej atletickej olympijskej bežeckej disciplíne. Konal sa vo formáte, aký v tomto zložitom období umožnili prísne epidemiologické opatrenia. Kontinuita sa neprerušila, tradícia pokračuje! A to je triumf obetavých a nezlomných košických organizátorov na čele s riaditeľom podujatia Branislavom Koniarom. Niekoľko hodín po skončení akcie sme ho požiadali o rozhovor.
Aké pocity vo vás prevládali bezprostredne po skončení 97. ročníka Medzinárodného maratónu mieru?

V prvom rade som cítil veľkú úľavu po všetkom, čo sme v posledných dňoch a týždňoch museli podstúpiť. Vyprchal adrenalín, ktorý nás držal na nohách, začali sme pociťovať vyčerpanosť, no pocit, že športovci i organizátori dospeli až k cieľu všetko vynahradil. Maratón sme pripravili s vypätím všetkých síl vo formáte, aký nám okolnosti dovolili. Na druhej strane sme však smutní, že sme museli veľa bežcov – aj keď veľmi neradi – odmietnuť, že sme im štart nemohlo dopriať. Priniesol to však život a musíme sa s tým na oboch stranách vyrovnať. Moje pocity sú preto ešte stále dosť zmiešané. Ťažko sa teraz s odstupom tak krátkeho času dajú úplne presne vyjadriť.

To, že sa MMM v tradičnú prvú októbrovú nedeľu napokon uskutočnil, bola odmena za vytrvalosť a nezlomnosť...

Bolo to ťažké, lebo prípravy na maratón sprevádzali stále sa meniace nariadenia a opatrenia, ktoré sme museli brať do úvahy. Nemohli sme a samozrejme ani nechceli ísť proti nim. Prvoradý cieľ bol rešpektovať všetky záväzné fakty, dbať na prevenciu a ochranu zdravia a zachovať kontinuitu maratónskej tradície. Radili sme sa s odborníkmi, vymieňali sme si skúsenosti, komunikovali sme. Hľadali sme podporu všade, kde sa dalo. Sme vďační každému, kto nám podal pomocnú ruku, povzbudil nás a pomohol nám. A takých ľudí bolo skutočne veľmi veľa.

Celé Slovensko sledovalo vašu vytrvalú snahu o zachovanie 97. ročníka najstaršieho maratónskeho behu v Európe. Čo bolo v tomto boji najzložitejšie?

„Predovšetkým opakované reštarty. Človek sa zobudil a netušil, s čím novým sa bude potrebné v tejto zložitej dobe vysporiadať, aké nariadenie bude platiť, podľa čoho sa pri prípravách bude dať postupovať. Situácia sa menila doslova každý deň. Nebolo vôbec ľahké motivovať ľudí, aby pokračovali v prípravách maratónu, ktorý sa možno ani neuskutoční. Bolo to náročné najmä na psychiku. Som rád, že sme všetko vydržali, nevzdali sme sa. Odmenou bol 97. ročník, ktorý sa začal symbolicky so zamračenou oblohou a v daždi, no a končil sa na slnečnými lúčmi zaliatej trati. Presne ako celé prípravy maratónu. Som šťastný, že sme sa nevzdali.“
Váš najkrajší zážitok z tohtoročnému košického maratónu?

Samozrejme, veľmi ma potešil výkon víťazného Mareka Hladíka. Je to sympatický mladý muž, ktorý zanechal v Košiciach veľmi dobrý dojem – vystupovaním, svojím úsilím. Podal výborný výkon, ktorý v obdivuhodnom sólo behu podčiarkol osobným rekordom. Dekorovať takéhoto športovca je vždy radosť. Ja sa však veľmi teším aj pri pohľade na tých, ktorí do cieľa dobiehajú medzi poslednými. Tiež vydali na trati všetky sily, išli na hranici svojich možností a nevzdali sa. Hoci mnohí už majú svoj vek, niečo v živote prežili, vždy sa na trať v Košiciach chcú znova a znova postaviť a stať sa tak inšpiráciou pre nás ostatných.

Na štart sa napokon postavilo 164 mužov a 24 žien, čo znamená, že ste nenaplnili ani povolených 200 bežcov a bežkýň. Čo sa stalo?

Keď sme v sobotu, v predvečer štartu kontrolovali štartovú listinu, zistili sme, že nenaplníme plánovanú kvótu. Stáva sa to na všetkých pretekoch, že všetci zaregistrovaní bežci si pre svoje štartové číslo neprídu. V situácii v akej sa nachádzame je to o to pochopiteľnejšie. Niekoľko bežcov sa rozhodlo necestovať do Košíc v poslednej chvíli. Snažili sme sa so všetkými ešte v strede týždňa komunikovať práve preto aby sme dohodnuté počty bežcov čo najviac naplnili. Nikoho však nemôžeme nútiť, aby sa postavil na štart, keď sa na to v poslednom momente necíti. Tí, čo v nedeľu bežali, zažili v uliciach Košíc podľa mňa síce nevšedné, ale veľmi pekné preteky. Veľa z nich si okruh v centre mesta pochvaľovalo a po pretekoch nám ďakovali, že 97. ročník podujatia vôbec bol. Takéto slová sa nám počúvali veľmi dobre.

Medzinárodný maratón mieru bol okrem slovenského šampionátu aj 8. kolom celoročného 15-dielného Bežeckého pohára SAZ. Víťaz 97. ročníka Marek Hladík si v ňom upevnil prvú pozíciu. Ako vnímate tento projekt SAZ pre slovenských vytrvalcov a vytrvalkyne?

Každá iniciatíva, každý projekt, ktorý pomôže slovenskej atletike, sú na osoh. Som rád, že prišla i táto snaha obohatiť súťažný kalendár novými akciami. Teším sa aj z toho, že hoci mnohé veľké a významné atletické podujatia vo svete pre koronavírus zrušili, slovenskí atléti na dráhe ukázali napokon niekoľko skvelých výkonov. Vytrvalci mali takýchto možností pomenej a preto je Bežecký pohár SAZ veľmi vítanou motiváciou v sezóne, ktorá mala byť pôvodne úplne iná. Snahy mnohých slovenských vytrvalcov treba podporovať, treba im pomáhať. Napríklad aj takým projektom, ako je Bežecký pohár SAZ.

Ako sa pozeráte na snahu vedenia SAZ motivovať vytrvalcov, aby aj vďaka Bežeckému poháru sa zúčastňovali na podujatiach na celom Slovensku?

Je veľmi dobré, keď vrcholoví i rekreační bežci objavujú rôzne kúty Slovenska aj vďaka bežeckým podujatiam. Vidíme ako temer všade, i mimo veľkých miest, vedia organizátori pripraviť kvalitné a vydarené preteky. Treba o i nich hovoriť, pomáhať im, prezentovať každou formou úsilie a schopnosti organizátorov. Každé bežecké podujatie, ktoré pribudne do súťažného kalendára ma poteší. Som rád, že túto iniciatívu podporuje aj SAZ.

Čo hovoríte na iniciatívu partnera bratislavského Night Run-u, firmy Telekom, ktorá sľúbila vyplatiť trénerom najlepšej desiatky mužov a žien v Bežeckom pohári SAZ prémie v celkovej výške 10 000 eur?

V súčasnosti atletika i celý slovenský šport potrebujú každé euro. Hovorme si pravdu a rešpektujme realitu: slovenský šport nie je priorita tejto vlády. V tomto zložitom období, ktoré pre pandémiu koronavírusu žijeme, určite nie. Peniaze od štátu súrne potrebujú aj iné oblasti nášho života. Preto buďme radi ak sa nájde akýkoľvek partner, ktorý ide podporovať slovenskú atletiku. Ešte viac ma teší, že iniciatívne našiel spôsob, ako podporiť a motivovať práve trénerov. Ani tí to samozrejme dnes nemajú vôbec ľahké. Je to dobrý príklad pre ostatných.

Koľko ľudí sa podieľalo na príprave 97. ročníka MMM?

Náš tím sa každý rok postupne s blížiacom sa maratónom rozrastá. V pevnej štruktúre organizačného výboru nás bolo približne 70. Priamo počas maratónu v centre mesta nám pomáhalo do 200 ľudí. Niekto by mohol povedať, že na jedného účastníka bol jeden usporiadateľ či dobrovoľník. Bolo však potrebné všetko poistiť a pripraviť sa na každú alternatívu. Do hry vstupoval i vyhlásený núdzový stav a obmedzenia, ktoré sú s nim spojené.
Aké najväčšie poučenie a skúsenosť ste získali počas prípravy najstaršieho európskeho maratónu?

Opäť sme sa presvedčili, aká dôležitá je včasná a otvorená komunikácia, ktorá dodáva ľuďom v našom okolí istotu a prehľad o celkovom dianí. Mám na mysli komunikáciu smerom do vnútra nášho tímu i smerom k účastníkom maratónu. Venovali sme jej množstvo času, museli sme za pochodu meniť a upravovať organizačné manuály a podklady pre naše tímy, snažili sme sa aj v tejto neprehľadnej situácii dostať k ľuďom v našom okolí čo najviac zrozumiteľných informácií. Veľmi povzbudzujúce pre nás boli slová podpory a spolupatričnosti, ktoré zaznievali z mnohých strán. Celý tím sa dokázal zomknúť a spolu prekonávať prekážky. Mnoho krát už za zdanlivo beznádejnej situácie. A rovnako ako v samotnom maratóne, kde často rozhoduje viac hlava a mentálna sila, než iba samotná fyzická pripravenosť, i viera vo vlastné sily nás organizátorov bola pre celkový úspech rozhodujúca. Postupovali sme vpred krok za krokom bez premršteného sebavedomia, s pokorou, no súčasne s presvedčením, že to napokon zvládneme.“

S akými pocitmi ste po viac ako dvoch desaťročiach počúvali slovenskú hymnu na počesť víťaza Medzinárodného maratónu mieru?

Bol v tom kus symboliky. Hymnu sme si vypočuli v úvode pri otvorení podujatia a zaznela i na samotnom konci počas slávnostného ceremoniálu vyhlasovania víťazov. Akoby aj nás odmenila za to , že sa nám ho navzdory všetkému podarilo kontinuitu najstaršieho maratónu v Európe zachovať.

Ako vyzerá poradie najlepších v BP SAZ 2020 po MMM v Košicich, po 8 z 15 plánovaných kôl?

MUŽI 1. Marek Hladík (BMSC Bratislava) 184 2. Tibor Sahajda (BMSC Bratislava) 114 3. Taras Ivaniuta (ind. člen SAZ) 111 4. Patrik Vyšňovský (Slávia STU Bratislava) 109 5. Marek Lenčéš (Go Create Performace Center) 109 6. Michal Kováč (Slávia STU Bratislava) 85 7. Marek Mockovčiak (TJ Obal servis Košice) 80 8. Matúš Hujsa (Naša atletika Bratislava) 77 9. Július Korčok (AK Krupina) 70 10. Marián Zimmermann (ŠK Atléti BS Ban. Štiavnica) 67 Bodovalo zatiaľ 134 mužov.

ŽENY 1. Radka Roháčová (AK ZVP Lučatín) 151 2. Dana Janečková (AC Nové Zámky) 124 3. Mária Danečková (ind. člen SAZ) 122 4. Katarína Pejpková (TJ Obal servis Košice) 102 5. Zuzana Durcová (BMSC Bratislava) 100 6. Romana Komarňanská (BMSC Bratislava) 97 7. Katarína Bátovská (AK Tlmače) 83 8. Silvia Valová (AK ZVP Lučatín) 76 9. Petra Pukalovičová (SHEruns Bratislava) 57 10. Zuzana Michaličková (AO Žilina) 57 Bodovalo zatiaľ 60 žien.

6.10.2020   /   Aktuality   /   Autor: ŠTEFAN ŽILKA, GB   /    Foto: archív Branislav Koniar

Ďalšie články