ZDRAVIE: Štúdie potvrdzujú, že chrípka môže spôsobiť závažné kardiovaskulárne komplikácie

ZDRAVIE: Štúdie potvrdzujú, že chrípka môže spôsobiť závažné kardiovaskulárne komplikácie
Štúdie potvrdzujú, že chrípka môže spôsobiť závažné kardiovaskulárne komplikácie.
BRATISLAVA 6. októbra – Prezident kardiologickej spoločnosti Peter Hlivák na tlačovej konferencii 6. októbra poukázal na pribúdajúce dôkazy, že chrípka môže spúšťať rôzne kardiovaskulárne príhody. Podotkol, že kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, spôsobujú celosvetovo 31 percent všetkých úmrtí. PR manažérka zo Snowball communication Katarína Gudiaková v tlačovej správe uviedla, že epidemiológovia v období chrípkovej epidémie na Slovensku zaznamenávajú priemerne 816 úmrtí ročne pripísateľných chrípke. Viac ako polovicu z nich tvoria úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v priamej súvislosti s ochorením na chrípku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že chrípka každý rok zapríčiňuje tri až päť miliónov ťažkých prípadov, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, a 290-tisíc až 650-tisíc respiračných úmrtí v súvislosti s chrípkou.

Gudiaková dodala, že asociácia medzi chrípkou a zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známa viac ako 80 rokov. „V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, a to prakticky pri každej chrípkovej epidémii,“ konštatovala. Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala desaťkrát vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a osemkrát vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do troch dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaním s prípadmi bez ochorenia na chrípku. Preukázalo sa však, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 – 53 percent a znižuje počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 percent. Predpoklad je, že očkovanie proti chrípke môže byť účinné pri sekundárnej prevencii infarktu podobne ako zanechanie fajčenia alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku. Napriek podporujúcich dôkazov úlohy očkovania je miera očkovania proti chrípke veľmi nízka.
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS) vo svojich odporúčaných postupoch pri aplikácii očkovacích látok proti chrípke a COVID-19 u dospelej populácie usmerňuje poradie a odstupy jednotlivých očkovaní. Prezidentka SEVS Zuzana Krištúfková vysvetlila, že vakcíny proti chrípke a proti COVID-19 sú obe neživé očkovacie látky. V prípade, že prvá je podaná vakcína proti chrípke, očkovacia látka proti COVID-19 sa podá optimálne po 14 dňoch. Dôvodom je lepšie rozlíšenie prípadných nežiaducich účinkov. Ak sa ako prvá podá vakcína proti COVID-19, odporúča sa tiež dodržať 14 dňový interval a v prípade dvojdávkovej schémy až po aplikácii druhej dávky vakcíny proti COVID-19. Vakcíny možno podať s akýmkoľvek odstupom alebo súbežne, ak je osoba vo vysokom riziku nákazy a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 či chrípky alebo exituje riziko, že na ďalšie očkovanie nepríde. Dodala, že očkujú sa zdravé osoby, ktoré nemajú klinické príznaky akútneho ochorenia a neboli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na vírus SARS-CoV-2.

Pri chrípke sa rozlišujú tri typy vírusov označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Práve typ A má niekoľko typov a subtypov a vyznačuje sa veľkou premenlivosťou. „Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami,“ objasnil virológ Fedor Čiampor. Poukázal na to, že genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí. Cirkuláciu vírusov chrípky sledujú odborníci na celom svete počas celého roka. Na základe toho WHO určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté. Vírus totiž často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov. Odborníci očakávajú, že tohtoročná chrípková sezóna bude nepredvídateľná. Pre relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne predpokladajú, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť aj do chrípkových epidémií.
Ochorenie na chrípku môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc, alebo oslabiť organizmus, na ktorý ľahšie nasadne bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc. Tiež dokáže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP). Vedecky je podložené aj to, že vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev. Spôsobuje ich zápal a upchatie. Podieľa sa tak na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca a môže spôsobiť mozgovú príhodu či zhoršiť CHOCHP a cukrovku. Medzi ďalšie komplikácie sa radí spôsobenie tromboembólie, zmätenia, delíria, Guillain-Barrého syndrómu či encefalopatie a akútneho poškodenia obličiek. V krajných prípadoch aj smrť. Podľa Gudiakovej sa chrípka ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov naďalej podceňuje.
6.10.2021   /   Bežecká škola   /   Autor: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články