V apríli ušiel doma hrobárovi z lopaty, cez víkend v Stupave súperom

V apríli ušiel doma hrobárovi z lopaty, cez víkend v Stupave súperom
V cieli 4. ročníka Škoda Stupava Trophy 2015 behame.sk spovedalo skúsených bežcov i totálnych začiatočníkov.
Ako to, že to už balíte? Práve som sa prišiel zaregistrovať. Chcem bežať do Stupavy,“ oslovil počerný pán v bielom tričku skupinu žien vo „firemných“ zelených tričkách stupavských organizátorov vo chvíli, keď balili svoje stanovište na Námestí rodiny v Záhorskej Bystrici. Hoci boli prakticky už na odchode, ešte boli ochotné sa vrátiť späť, aby oneskorenca zaregistrovali. V tom momente potenciálny bežec musel s pravdou von...

Ako dobre, že už odchádzate... Urobili ste mi radosť, že ste na mňa nepočkali. Ja sa tam v tomto horúcom počasí radšej preveziem autom. Verím, že takto ´plánovane´ dnešný štart zmeškalo oveľa viac ľudí, nie iba ja,“ dodal s úsmevom možný a nádejný účastník niektorého z budúcich ročníkov Škoda Stupava Trophy skôr ako spokojne nasadol do novej červenej Škody Rapid. Na kolesách svojho automobilu sa pohodlne presunul do stupavského parku.

Takže dvojdňové podujatie v  kopcoch Malých Karpát pod spoločným názvom Škoda Stupava Trophy 2015 tentoraz bolo bez neho. Nebolo však bez účasti 872 pretekárov zo 14 krajín, ktorí si v poslednú júlovú sobotu zmerali sily v cyklistickej časti podujatia na tratiach 25, 42, 76 a 105 km. Dvaja odvážlivci – Marek Tomeček z Holiča a Igor Baťka z Bratislavy dokonca 17 km trať prešli na jednokolesovke! Marek Tomeček to dokázal za hodinu, tridsať minút a štyridsať päť sekúnd, Igor Baťka za hodinu, päťdesiat minút a dvadsať sedem sekúnd. Je tiež potešiteľné, že viac ako dvesto z týchto horských cyklistov, resp. obojživelníkov sa v nedeľu 26. júla predstavilo aj v bežeckom pokračovaní, resp. v behu na osem alebo sedemnásť kilometrov, ktorý bol súčasťou kombinácie MTB & Run na Škoda Stupava Trophy 2015. Na 8 kilometrov sa prihlásilo 106 bežcov a na 17 km dokonca 116 vytrvalcov.

Víťaz kombinácie sa v apríli vrátil z druhého brehu...

Jedným z víťazov takejto stupavskej dvojkombinácie bol aj 44-ročný Bratislavčan Tomáš Kamrla, ktorý do cieľa osemkilometrového behu dorazil v čase 33:56 min. Na víťazného 46-ročného Ľubomíra Hrčku mal časové manko jednu minútu a 26 sekúnd. „Nebežal som naplno, lebo som po ťažkom úraze. Najmä pri behu z kopca som sa šetril,“ šokujúco ospravedlňoval svoj čas v cieli Tomáš Kamrla v drese Runshop Running Expert. Ako správny bežecký fanatik sa najskôr rozhovoril o zážitkoch z trate, o taktike, s akou nastupoval na štart, o kríze na trati a podobne. Až neskôr na našu priamu otázku dal priamu odpoveď.

Pred tromi mesiacmi, v apríli, ma pred domom zrazilo auto. Práve som išiel na tréning. Päť dní som bol v nemocnici, mesiac na maródke – a určitý čas pravdepodobne už na druhom brehu... Už som bol totálne mimo... Ale lekári ma vrátili späť, za čo som im nesmierne vďačný. Už som tu vôbec nemusel byť,“ úprimne tvrdil štíhly šľachovitý atlét. „Mal som šťastie v nešťastí... Že v čom? Najmä v tom, že ma zrazil človek, ktorý okamžite vedel, čo má robiť. Nestratil hlavu a konal. Nepodľahol panike. Vytiahol mi zapadnutý jazyk, poskytol mi prvú pomoc a bleskovo ma odviezol do nemocnice, čím mi vlastne zachránil život. Som šťastný, že sa tá nešťastná chvíľa môjho života tak šťastne skončila,“ vyrozprával neuveriteľný životný príbeh 44-ročný chlap, ktorý miluje beh i jazdu na bicykli.

Dva mesiace po tej kolízii som vyskúšal prvé preteky. Chcel som vedieť, na čom som, lebo veľmi som chcel štartovať v Stupave. Stupava je moja srdcovka. Ak by som aj nemohol bežať nikde inde, v Stupave som veľmi chcel. Hoci tri mesiace nemôžem poriadne spať, lebo stále sa hlásia o slovo rôzne ozveny mojich vnútorných zranení, jazdu na bicykli som si užil. S behom to bolo trochu horšie, lebo stále sa nemôžem dosť dobre nadýchnuť. Pri dýchaní ma veľmi bolia zranené rebrá,“ tvrdil chlap, ktorý si z kolízie odniesol ťažký otras mozgu, s tým spojené dlhé bezvedomie, zlomenú kľúčnu kosť, poriadne doudierané rebrá a medzirebrové svaly, dochrámaný celý bok a ďalšie vnútorné zranenia a bolestivé zranenia niektorých vnútorných orgánov. V nedeľu 26. júla o 12.35 h sme pozerali na Tomáša Kamrlu na najvyššom stupni pre víťaza stupavskej kombinácie 76 km MTB a 8 km behu – a neverili sme vlastným očiam. Je to vôbec možné? V apríli ušiel hrobárovi z lopaty – a v júli zbiera ceny pre najlepších bežcov a cyklistov v rámci Škoda Stupava Trophy 2015! V sobotu išiel 76 km v nádhernom symbolickom čase 3:30:33,3 h, čo mu zabezpečilo 9. miesto. V nedeľu sa predstavil v behu na 8 km a v cieli mu namerali čas 33:56 min.

Gabriel Švajda je v dobrej forme

Držiteľ tohtoročného najkvalitnejšieho slovenského výkonu na maratónskej trati Gabriel Švajda z klubu Ready2Run Dvory nad Žitavou prvýkrát v tomto roku prišiel bežať cezpoľný beh. V tejto súťažnej sezóne ešte beh v členitom teréne neabsolvoval. Preto už na Námestí rodiny v Záhorskej Bystrici viackrát zdôraznil, že preteky na 8 km trati absolvuje iba v rámci tréningu, že z výkonu, ktorý v poslednú júlovú nedeľu dosiahne, nebude robiť žiadne uzávery.

Bežalo sa mi veľmi dobre. Už v prvom dlhšom stúpaní do kopca som ušiel svojim súperom a ďalej som bežal vlastným tempom. Nestaral som sa o to, čo sa deje za mnou. Ja som chcel byť prvý v cieli, čo sa mi aj podarilo. Som spokojný,“ konštatoval v cieli 30-ročný vytrvalec, ktorý začiatkom budúceho mesiaca absolvuje krátky štvordňový tréningový tábor na Donovaloch.

Máme tam vybavené ubytovanie, budeme tam bežať nočný beh, po ktorom zostaneme na Donovaloch trénovať. Už sa chystám na jesennú časť sezóny. Ak sa nám podarí zohnať peniaze, mali by sme si podobné sústredenie v horách zopakovať aj niekedy koncom augusta, resp. začiatkom septembra. Zatiaľ sme získali peniaze iba na tie Donovaly,“ opísal svoje najbližšie tréningové plány Gabriel Švajda, ktorý v nedeľu osem kilometrov v rámci stupavskej akcie zdolal v čase 30:40 min.

To je bomba! Ja som na bedni!“ neskrýval nadšenie 37-ročný Tibor Kakaš

Ja som to vedel! Ja som ti predsa veril. Hovoril som ti, že máš na to!“ šantil okolo územčistého Tomáša Kakaša známy diskdžokej a milovník cezpoľných behov a maratónov Milan Leskovský. Tak ako on bol šťastný z úspechu svojho kamaráta, tak svoje nadšenie neskrýval ani samotný Tibor Kakaš. Lebo o ňom bude teraz reč.

Prvýkrát je to bedňa. Ľudia, ja som sa dostal na bedňu! Som tretí vo svojej kategórii,“ chrlil nadšene zo seba 37-ročný bežec z klubu Run Man.

Chodíme behať. Máme svoju partiu, každú nedeľu sa trochu prebehneme,“ vysvetľuje športovec, ktorý tri roky svojej mladosti zasvätil kickboxu.

To je v podstate jediný šport, ktorý som aktívne robil. A okrem toho behám. Ale iba tak rekreačne, s partiou a pre radosť,“ vysvetlil zdroj svojej fyzickej kondície Tibor Kakaš.

Ale, aj ja som na bedni, Medzi mojimi rovesníkmi som sa dostal do prvej trojky. To je tiež super výkon. Tiež sa z neho teším, Mám radosť, že mi to vyšlo, že som to dokázal,“ upozorňoval kamarátov okolo seba v stupavskom cieli Milan Leskovský, ktorý vo vekovej kategórii „muži 50“ plus obsadil v behu na 17 km časom 1:25:14 h cenné 3. miesto. Tibor Kakaš pri opisovaní diania na trati priznal, že najmä úvodné kilometre boli na jeho vkus veľmi rýchle. Preto sa reálne obával, či s nasadeným tempom vôbec dokáže držať krok. „Našťastie, po tých troch rýchlych kilometroch sa situácia na trati upokojila, bežci už išli svoje tempo, už to nebolo také rýchle. Navyše, aj kopce urobili svoje. Náročné boli aj zbehy z nich. Bolo to dosť riskantné, museli sme si pri tom behu dolu kopcom dávať oveľa väčší pozor,“ komentoval „behajúci kickboxer“ Tibor Kakaš zlomové okamihy na 17-kilometrovej trati. „Nie, krízu som počas behu nemal. O úvode som už hovoril. Ten nástup súperov som zachytil. Aj keď to bolo veľmi náročné. A potom som si veril, že to dám. Veril som, že dobehmen do cieľa. Ale, že môj výkon bude stačiť na stupeň pre víťazov, to sa mi ani nesnívalo... Predsa len, už mám 37 rokov, nie som najmladší. Chlapci okolo boli osemdesiatrojky, osemdesiatdvojky. Päť – šesť rokov v takomto behu cítiť,“ tvrdil Tibor Kakaš. Jeho bežecký kamarát Milan Leskovský nám pri odchode ešte zdôraznil, že Tibor je originál bežecký samorast, ktorý sa na súčasnú bežeckú úroveň vypracoval prakticky sám.

Najlepšia bola voda, len mala byť o päť kilometrov skôr...

Atraktívna Novozámčanka Valeria Kliská (ročník.1972) si z celého behu najviac pochvaľovala brodenie sa vo vode, ktoré tiež bolo súčasťou stupavského bežeckého podujatia. „Tá voda mala byť o päť kilometrov skôr. Viete si predstaviť, aký by to bol osviežujúci kúpeľ v polovici trate? Najmä v tomto slnečnom počasí,“ reagovala víťazka ženskej vekovej kategórie „štyridsať plus.“

Dôkazom toho, že bežkyňa z Nových Zámkov dosiahla na osemkilometrovej trati naozaj dobrý výsledný čas, je fakt, že s výkonom 40:25 min sa zaradila na 2. miesto v absolútnom poradí. Rýchlejšia od nej bola iba Jana Mozolániová ( ročník 1986) z klubu Run For Fun (37:44 min). A na chrbát sa jej v cieli musela pozerať aj o osem rokov mladšia Lucia Mihalová z Bratislavy, či Karin Bäumlová z klubu Procycling Dexter s ročníkom narodenia 1990.

Čo som si povedala, keď som vybiehala na osemkilometrovú trať? Že idem na to (smiech). Behať ma baví, beh je môj život. Preto som rada, že som mohla štartovať na tak dobre zorganizovanom podujatí. Veľmi sa mi na ňom páčilo, hoci som na trati prežila aj dosť veľkú krízu,“ tvrdila sympatická bežkyňa so štartovným číslom 7105. Našepkávača pri našom rozhovore jej robil Bratislavčan Marián Petrovský so štartovným číslom 7028, ktorý 8-kilometrovú trať zvládol oveľa pomalšie ako Valeria Kliská. Jeho výsledný čas v stupavskom cieli bol 49:03 min. Vďaka tomu v kategórii muži 30 – 39 rokov obsadil 19. miesto. Valeria Kliská pri opisovaní diania na trati priznala, že veľkú krízu musela riešiť hneď za prvým väčším kopcom. „Vedela som, že sa musím z toho dostať. Nechcela som to predčasne zabaliť, neuvažovala som o odstúpení z pretekov. Vytrápila som sa. Chytila druhý dych a potom to už išlo. Navyše, voda ma dobre prebrala k životu. Preto tvrdím, že mala byť o päť kilometrov skôr,“ zdôraznila bežkyňa, ktorá už teraz verejne prisľúbila účasť aj v budúcoročnom pokračovaní stupavského bežeckého dobrodružstva.

Trénerka išla príkladom, nevzdala sa

Do bodovanej šestky medzi všetkými ženami, ktoré v poslednú júlovú nedeľu šťastne dobehli do cieľa osemkilometrovej trate, sa časom 42:58 min prepracovala aj 50-ročná trénerka atletiky v Renáta Poľanská.

Absolventka športového gymnázia v Banskej Bystrici a bratislavskej FTVŠ svojim časom nechala za sebou bežkyne, ktoré by pokojne mohli byť jej dcéry. Preto klobúk dole pred takým výsledkom a výkonom. Nerodil sa však ľahko. Aj skúsená atlétka, ktorú do tajov kráľovnej športu v meste pod Urpínom zaúčal legendárny tréner Robo Rozin, musela kalich krosárskeho trápenia vypiť až do dna.

Bolo to náročné, ale musela som to vydržať. Nemohla som sa predsa vzdať. Nie je to môj štýl riešenia problémov. Nemohla som zdupkať z boja. Veď v tomto behu štartovalo päť – šesť mojich zverenkýň. Ako by sa na mňa pozerali, ak by som hneď prvé ťažšie preteky vzdala?“ vysvetlila bývalá zverenkyňa Ladislava Asványiho dôvody, prečo sa s malokarpatskými kopcami pasovala až úplne do konca.

Sedemnásť kilometrov by bolo v takomto počasí už pre mňa veľa. Voľakedy som si na ne trúfala, teraz už musím so silami hospodáriť rozumnejšie. Tie dlhšie trate nechávam už dievčatám, ktoré sú odo mňa oveľa mladšie. Nech sa s takou traťou pasujú ony,“ pokračovala dlhoročná rozhodkyňa, ktorá mnohé terény okolo Borinky, Stupavy a Záhorskej Bystrice veľmi dobre pozná, no málokedy sa na ne dostane behať.

Väčšinou na pretekoch robím rozhodkyňu, takže skôr si všímam na týchto tratiach iných a iné atlétky, než seba. Rozhodovala som pri tradičnom Mariánskom štvanci i počas republikového šampionátu družstiev v cezpoľnom behu. Tento terén veľmi dobre poznám, Vedela som, do čoho idem,“ tvrdila skúsená bežkyňa, ktorú po štarte v Záhorskej Bystrici prekvapilo rýchle tempo, ktoré bežci nasadili už od prvých metrov. „V rýchlom tempe sme bežali aj tie kopce, obávala som sa, že na ten nástup nebudem vôbec stačiť. Aj preto som krízu pocítila hneď na začiatku behu. Potom som sa postupne z nej dostávala,“ komentovala Renáta Poľanská svoj boj s vysokým tempom i členitou traťou.

Ako Sagan na Tour: Stačilo dôjsť do cieľa

S výkonom i výsledkom som maximálne spokojná. Hoci sa musím priznať, že tých včerajších 25 kilometrov na bicykli som poriadne v tele cítila. Už bolo evidentné, že tých síl na rozdávanie nie je už veľa. Napriek tomu som si preteky perfektne užila,“ tvrdila Karin Kaczorová, ktorá 25 km na bicykli zvládla v čase 1:22:11,3 h, čo jej stačilo na 12. miesto. „Človek na trati musí niečo vydať, aby mohol aj niečo získať. Tak to v športe chodí. V každom prípade ma tieto preteky obohatili. Veľmi sa mi páčili. Mali svoju atmosféru. Chcem poďakovať organizátorom za ich bezchybný priebeh, za ich nasadenie a odhodlanie urobiť na Slovensku nejaké vydarené podujatie,“ pokračovala 39-ročná členka bežeckého zoskupenia pod názvom „Aj MY sme BEH". V kombinácii bicykel na 25 km a beh na 17 km vybojovala Karin so štartovným číslom 8005 celkové prvenstvo, z čoho mala veľkú radosť. „Po minulé roky sme mali na tomto podujatí bohatšie zastúpenie. Teraz mnohí dobrí bežci z nášho klubu chýbali, lebo sa už koncentrujú na štafetový beh na 385 km ´Od Tatier k Dunaju,“ konštatovala unikátna obojživelníčka, pre ktorú cyklistika a beh tvoria obľúbenú dvojicu letných športov.

Pre kolegov je akciou číslo jeden štafetový beh Od Tatier k Dunaju. Obhajujeme prvenstvo v zmiešanej štafete. Všetci už ladia formu na tieto preteky. Ja ich určite tento rok nepôjdem, pretože ich termín mi koliduje s iným programom,“ objasnila Karin citeľnú absenciu svojich behajúcich kolegov z práce a klubu. „Ja som sa na štarte v Záhorskej Bystrici zahrala trochu na Petra Sagana. Aj ja som si povedala, že mi stačí dôjsť do cieľa a triumf v kombinácii bicykel a beh mi už nikto zo súperov nezoberie,“ tvrdila s úsmevom víťazka v behu žien vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, ktorá nedodržala svoje „saganovské“ predsavzatie z Námestia rodiny a nástrahy kopcovitej 17-kilometrovej trati zdolala v čase 1:37:17 h.

Vďaka tomuto tempu zdolala druhú Hanu Križmovú z Bratislavy o takmer šesť minút (t. j. 5:56 min) a tretiu v hodnotení jej vekovej kategórie Eriku Konušiakovú dokonca o takmer o osem minút (t. j. 6:58 min). Aj takýmto tempom vie po kopcoch medzi Stupavou a Záhorskou Bystricou behať 39-ročná Karin Kaczorová z Bratislavy.

Verím, že svojim výkonom som trochu dobrej reklamy urobila aj nášmu klubu ´Aj MY sme BEH.´ Nech ľudia na Slovensku o nás vedia, nech majú o nás nejaké pozitívne informácie,“ dodala úspešná športová obojživelníčka v disciplínach MTB & Run tesne pred rozlúčkou s nami.

Rodinu priviedla dcéra – budúca herečka

To musíte ísť za dcérou. Tá to všetko zorganizovala. Keďže ma prihlásila, tak som bežal. Nemám s tým problém. Desať kilometrov predsa ešte zvládnem,“ tvrdil Michal Rimko skrytý pod plátenou strechou slnečníka. „Dcéra prišla domov s tým, že ma prihlásila na beh do Stupavy. Tak sme tu. Ona tiež bežala,“ pokračoval poslušný otec svojej aktívnej dcéry.

„Naša Mišenka, to je vám veľká herečka. Kde sú kamery a fotoaparáty, tam je aj ona. To je jej život. Aj teraz sa jej najviac páčilo vo vode, kde bolo plno kamier a fotografov,“ zapojila sa do našej besedy mama nádejnej herečky a aktívnej parkúrovej jazdkyne.

Kde mi bolo najhoršie? Na tomto stupavskom tankodróme. Každú chvíľu som čakal, že už budem v cieli, no ten akosi neprichádzal... Tam sa mi zle bežalo... Asi preto, že som ten cieľ čakal oveľa skôr,“ smial sa bradatý bežec z Devínskej Novej Vsi v červenom drese a krátkych čiernych bežeckých nohaviciach so štartovným číslom 7177. Osem kilometrov zvládol v čase 50:52 min, pričom za prvým vo svojej vekovej kategórii mužov nad 50 rokov Dušanom Brezovským z klubu Gbelskí Strýci zaostal o viac ako 16 minút.

Jeho agilná dcéra Michaela Rimková bežala 8 kilometrov zo Záhorskej Bystrice do Stupavy so štartovným číslom 7118. Vo vekovej kategórii do 29 rokov obsadila časom 57:55 min 14. miesto, keď na víťazku svojej vekovej kategórie i celého ženského behu na 8 km v rámci Škoda Stupava Trophy 2015 Janu Mozolániovú z klubu Run for Fun si „vyrobila“ časové manko dvadsať minút a jedenásť sekúnd.

Nečakala som, že to bude beh ako na Pajštún,“ okamžite reagovala mladá študentka na otázku, ako sa jej bežalo. „To dlhé stúpanie ma dosť prekvapilo. Ale inak celý beh bol krásny. Úžasná atmosféra, úžasní ľudia, ktorý ho pripravili. Treba im za to poďakovať. Som rada, že som tu mohla bežať,“ neskrývala spokojnosť dievčina z Devínskej Novej Vsi.

Kde sa mi bežalo najlepšie? Čo sa mi na trati najviac páčilo? Beh cez vodu. Ten som si užila. To bolo tiež pekné... A samozrejme cieľ. Najmä pocit, že som to dala, že som to dokázala. To bol tiež super zážitok dnešného dňa,“ konštatovala Michaela Rimková.

Prečo som nahovorila celú našu rodinu na dnešný beh? Lebo behanie v prírode ma baví. Je to veľmi dobrý relax, dobrý balzam na psychiku. Navyše, ste v prírode, medzi prijemnými ľuďmi. Čo viac si môžete priať,“ vysvetlila 19-ročná študentka bratislavského konzervatória dôvody prečo nedávno pre svoju rodinu iniciatívne vymyslela nedeľňajšiu športovú aktivitu medzi Záhorskou Bystricou a Stupavou.

Životná premiéra sa vydarila

Dvadsaťšesťročná rodáčka zo Žarnovice Tatiana Šúrová, ktorá sa usadila v bratislavskej Rači, sa o behu v Stupave dozvedela vďaka náhode. Podujatie si našla naozaj až na poslednú chvíľu. Presnejšie v podvečer jeho konania na internete.

Naštudovala som si podmienky a v nedeľu som išla do Záhorskej Bystrice. Rovno na štart. Až tesne pred ním som sa zaregistrovala,“ objasnila nám svoju účasť Tatiana Šúrová. „Čo by som robila, ak by ma už nechceli prihlásiť? Asi by som bežala aj bez čísla. Veď keď som už bola tam, tak by som si to určite odbehla. Aspoň by som to skúsila,“ priznala bežkyňa so štartovným číslom 8095 na hrudi, ktorá sa rozhodla svoju výkonnosť v členitom malokarpatskom teréne dôkladne testovať na trati dlhej sedemnásť kilometrov.

Veľmi som sa na tieto preteky tešila, lebo je to môj prvý súťažný beh. Ešte nikdy som takto nebežala na verejných pretekoch. Pravidelne síce behám už dávnejšie, ale iba tak pre seba, pre svoje potešenie,“ tvrdila bežkyňa, ktorá v kategórii do 29 rokov obsadila časom 1:45:36 h pekné ôsme miesto, v absolútnom poradí jej patrila 13. priečka.

Vôbec som netušila, čo ma v tých kopcoch čaká. Síce poznám terény v Malých Karpatoch, veď bývam v Rači a pravidelne behám v tomto pohorí, ale túto ich druhú stranu vôbec nepoznám. Takže som si ani nemohla na štarte vytýčiť nejaký konkrétny cieľ. Pravda, okrem toho, že som chcela úspešne dobehnúť až do Stupavy,“ tvrdila dievčina, ktorú v cieli nad Stupavou čakalo ďalšie prekvapenie. Tentoraz nie dvakrát milé.

Teraz si najmä lámem hlavu nad tým, ako sa dostanem z cieľa do Záhorskej Bystrice, kde mám zaparkované auto. Vidíte, že tú trať som ani dobre nepozrela, lebo som si myslela, že beh sa skončí tam, kde sa začal. Teda v Záhorskej Bystrici. Takto musím nájsť nejakého ochotného človeka, ktorý ma k autu odvezie,“ priznala obyvateľka bratislavskej Rače.

Pýtate sa na najkrajší zážitok... To ste ma zasa zaskočili... Aha, už to mám. Za prvou občerstvovacou stanicou, ktorá bola na ôsmom kilometri, nám smer behu ukazovala dievčina s najkrajším úsmevom, aký som doteraz videla. Naozaj niečo nádherné. Aj som jej to musela povedať (smiech). Po tom jej úsmeve sa mi druhá časť trate oveľa ľahšie bežala,“ opísala Tatiana Šúrová povolený doping na trati Škoda Stupava Trophy 2015.

V cieli ju vítal synček, s ktorým si aj zatancovala

Účastníci stupavského behu mali energiu na rozdávanie aj po dobehnutí do cieľa. Medzi takých nezmarov patrila aj Katarína Skovajsová z Bratislavy so štartovným číslom 7061. Len čo úspešne dobehla do cieľa, chytila za ruky svojho šantiaceho synčeka a zatancovala si s ním podľa hudby, ktorá sa niesla celým areálom. „Na takomto behu som prvý raz v živote. Sú to moje prvé verejné preteky. Kamarátka ma na ne prihlásila,“ povedala v stupavskom cieli aktuálne štvrtá bežkyňa medzi ženami od 30 do 39 rokov.

S čím som vybiehala v ústrety osemkilometrovej trati? Bola som plná očakávania. Chcela som si to skúsiť. Chcela som zistiť, či mám na to, aby som mohla bežať takéto preteky,“ vysvetlila bežkyňa, ktorá sa na pol minúty v dlhom stúpaní v malokarpatských kopcoch operatívne zmenila na vytrvalú chodkyňu. „Približne pol minúty som zmenila beh na rýchlu chôdzu. Trochu som sa počas nej vydýchala, aby som mohla bežať ďalej. Potom to už išlo bez problémov až do cieľa,“ priblížila nám svoj boj s krízou na trati bežkyňa, ktorá za najkrajší moment celého behu označila záverečné metre celej trate. „Už som vedela, že som to dokázala. Dokonca aj v celkom dobrom čase okolo 47 minút. Tešila som na privítanie v cieli. Tešila som sa na synčeka, ktorý ma v cieli poriadne vykrútil. Bol rád, že som opäť s ním. Preto ste ma videli v cieli tancovať,“ dodala so smiechom sympatická bežkyňa, ktorá za čerstva tvrdila, že ak jej to zdravie dovolí, na štart týchto pretekov sa postaví aj na budúci rok. Výkon 47:17 min na 8 km trati ju veľmi dobre naštartoval do ďalšej prípravy. Preto v budúcnosti sa pokúsi trochu viac popracovať na svojej bežeckej kondícii.

Nechcela bežať sama, potrebovala partnerku

Viete, ja som taký večný začiatočník. Stále s behaním iba začínam (smiech). Pochádzam zo Stupavy, ale bývam v Devínskej Novej Vsi. Stupavské kopce poznám, viem, kadiaľ vedie trať tohto behu,“ reagovala na otázku Stupavčanka Jana Škrovanová so štartovným číslom 7030.

Práve ona priviedla na štart Katarínu Skovajsovú. „Nechcela som tieto preteky bežať sama, tak som nahovorila Katku. Sme kamarátky, poznáme sa, tak sme sem prišli spolu. Som rada, že sa nechala nahovoriť,“ pokračovala zhovorčivá 30-ročná bežkyňa.

Ako sa mi behalo v rodných končinách? Ako kedy – a ako kde. Už som vážne uvažovala, že to vzdám. Tak mi bolo zle. Ale, keďže som to vymyslela ja, musela som sa poriadne zaťať. Musela som tú krízu predýchať – a najmä dobehnúť do cieľa,“ tvrdila desiata žena v kategórii 30 – 39 rokov, ktorej v cieli namerali čas jedna hodina, deväť minút a 38 sekúnd. Za víťaznou Luciou Mihálovou dobehla do cieľa s časovým mankom 29 minút. „Najkrajším zážitkom pre mňa osobne bola atmosféra, ktorá panovala ráno na štarte v Záhorskej Bystrici. Kopa bežcov, dobrá atmosféra, plno odhodlania i očakávania. Bolo to pekné, som rada, že som to dnes dokázala urobiť,“ rozhovorila sa v cieli Stupavčanka.

Aké poučenie som si z tohto behu zobrala? Jedno, ale podstatné. Ak chcem bez problémov takéto súťaže v budúcnosti absolvovať, musím viac behať. Musím pravidelne trénovať. Samozrejme, uvedomujem si, že je to pre mňa veľký záväzok, ale ak chcem zažiť podobnú žičlivú atmosféru, aká bola ráno medzi nami v Záhorskej Bystrici, musím začať poctivejšie trénovať. Nič iné mi asi nezostane... Bez tréningu to opäť bude trápenie, aké som absolvovala dnes. A nebolo to veru nič príjemné,“ verejne sľubovala Jana Škrovanová.


27.7.2015   /   Krosové behy   /   Autor: sz

Ďalšie články