Zásadnou organizačnou zmenou bola nutnosť vytvorenia novej trate, ktorá viedla, avšak iba pre tentokrát, z Prešova do Košíc. Dôvody boli prozaické. Cesta do Sene, po ktorej sa maratón behával od roku 1926 prechádzala veľkou opravou. Skutočnou skúškou sa tak pre bežcov stali posledné kilometre, keď tesne pred Košicami museli zdolať pomerne náročné stúpanie na kopec Zelený dvor týčiaci sa z tohto smeru nad Košickou kotlinou.
Čo sa udialo na maratóne v Košiciach pred 70 rokmi? Vynútená zmena trate
Rok 1952 patril vo svete športu najmä Emilovi Zátopkovi a jeho trom zlatým medailám z olympiády v Helsinkách. Ako poslednú v poradí mu vešali na krk tú za víťazstvo v maratóne.
Organizátori v Košiciach sa držali svojho tradičného termínu, čo znamenalo, že preteky boli pripravované na nedeľu 5. októbra. V rovnakom čase sa bežalo i vo fínskom meste Abo kam napokon zamieril i držiteľ vtedajšieho košického traťového rekordu Švéd Leandersson. Možno to robiť nemal, lebo o primát držiteľa najrýchlejšieho času ho pripravil iný severan, Fín Erkki Puolakka. Ten sa stal súčasne prvým bežcom v histórii, ktorý v Košiciach zabehol čas lepší než 2:30. Výbornú formu si udržiaval počas celého roku ako o tom svedčia všetky tri jeho maratónske štarty. Okrem Košíc vyhral v máji aj v Helsinkách a v tom istom meste mu na júlovej olympiáde patrila výborná 8. priečka.
