Maratón nie je pre každého, varujú českí lekári

Pred maratónom, tesne po ňom a po 24 hodinách po dokončení si takmer stovka dobrovoľníkov nechala vyšetriť krv a srdce, odovzdali dáta zo športtesterov, a potom už len čakali na výsledky od lekárov. A tie nedopadli pre mnohých z nich ideálne: ,,Väčšina bežcov sa na maratón pripravovala pravidelnou športovou aktivitou niekoľkokrát do týždňa a 90% účastníkov štúdie sa na nič neliečilo. Na prvý pohľad zdravá populácia," opisuje bežcov MUDr. Marek Protuš, autor projektu MarathonLab a lekár Kliniky anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti IKEM a dodáva: ,,Potom sme ale zistili, že 50 bežcov malo neliečenú hypertenziu, 55 bežcov neliečenú poruchu metabolizmu tukov, 10 ľudí abnormálny nález pri echokardiografickom vyšetrení a 27 bežcov malo pozitívnu rodinnú anamnézu kardiovaskulárneho ochorenia." A práve tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť zdravotný stav každého jedného bežca. ,,Po pretekoch sme navyše zistili, že pri 70% bežcov boli prítomné nálezy, ktoré sa hodnotia ako poškodenie myokardu a 26 bežcov malo výsledky zodpovedajúce akútnemu poškodeniu obličiek," dodáva jeden zo spoluautorov štúdie, MUDr. Dušan Merta, lekár z Kliniky anestéziológie IKEM.
Štúdia Marathonlab tak ukazuje, že bežci nie sú všeobecne zdravší ako bežná populácia. ,,Až štvrtinu skupiny možno považovať za rizikovú z hľadiska kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Vychádzame z aktuálneho zdravotného stavu a súčasných zdravotných záťaží, ktoré bežci uviedli alebo im boli počas vyšetrenia nájdené. Pre klinického a športového lekára potom môže byť zaujímavý fakt, že vďaka analýze skupiny maratóncov bude možné prispieť k pochopeniu záťažovej situácie a pri sledovaní ďalších faktorov bude možné identifikovať situácie s rizikovým zvýšením troponínu a prípadnými dôsledkami na srdcový sval, "vysvetľuje prof. MUDr. Antonín Jabor, CSc., vedúci Centrálneho laboratória, PLM IKEM.
K myšlienke vykonať pozorovaciu štúdiu a ukázať amatérskym bežcom, že nie každý môže absolvovať náročný športový výkon bez rizika, priviedla lekárov IKEM skúsenosť s pacientmi, ktorí počas bežeckých pretekov prekonali kolaps, ale aj život ohrozujúce situácie, pre ktoré museli byť hospitalizovaní. ,,V posledných rokoch bolo na Klinike anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti IKEM prijatých niekoľko amatérskych bežcov v kritickom stave, so syndrómom z prehriatia, poruchou vedomia, s kŕčmi a závažným poškodením orgánov. Dvaja z nich podstúpili transplantáciu pečene, jedným z nich bol dokonca len 16-ročný chlapec. Zo siedmich najvážnejšie postihnutých bežcov dvaja zomreli," opisuje prednostka Kliniky anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti doc. MUDr. Eva Kieslichová, Ph.D. Nejde pritom len o bežcov extrémne dlhých tratí, ale aj o tých, ktorí podstupujú preteky na 10-20 km pri ktorých chcú otestovať svoju fyzickú zdatnosť. Často sa jedná o rekreačných športovcov, u ktorých pred pretekmi nie sú prítomné žiadne vážne zdravotné ťažkosti.

Z výsledkov vyplýva, že maratón ako izolovaný pretek so sebou nesie pre zdravie jedinca značné riziká. Inak je to pri systematickom, dlhotrvajúcom tréningu. Jednoducho povedané, že je nutné nielen dostatočne a správne natrénovať na náročný športový výkon ako je maratón, ale predovšetkým detailne poznať svoj zdravotný stav. ,,Navyše by si každý bežec mal uvedomiť, že by sa mal postaviť na štartovaciu čiaru akéhokoľvek behu len vtedy, ak predtým neprekonal žiadne akútne ochorenie, že maratón nie je pre každého a že by sa nikto nemal snažiť pretek dokončiť za každú cenu, " uzatvára prof. MUDr. Jan Pirk, CSc. bežec a prednosta kardiocentra IKEM.