Akoby pod čiarou tak ostali najmä výsledky z Bostonu. Tu síce v roku 1942 dobehlo do cieľa 42 bežcov, no na trati, ktorá bola i tentokrát kratšia než predpísaných 42 km a 195 m.
Vráťme sa späť do Košíc. Bežalo sa už 13. septembra, čo samozrejme znamenalo, že bežci museli rátať so stále teplým, takmer letným počasím. To sa napokon potvrdilo. Dochované meteorologické záznamy hovoria o poludňajšej teplote na úrovni 26 ºC, čo dozaista prispelo k tomu, že žiaden z bežcov sa nedostal do cieľa v čase pod 3 hodiny, hoci v silách viacerých by to inak zjavne bolo. Najlepšie to možno demonštrovať na víťaznom čase Józsefa Kissa. Ten štartoval v Košiciach celkom 16 krát a iba v troch prípadoch trojhodinovú hranicu nepokoril. Dozrieval ako víno. Najlepší výkon na trati z Košíc do Sene a späť, konkrétne 2:36:05, dosiahol až ako 45 ročný v roku 1954.
Celkovo po 11. krát štartoval v Košiciach aj Antal Lovas. Dobehol síce posledný, no vzhľadom na jeho vek, v tom čase mal 58 rokov, to bol na tú dobu výkon povšimnutiahodný.
Vojnové roky športu, a teda ani maratónu veľmi nepriali
V roku 1942 štatistici zaznamenali na celom svete v tejto disciplíne celkovo iba 152 výkonov na regulárnych tratiach, z toho 33 v Košiciach, kde sa napriek všetkým okolnostiam darilo maratónske preteky organizovať i v tomto období.
