Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

V Hlbokom triumf Valachoviča a Drahovskej

V Hlbokom triumf Valachoviča a Drahovskej
 V dedinke Hlboké, neďaleko Senice, sa uskutočnilo v sobotu 3. kolo Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP). Beh okolo Hlbokého napísal svoj 21. ročník, tretím rokom je podujatie zaradené do siete pretekov MSBP.

(2.4.Malacky) Hlboké je z historického pohľadu známe ako rodisko Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý patril k slovenským národným buditeľom – bol politik, novinár, literárny kritik atď. V obci pôsobil taktiež ako farár Jozef Miloslav Hurban, ktorý tu aj zomrel. Na takú malú dedinku, kde aj odbočka z hlavnej cesty v smere zo Senice, vyzerá výsostne nenápadne, je to slušný výskyt slovenských predstaviteľov štúrovskej generácie.

My sme, úprimne povedané, počas behu príliš o tomto nepremýšľali. Skôr sme uvažovali nad taktikou, ako zvládnuť trať čo najrýchlejšie.  Jakub Valachovič v tejto obci nikdy predtým nebol, logicky tak nepoznal ani trasu behu. Jano Matúš už v Hlbokom pretekal, priznal sa však, že to už bolo dávno (neskôr z neho vypadlo, že 4 roky) a tiež si nepamätá trať. Všeobecne sme však vedeli, že ide o cestný beh, trať meria 9 kilometrov a tréner z Holíča Rudolf Roučka nám ešte pred dvomi týždňami prezradil, že tam je jeden „hezkej stoupáček“. Riaditeľ pretekov Miroslav Otépka pred štartom vysvetľoval celému štartovému poľu približnú trasu, no čoskoro sme sa v tom zamotali a bolo nám jasné, že sa musíme v prvom rade spoliehať na šípky nakreslené na ceste a chvalabohu s prvými pretekármi išiel aj jeden z organizátorov na bicykli, ktorý mal ukazovať smer. Tak aspoň to.

Počasie behu prialo, hoci vzduch bol vlhký a sem tam padla aj drobná dažďová kvapka. Po úvodných pretekoch žiakov sa na štart uprostred futbalového trávnika postavili všetci muži, ženy i kategória juniorov/junioriek a dorastencov/dorasteniek.

V kategórii mužov bežali aj dvaja spomínaní pretekári, Matúš s Valachovičom. Už na štarte bolo evidentné, že na tohtoročný Beh okolo Hlbokého neprišli viacerí kvalitní bežci zo Slovenska ani z Českej republiky. Chýbal minuloročný víťaz Marián Dávidík, ktorý je známy skôr ako orientačný bežec, neprišli ani Myjavčania Pavol Michalčík a Ján Moravec. Favoritov na celkové víťazstvo tak bolo treba hľadať v trojici Valachovič, Matúš a Ľubo Rehuš (AŠK Grafobal Skalica). Po štarte zobrali papierové prognózy za svoje a táto trojica sa ujala vedenia.

Trať v Hlbokom je ozaj kopcovitá a nie je to len ten jeden „stoupáček“, ako vravel R. Roučka, ale, ako sme sa mali po pár minútach presvedčiť, pekná séria „stupákov“, ktoré vplývajú na bežcove fyzické, ale i psychické sily. Tesne po štarte bežci vybehli do prvého svahu (ulica, ktorou bežali má príznačný názov Športová). Z ampliónov obecného rozhlasu vyhrávala rezká odrhovačka Vysoký jalovec a prvý svah bežcom ešte nerobil ktovieaké problémy. Tempo bolo od úvodu celkom ostré, medzičas na prvom kilometri 3:11 min, na druhom 6:18 min a trojku zbiehali bežci za 9:19 min. Po necelých dvoch kilometroch trať vyviedla bežcov z dediny, kde opäť natrafili na kopce. V tomto prípade však predstavovali tú pozitívnejšiu formu – väčšinou išlo o klesanie, bežci pokračovali vo svižnom tempe a práve zbiehanie mohlo byť jednou z markantných príčin kvalitných medzičasov. Už na otočke, ktorá je tesne pred križovatkou s hlavnou cestou do Senice, však pretekári vedeli, že to čo „zbehli“, si teraz pekne opäť vybehnú. V tej dobe už sa Jakub Valachovič odpútal od dvojice Rehuš, Matúš a udával tempo sám. V kopcoch išlo tempo podľa očakávania dole a začala sa drina. Po štyroch kilometroch, keď sa bežci vracali späť do obce, mal Valachovič náskok takmer sto metrov pred dvojicou prenasledovateľov. Návrat do obce sa zdal byť pre bežcov príjemný, to však ešte netušili, čo ich čaká. Tak, ako je San Francisco povestné svojimi členitými ulicami, tak je to približne v obci Hlboké, kde ľudia evidentne športujú, aj keď len idú nakúpiť alebo do krčmy. Začalo sa zaujímavé putovanie labyrintom ulíc. Jakub Valachovič sa priznal, že ak by s ním nešiel cyklista a neudával trasu, na 99 percent by zablúdil. Nemá totiž práve vycibrený zmysel pre orientáciu a hoci šípky, ktoré mali bežcov navigovať, boli na asfaltovej  ceste poctivo nakreslené, on má aj pomerne slabý zrak a je možné, že by ju prehliadol a zablúdil. Matúš zase tvrdil, že bolo šťastie, že Valachoviča vždy pred sebou videl a mal tak prehľad, kde odbočiť. Na chrbát mu pritom stále dýchal Rehuš a bolo zjavné, že v prípade týchto dvoch rozhodne posledný kilometer.  Hlboké po pretekoch Jakub nazval, po vzore knižiek od Jaroslava Foglara o príbehoch Rýchlych šípov, Stínadlami. Vyznať by sa v nich mohli ľudia s citom pre orientáciu – a tu sa nám opäť ponúka zaujímavá paralela s minuloročným víťazom Dávidíkom, ktorý sa v takomto prostredí, ako orientačný bežec, zrejme cítil ako ryba vo vode.

 A ešte jedna vec sa k tomuto bludisku viaže – kopce. Výbeh a zbeh, výbeh a zbeh... „V jednej chvíli mi skrížil cestu pes – jazvečík, zjavne flegmatik, ktorého vôbec nezaujímalo, že sa v Hlbokom organizujú nejaké preteky. Moju už tak naštrbenú psychiku to významne rozladilo a vtedy som preklínal všetko a všetkých. Vedel som, že pre tie kopce som výrazne spomalil a bál som sa otočiť, aby som nezistil, že moji súperi ma dobiehajú. Keď už som chytal krízu a celé Hlboké mi liezlo pekne na nervy, na svoje zdesenie som zbadal na zemi, že mám za sebou len sedem kilometrov. V jednej chvíli som si vypočítal, že ma čakajú ešte tri kilometre a mal som chuť všetko nechať tak. Potom som si však uvedomil, že trať meria len deväť kilometrov a to som si zase povedal, že by som bol blázon, ak by som to už nejako nedokončil,“ priznal Jakub. Jeho súperi mali však toho už taktiež dosť. Kdesi zďaleka doliehala k nim hudba zo štadióna a ťahalo ich to tam. Lenže – prišla odbočka do úplne inej strany. Ďalší kopec...

„Posledných sedemsto metrov bolo azda najhorších. Už som vedel, že je posledná inštancia už štadión. Myslel som, že treba bežať rovno, priamo k štadiónu a keď cyklista (nazval som ho Fausto Copi) odbočil doprava, už som nahlas nadával. On ma však pritom viedol správne - priamo na Športovú ulicu, k štadiónu. To len ja, „zblbnutý“ z toho všetkého, som netušil, kde sa už nachádzam,“ vravel Valachovič. Posledné metre však malacký bežec zvládol a uhájil víťazstvo – ako priznal, vôbec prvé na pretekoch v rámci Moravsko-slovenského bežeckého pohára. To poteší. Zdarne si počínal aj Jano Matúš, ktorý ušiel Ľubovi Rehušovi na poslednom kilometri a cieľoval druhý. Rehuš si dobehol po tretiu priečku. Jano aj Jakub, ktorý trénujú spolu v skupine v Malackách, tak opäť odchádzali z pretekov spokojní.

-TK AC-

Výsledky:


Muži – 9 km: 1. J. VALACHOVIČ (AC Malacky) 30:22 min, 2. J. MATÚŠ (AK Junior Holíč) 30:47 min, 3. Ľ. Rehuš (AŠK Grafobal Skalica) 30:54 min, 4. P. Kadlec (Milotice) 31:50 min, 5. V. Dinžík (Spartak Myjava) 31:56 min, 6. J. Brožík (BK Hodonín) 32:04 min, 7. J. Miškeřík (Lipov) 32:35 min, 8. D. Tomčal (Lipov) 33:05 min.

Ženy do 35 r. – 4 km: 1. K. Drahovská (ŠBR Piešťany) 15:33 min, 2. M. Durnová (Veselí nad Moravou) 16:39 min, 3. Z. Stoličná (REDE Bratislava) 17:04 min, 4. J. Klimešová st. (SBK WIKY Kyjov) 18:38 min, 5. M. Smyková (Skalica) 19:05 min, 6. G. JANÍKOVÁ (AC Malacky) 19:07 min.

Najmladšie žiačky (2000 – 2001) – 400 m: 1. M. Beňková (MŠK Borský Mikuláš)1:12 min , 2. B. VILÍMOVÁ (AC Malacky) 1:20 min.

Mladšie žiačky (1998 – 1999) – 600 m: 1. M. Bašusová (AK Hodonín) 1:59 min, 2. M. Zavilinská (MŠK Borský Mikuláš) 2:00 min, 3. V. ANTÁLKOVÁ (AC Malacky) 2:02 min, 4. Ž. DRINKOVÁ (AC Malacky) 2:03 min, 5. D. DVORANOVÁ (AC Malacky) 2:20 min, 5. S. CHLEPKOVÁ (AC Malacky) 2:23 min.

Dorastenky – 4 km: 1. M. BAŇOVIČOVÁ (AC Malacky) 20:31 min, 2. E. CHVÍLOVÁ (AC Malacky) 22:01 min.



3.4.2011   /   Cestné behy   /   Autor: bruno bruno

Ďalšie články