Čo konkrétne vám dlhé sústredenie v Itene dalo?
Patrik: Moja príprava bola tentoraz iná. Prvýkrát som netrénoval na polmaratón, ale na cestnú desiatku. Týždenná kilometráž síce nebola tak veľká, ale zato tréningový plán obsahoval viac tréningov s vyššou intenzitou. Bohužiaľ bol tréning narušený nešťastnými udalosťami. Na sústredenie som odchádzal so zranením, ktoré ale začalo ustupovať a ja som mohol postupne začať naplno trénovať. Ďalšou udalosťou bolo to, že ma zrazilo auto, keď ma viezol vodič na motorke z obchodu. Našťastie sa nič vážne nestalo, ale odniesol som si niekoľko odrenín, ktoré mi výrazne narušili spánok, teda najdôležitejšiu časť regenerácie. A keď telo na tak náročnom sústredení ide na hranu, niekedy aj ľahko za, potom môže byť akákoľvek drobnosť problém.
Karolína: Ja som bola v Keni zatiaľ zakaždým na kratší časový úsek ako Patrik, vždy štyri až päť týždňov. To sa človek tak akurát stačí aklimatizovať - a za chvíľu ide domov. Tentokrát som ale spoločne s Patrikom absolvovala celý dvojmesačný pobyt. Zvládla som tam odbehať viac kvalitných tréningov, zamerať sa na svoje slabiny a plne sa sústrediť na tréning, čo sa mi v Prahe napriek študijným povinnostiam úplne nedarí.
V akej tréningovej skupine sa tam obvykle pripravujete? Má význam absolvovať tréningové jednotky s Keňanmi?
Patrik: Do Kene jazdíme po dohovore s trénerom vždy sami a iba plníme nastavený tréningový plán. Tento rok sa k nám ale pridal ako tréner Ján Pernica a niekoľko členov našej pražskej tréningovej skupiny. A bolo super, že sme mohli trénovať spoločne s chlapcami, s ktorými trénujem často aj v Prahe, a pomôcť si tak v príprave. Zároveň sa k nám už druhýkrát pripojil jeden miestny bežec, dvadsaťročný Keňan menom Sam. Čo sa týka osobných rekordov, on je o niečo lepší, než sme my. Nemá ale žiadnu tréningovú skupinu, a preto sa pripojil k nám. Inak nemá úplne zmysel absolvovať tréningy s miestnymi bežeckými skupinami. Trénujú veľmi skoro ráno, majú úplne iný tréningový systém, a navyše sú lepší ako my, preto sa radšej držíme vlastného plánu a ideme svoju prípravu.
Karolína: Ja som bola na kempe v našej tréningovej skupine jediné dievča, takže som odtrénovala väčšinu tréningov sama. Mám to tak ale rada, viem, že som na to sama a musím to zvládnuť. Niekedy je ťažké pobiť sa s podmienkami, napríklad vetrom, ale verím, že mi to posilňuje psychiku. Párkrát mi ale s tréningom pomohol napríklad Patrik, pre ktorého je môj ťažký tréning ako taká málinko náročnejšia ľahká fáza. Občas sa to dá takto pekne spojiť a mne to veľmi pomôže.
Spoločne často trénujete aj v Česku, ale samozrejme výkonnosť alebo spôsob tréningu bežca a bežkyne sa líšia. V čom si ale môžete vyhovieť a pomáhať?
Karolína: Beháme spoločne také tie voľné, regeneračné behy, to ide pekne spojiť. Namiesto bežných výletov si občas robíme „bežecké výlety“, kedy nájdeme nejaké pekné miesto a ideme si tam spolu zabehať, to je super. Zároveň mi Patrik pomáha s ťažkými tréningami, keď to vyjde a sedí mu to do jeho prípravy. Ja mu s takými tréningami môžem pomôcť maximálne tak, že s ním idem na bicykli...
V rámci Pražského polmaratónu sa spoločne postavíte aj na štart. Ako očakávate, že budú prebiehať posledné okamihy pred štartom? Vykonáte nejaké spoločné rituály? Ako vám prítomnosť partnera môže pomôcť?
Patrik: Nemáme za sebou zatiaľ veľa pretekov, kde sme bežali spoločne. Preteky od RunCzechu ale majú vždy krásnu atmosféru a o to to bude pre nás krajšie, keď budeme stáť na štarte spolu. Tesne pred štartom si určite poprajeme šťastie, dáme si pusu a potom sa už budeme sústrediť každý sám na seba.
Patrik: Zaberá nám to veľa času. V podstate aj keď nebeháme, tak sa bavíme o behaní. Tým, že atletike venujeme obaja naozaj veľa času a úsilia a stopercentne tým teraz „žijeme“, tak sú aj hovory o tréningoch a pretekoch na dennom poriadku. Prakticky po každom tréningu si vymeníme pár slov o tom, ako sme sa cítili, ako rýchlo sme behali a podobne. Rozoberáme tiež naše ciele v sezóne, kalendár a sústredenie máme vždy naplánované dlho dopredu.
Karolína: Ja od tých všetkých bežeckých tém občas aj rada vypnem. Patrik naopak rád všetko rozoberá, študuje aktuálne trendy, a tie mi potom tlmočí. (smiech)
Takže Patrik ako ten skúsenejší je tým dominantným „trénerom“ a mentorom?
Patrik: To je otázka asi skôr na Káju, ale asi sa dá povedať, že ja som ten „posadnutý“, neustále študujem nové veci, počúvam podcasty, čítam rôzne publikácie a snažím sa ich potom prispôsobiť, aby to bolo aplikovateľné pre nás, a odovzdávam tie informácie Káji. Uznávam, že občas je to trochu „too much“, ale holt je to náš život.
Karolína: Pre mňa je Patrik niečo ako druhý tréner. Samozrejme má vždy hlavné slovo náš tréner Ján Pernica, tomu plne dôverujeme a plníme jeho tréningy. Keď ale nastane situácia, že si s niečím neviem rady alebo potrebujem jednoducho len povzbudiť, prídem za Patrikom. Občas ale Patrikovu radu v tréningu neprijmem. Keď za mnou príde s vetou „keby si to robila takto a takto, bola by si lepšia" alebo „mohla by si skúsiť začať robiť toto", tak v žiadnom prípade nebudem robiť to, čo mi povie. Keď ale za ním prídem s niečím ja sama, tak je to iné.
A ako to vyzerá s jedálničkom v spoločnej domácnosti? Máte ho úplne vyladený, že si pripravujete to isté? Ako si strážite stravu?
Patrik: Stravu si najmä v poslednej dobe veľmi strážime. Tým, že spolu žijeme, tak väčšinu času aj jeme to isté. Píšeme si tiež kalorické tabuľky, aby sme vedeli, či máme všetkého dosť a zvládame „doplniť“ všetko, čo sme vydali v tréningu. A ako som spomínal už predtým, aj v rámci stravy sa snažím neustále vzdelávať, zisťovať najnovšie trendy a preberať si získané informácie pre nás oboch. Vlastne máme také tri najdôležitejšie, základné piliere: tréning, regeneráciu a stravu. Všetko ide ruka v ruke.
Karolína: Ja som v tomto väčší „lajdák“. Občas keď spolu nie sme a varím len pre seba, tak si dám rada niečo menej zdravé, toľko to neriešim. V poslednej dobe sa ale snažím viac, najmä keď veľmi trénujem a telo má väčšie nároky na plnohodnotnú stravu.
V rámci Pražského polmaratónu absolvuje Karolína svoj iba druhý polmaratón. Patrik zase zaútočí tretíkrát za sebou na pozíciu najrýchlejšieho českého bežca týchto pretekov. Čo chcete prvú aprílovú sobotu v pražských uliciach dosiahnuť?
Karolína: Teraz pobežím polmaratón prvýkrát v určitej forme, že sa cítim na to ho odbehnúť kvalitne. Rada by som bežala okolo 1:15 hod, ale čas pre mňa na polmaratóne nie je primárny, skôr mi pôjde o umiestnenie.
Patrik: Motivácia vyhrať tretíkrát určite je, ale uvidíme, ako to pôjde, pretože na predchádzajúce dva ročníky sme smerovali prípravu práve na polmaratón, zatiaľ čo teraz to bolo hlavne na desať kilometrov.
