Beh o Malanskú trnku vyhral Valachovič

Pre bežca ozaj náročné rozhodovanie – na Slovensku sa konalo štvrté kolo dráhových pretekov Grand Prix Slovakia v Košiciach, v Martine prebiehali majstrovstvá Slovenska v polmaratóne, v Českej republike sa konali majstrovské súťaže družstiev, kde možno bežať i mimo bodovania. A do toho všetkého ešte Moravsko-slovenský bežecký pohár a preteky v Malej Vrbke.

Cesta do samotnej destinácie pretekov bola úchvatná. Pahorkatiny okolo Senice sú pastvou pre oko (ešteže šofér malackej výpravy Pavol Janík sa nepodal na doktora Skružného z filmu Vesničko má středisková a nezasnil sa, inak by sme neprekročili ani česko-slovenské hranice za obcou Vrbovce). V takomto krásnom prostredí nám to bude behať samé.

Horúci sobotňajší deň využilo množstvo pretekárov na beh, v Malej Vrbke sa vo veľmi početnom zastúpení odvíjali urputné súboje najmä v detských kategóriách. Medzi dospelými chýbali práve pre nabitý atletický program viacerí favoriti. Brnianski bežci boli na pretekoch 1. ligy a extraligy (Martin Kučera zvíťazil v behu na 5 kilometrov v 1. kole extraligy v Ostrave – takže gratulácia) a najlepší Skaličania zasa bojovali v Martine na šampionáte v polmaratóne, kde ašpirovali na víťazstvo medzi družstvami (čo sa im aj podarilo, takže tiež gratulácia do Skalice). Jakub tak bol podobne, ako pred dvomi týždňami v Rohatci, favorit na víťazstvo. Nebolo to však zase až také isté – na štart nastúpil i jeho minuloročný súper v disciplíne 3 kilometre prekážok Pavol Michalčík zo Spartaka Myjava (minulý rok Jakub všetky vzájomné konfrontácie s týmto pretekárom prehral) a bolo treba rátať aj so štyridsiatnikmi Jánom Moravcom (taktiež Myjava, pravidelne stojí na stupňoch), Jiřím Brožíkom alebo Petrom Kadlecom, ktorý posledné dva ročníky vyhral.

Štart si organizátori naplánovali na piatu hodinu a termín dodržali do bodky (žiadalo by sa povedať do sekundy). Sprvoti sa bežci valia k obecnému cintorínu, pred ktorým je otočka a tá ich vracia späť k priestorom štartu a cieľa zároveň. To však máme za sebou len nejaký kilometer a pred sebou ešte 5, 5 km. Beží sa von z Malej Vrbky a po malebnej asfaltke naberáme smer na susednú obec – Hrubú Vrbku. Tá je zaznačená i na mape autoatlasu, čo sa nedá povedať o Malej Vrbke, ktorá na podrobnej mape chýba. Čo je to za podrobnú mapu, keď na nej chýba Malá Vrbka? My na ňu tak skoro nezabudneme a neskôr vysvetlíme, prečo. Po dobehnutí do Hrubej Vrbky majú bežci za sebou necelé tri kilometre. V tomto momente nastáva vyše kilometrová exkurzia Hrubou Vrbkou. Obyvatelia stoja na priedomí a sledujú bežcov, ktorí sa v teplom počasí usilujú o dobré časy i umiestnenia. Až do Hrubej Vrbky je trasa pohodová, má totiž klesajúci charakter. Obe obce by sa pokojne mohli nazývať Horná Vrbka a Dolná Vrbka. Späť je to teda  o poznanie náročnejšie, okrem stúpania už v neprospech bežca hrá únava z prvej polovice trate.

Valachovič vyštartoval tak, ako sa dalo čakať – od začiatku do čela. Súperi na jeho rýchly úvod nezareagovali a držali sa vzadu. Od hlavnej skupinky sa odpútalo trio Moravec, Kadlec, Michalčík. Keď Valachovič opúšťal Malú Vrbku, bol jeho náskok pred touto trojicou približne 50 metrov. V Hrubej Vrbke na obrátke sa zdal byť ešte o niečo dlhší, avšak rozhodnuté nebolo nič. „Spomínam si, že som znervóznel. Čakal som, že budem mať pohodlný náskok, ale títo traja bežci neboli až tak ďaleko a ja už som cítil, že nohy oťažievajú. Navyše som ťahal vpredu sám, kým oni spolupracovali  a v prípade, že by som „vytvrdol“, mohli v závere ešte hrýzť,“ opisoval svoje pocity po prvej polovici pretekov Jakub. Nastala etapa sebazaprenia – udržať tempo počas nepríjemného stúpania už bolo náročné. Prvé kilometre boli pre klesajúcu trať rýchle (prvý kilometer za 3:05 min, druhý za 6:12, tretí za 9:14), potom to už šlo dole z kopca (teda – vlastne hore...). „Počas rozklusu som dobehol až do Hrubej Vrbky a vravel si, že medzi týmito dvomi dedinami je to len kúsok. Keď som už pretekal, prežíval som celkom iné pocity,“ vravel Jakub. Posledné stovky metrov boli ako za odmenu. V Malej Vrbke sa malacký bežec otočil a zistil, že súperi sú bezpečne vzadu. Navyše pred cieľom sa cesta opäť začala zvažovať dolu a Valachovič si tak mohol dopriať pohodlný finiš. „Natrápil som sa ale poriadne,“ vravel Jakub, ktorý dosiahol pri svojej premiére na tomto podujatí víťazstvo a čas 20:55 min. Druhým mužom v cieli bol Ján Moravec s časom 21:27 min, tretí dobehol Petr Kadlec s dvanásťsekundovou stratou na Moravca. Zaujímavosťou je, že Kadlec dosahuje približne identické časy na tejto trati (2009 – 21:20, 2010 – 21:35, 2011 – 21:39). Michalčík bol až štvrtý.

A teraz k začiatku konca. Hlavnou cenou pre víťaza sa stala fľaša poctivej domácej pálenky. Celé preteky sa totiž volajú Beh o Malanskú trnku. Túto trnku potom dostáva víťazný bežec, v tomto prípade Valachovič. V kombinácii s domácimi usporiadateľmi a ostatnými bežcami sa potom táto trnka stala hlavným aktérom predĺženého večera a Jakub na druhý deň tvrdil, že absolútny záver celej vydarenej akcie, bol predsa len zo všetkého najnáročnejší.