Zverenec trénerov Nade Bendovej a Róberta Kresťanka sa mal v stredu podvečer predstaviť v behu na 60 yardov v centre Košíc na mítingu JBL Jump Fest, ale nakoniec si atraktívne zápolenia v šprintoch a skokoch neďaleko majestátneho Dómu sv. Alžbety vychutnal iba ako divák. Počas víkendového finále atletickej ligy v Nitre sa zranil. "Je to podobné svalové zranenie ako pred halovou sezónou, respektíve po nej. Ide o trhlinu v zadnom stehennom svale na pravej nohe. Už na tom intenzívne pracujeme, aby sme to odstránili a mohol som byť čo najskôr v poriadku," uviedol Ján Volko.
Napriek predčasnému koncu súťažnej sezóny čas na klasickú letnú
dovolenku najlepší slovenský šprintér nebude mať. A podľa vlastných slov
ju ani nevyhľadáva. "Už 23. septembra sa mi začína škola, dovtedy by
som chcel, aj vzhľadom na drobné zranenie, začať pomalšie trénovať.
Každý rok chodievam počas prípravy na exotické miesta, ktoré som kedysi
považoval za dovolenkové. Dovolenka mi teda nechýba. Som vcelku rád, keď
môžem byť doma s rodinou a nikam sa nejaký čas nesťahovať a
neodlietať," vysvetlil Volko
Dvadsaťdvaročný Bratislavčan sa nepredstaví na nadchádzajúcom pozdnom vrchole atletického leta - majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe (27.9. - 6.10.). V kontexte celého roka to však nevníma ako niečo negatívne. "Nie je to tragédia, je to celkom normálne, stáva sa to. Tento rok bol zrejme najúspešnejší v mojej kariére. Získal som zlatú medailu v hale a aj striebornú na Európskych hrách. Nedá sa hovoriť o neúspešnej sezóne, iba nebola taká rýchla v mojom podaní ako tie predchádzajúce. Som s ňou spokojný. Verím, že tá ďalšia bude porovnateľne kvalitná," skonštatoval Volko.
Aj slovenský šprintérsky rýchlik sa prišiel do Košíc rozlúčiť so sestrami Danou a Janou Velďákovými, ktoré po vyše 20 rokoch ukončili svoje úspešné reprezentačné kariéry v trojskoku, resp. skoku do diaľky. Spoločne s desiatkami ľudí na Alžbetinej ulici skandovaným potleskom sprevádzal dvojičky pri ich posledných súťažných skokoch. "JBL Jump Fest je skvelá akcia, každým rokom lepšie zorganizovaná. Je škoda, že ´baby´ sa už lúčia. Poznám ich od začiatku mojej atletickej kariéry. Vždy som ich vnímal ako veľmi pozitívnych ľudí a skvelé športovkyne. Odviedli extrémne veľa roboty pre slovenskú atletiku. A stále ešte majú potenciál to robiť. Aj keď už nie na dráhe ako pretekárky, ale v trénerskej či organizačnej sfére. Držím im prsty, aby to aj tam dotiahli ďaleko," zakončil Volko.