Rajec je o prežití, nie o lámaní rekordov, hovorí riaditeľ maratónu Uhlárik

Rajec je o prežití, nie o lámaní rekordov, hovorí riaditeľ maratónu Uhlárik
,,Najviac ma potešilo, že nad Rajeckou dolinou počas nášho maratónu nemusel lietať vrtuľník záchranárov ako minulý rok. Boli sme radi, že hoci bolo poriadne teplo, nikto z účastníkov 37. ročníka Rajeckého maratónu na jeho trati neskolaboval., ani neskončil v nemocnici na infúziách,“ reagoval dlhoročný riaditeľ Rajeckého maratónu Pavol Uhlárik na otázku, aké pocity v ňom prevládajú po tohtoročnej edícii tradičného podujatia.
,,Žiadny organizátor športového podujatia nie je nadšený, keď mu počas súťaže skolabuje pretekár, keď záchranári musia bojovať o jeho život. Keď ho musia oživovať. To je veľmi stresujúci zážitok. Minulý rok sme to absolvovali, viem, o čom hovorím,“ pokračoval Pavol Uhlárik, duša známeho bežeckého podujatia v krásnej prírode Rajeckej doliny a rázovitej obce Čičmany.
Nebežali v rúškach, iba v nich štartovali

V druhú augustovú sobotu sa na ceste z Rajca do Čičiam a späť predstavilo vo všetkých kategóriách Rajeckého maratónu 737 bežcov. Z toho 178 maratóncov – 153 mužov a 25 žien. „My už tradične počítame s tým, že na štart sa nepostavia všetci, ktorí sa na naše preteky prihlásia. Už roky kalkulujeme s tým, že približne desať percent nepríde. Mnohí z nich sa zľaknú horúceho počasia, ktoré nás už roky sprevádza. Tento rok mnohých odradila koronakríza, mnohých z podujatia vyradilo zranenie, resp. naša chyba, ktorej sme sa dopustili pri propagácii maratónu,“ objasnil Pavol Uhlárik dôvody, prečo sa rajeckým organizátorom nepodarilo naplniť avizovaných tisíc účastníkov. „Urobili sme chybu, že sme na našej internetovej stránke pustili do sveta informáciu, že Rajecký maratón sa bude bežať v rúškach. Mali ste vidieť, aký poprask sme tým spôsobili. Ľudia na internete nám naložili, koľko sa do nás zmestilo. Vraj, kto to kedy videl, aby sa Rajecký maratón bežal v rúškach. V takej horúčave – a na takej trati. Darmo sme neskôr naprávali chybu, že v rúškach sa bude iba štartovať a po 100 – 150 metrov si ich bežci môžu dať dolu. Už bolo neskoro. Niektorí diskutujúci sú silní iba v pohodlí svojej obývačky. Tí sa aj teraz predviedli… Ale všetci ostatní rešpektovali naše nariadenia, ktoré boli v súlade s pokynmi hygienikov. Všetko prebehlo tak, ako sme sa dohodli. Vytrvalci, ktorí nám chodia už roky, vedia, že trať a najmä páliace slnko z nich vyžmýka všetku energiu. Na trať do Rajca treba prísť pripravený dobre nie iba kondične, ale aj psychicky, mentálne“ tvrdí chlap, ktorý má na konte 113 maratónov. „Rajec je o prežití, nie o lamaní rekordov,“ zdôraznil skúsený vytrvalec s osobným rekordom 2:44,07 hod, ktorý trať z Rajca do Čičmian a späť absolvoval dvadsaťkrát.

Medaily si vybojovali dve generácie Kalinovcov – otec i jeho dcéry

,,Radosť nám urobil Rasťo Kalina, ktorý v hlavnej mužskej kategórii maratónu v konkurencii 153 mužov skončil na treťom mieste. Vo veľkej horúčave dosiahol čas 2:47:36 h. Rýchlejší od neho boli iba dvaja bežci z Nových Zámkov – víťazný Gabriel Švajda a Tomáš Kopčík. Medzi veteránmi skončil dokonca druhý. Aj v tejto kategórii si tiež rozdelili medaily oni traja. Zvíťazil Kopčík pred Kalinom a Švajdom. Kalina vyhral kategóriu mužov nad 40 rokov. Potešil aj Patrik Holeša z nášho klubu, ktorý sa zaradil medzi medailistov, keď v polmaratóne dobehol do cieľa tretí v čase 1:20:29 h. A radosť máme aj z nastupujúcej generácie rajeckých bežcov a bežkýň, ktorým sa ako tréner venuje práve Patrik Holeša. V ženskej štafete bežali aj dve Rasťove dcéry, ktoré sú vekom ešte dorastenky. Podali veľmi dobrý výkon, vďaka ktorému obsadili veľmi pekné druhé miesto. Som rád, že v Rajci rastie šikovná generácia bežcov, ktorí aj v dnešnej pohodlnej dobe dokážu postaviť na štart a odviesť na trati slušný výkon,“ s hrdosťou v hlase referoval Pavol Uhlárik, ktorého mladí Rajčania volajú ,,Ujo Paľo“.

Mimochodom, v Rajci aj mladí ľudia vedia, že keď je na obzore Rajecký maratón, práve on zvykne agitovať všetkých ochotných a schopných obyvateľov mesta, aby prišli pomôcť. Napokon, to je v centre toho bežeckého podujatia už roky nepísaný zákon.

Pomocnú ruku podal aj riaditeľ ČSOB Maratónu Jozef Pukalovič

,,Najmilšie sa ma tento rok prekvapil riaditeľ ČSOB Maratónu Bratislava Jožko Pukalovič, ktorý nám prišiel pomáhať. Zaradil sa medzi ochotných dobrovoľníkov. Počas maratónu ochotne pomohol všade tam, kde sme potrebovali. Nebolo mu zaťažko vlastnoručne dotiahnuť na občerstvenie palety s vodou, fungoval ako jeden z nás. Možno urobil aj viac, ako mnohí iní... Pomáhal v cieli, veľmi milo ma tým prekvapil. Veľmi si vážime, že nám podal pomocnú ruku. Aj touto cestou mu chcem poďakovať. Jeho pomoc a prístup k podujatiu si veľmi vážime,“ zdôraznil jeden z troch bratov Uhlárikovcov, zakladateľov Rajeckého maratónu. ,,Tak isto chcem poďakovať všetkým, ktorí zabezpečovali bezchybný priebeh 37. ročníka Rajeckého maratónu. Bez ich pomoci a ochote by nemohol, byť,“ zdôraznil Pavol Uhlárik, ktorého tiež potešilo, že množstvo drobných sponzorov a partnerov zostalo podujatiu verných aj napriek zložitému obdobiu, v ktorom sa Rajecký maratón konal.

,,Čo bolo pri jeho organizácii najťažšie? Mesiace a týždne neistoty, či tento ročník vôbec bude. Či nám ho povolia zorganizovať. A ako to celé dopadne. To bolo pre nás najťažšie. To nás trochu brzdilo v aktivite. Museli sme rozmýšľať, ako to urobiť, aby sme splnili všetko, čo hygienici a ďalší kompetentní ľudia od nás budú vyžadovať.“

Všetko zlé je na niečo dobré

,, My v Rajci sa už roky riadime zásadou, že každý problém má niekoľko možností riešenia. Preto vždy máme v zálohe nejaké prijateľné náhradné riešenie. Vždy musí existovať cesta, ktorou sa vydať, aby sme hoci aj s problémami, ale prišli do cieľa nášho snaženia,“ prezradil Pavol Uhlárik nosnú myšlienku, ktorá pomohla zanieteným ľuďom v Rajci napísať ďalšiu kapitolu knihy s názvom Rajecký maratón. Pavol Uhlárik sa práve počas tohto ročníka presvedčil, že stále platí zásada, že aj zlá situácia je na niečo dobrá. Keďže tento rok nemohol byť v Rajci jarmok, ani žiadne kultúrne vystúpenia, celé námestie patrilo športovcom. A zrazu zistili, že práve čisto športová akcia má v sebe určité čaro. „Po dlhých rokoch sa nám stalo, že naše námestie počas Rajeckého maratónu od rána nepripomínalo včelí úľ. Nestretlo sa tam hneď niekoľko podujatí naraz, čo bolo v minulosti bežné. A mnohokrát sme si aj prekážali, lebo my sme vyhlasovali výsledky maratónu a na inom mieste už spievali speváci, hrala hudba, ľudia sa bavili,“ vysvetľoval riaditeľ Rajeckého maratónu. ,,Teraz toto všetko odpadlo – a pre záverečný ceremoniál to bolo fajn. Nikto nás nerušil. Tak si musíme sadnúť s vedením mesta a poradiť sa, či by nebolo dobre, keby sme aj v budúcnosti športové aktivity neoddelili od kultúrnych a spoločenských. Aspoň, aby celé dopoludnia patrilo námestie iba nám. A až po skončení športovej akcie by začali kultúrne aktivity, vystúpenia spevákov a podobne,“ uvažoval nahlas Pavol Uhlárik a pokračoval: ,,Vidíte, všetko zlé je na niečo dobré. Tak isto dobrú skúsenosť máme aj z toho, že sme v cieli zrušili cestovinovú party. Všetci si pochvaľovali zabalené bagety, ktoré sme v cieli rozdávali. Veľkú pomoc nám preukázal jeden podnikateľ z Rajca, ktorý nám dal k dispozícii mraziarenské auto. V ňom sme uskladnili bagety, nealkoholické nápoje, minerálku, zmrzlinu, všetko, čo sme potrebovali na občerstvenie pretekárov v cieli. Dievčatá, ktoré v cieli bežcov obsluhovali, si toto riešenie pochvaľovali. Na námestí bolo menej odpadu, pretekári použité obaly odhadzovali do pripravených košov. Námestie vyzeralo aj po pretekoch, na ktorých štartovalo takmer 800 pretekárov, kultúrnejšie a čistejšie. Budeme nad tým musieť pouvažovať, lebo mnohým z účastníkov sa takýto obmedzený režim na našom námestí páčil.“

Aj v Rajci prekladali preteky z koronavírusovej jari na jeseň

,, Nie, ešte neuvažujeme nad 38. ročníkom Rajeckého maratónu. Ešte máme pred sebou Rajecký kross duatlon, ktorý bude 15. septembra. Organizujeme ho v spolupráci so Slovenskou triatlonou úniou. Bude to už desiaty ročník. A naše úsilie chceme zamerať najmä na 25. ročník Rajeckého Borošovca. Pre pandémiu COVID – 19 sme ho museli preložiť z 21. marca až na 24. októbra. Už sme dali vyrobiť drevené medaily v podobe netopiera. Aby všetkým, čo prídu k nám na jeseň, aj medaila pripomínala, že svetovú epidémiu COVID – 19 má na svedomí netopier. Vraj z neho sa ten smrtiaci vírus, ktorý už osem mesiacov trápi celý svet, preniesol na človeka. Aj pre koronavírus sme museli jarný beh, ktorým tradične otvárame bežeckú sezónu, preložiť až na jeseň. Takže máme pred sebou ďalšiu veľkú výzvu. Opäť sa budeme usilovať pripraviť všetko okolo tohto podujatia tak, aby sa slovenskí vytrvalci, ktorí k nám prídu, cítili ako doma,“ zdôraznil Pavol Uhlárik.

11.8.2020   /   Bleskovky   /   Autor: Stefan Zilka   /    Foto: Archiv Pavol Uhlárik

Ďalšie články