Veerpalu sa odvolal a CAS mu dal za pravdu, že Svetová antidopingová agentúra (WADA) sa dopustila v jeho prípade procedurálnych chýb. "Viacero faktorov nasvedčuje tomu, že Andrus Veerpalu v skutočnosti naozaj užíval ľudský rastový hormón. Procedurálne nedostatky zo strany WADA však maria rozhodnutie o treste," konštatoval CAS.
"Ďakujem všetkým Estóncom za podporu a pochopenie. Posledné dva roky boli mojimi najťažšími v živote. Nikomu by som neprial, aby prežil čosi podobné. Ďakujem všetkým, ktorí mi verili a podali pomocnú ruku. Som rád, že sa pravda ukázala a celé to malo spravodlivý koniec. Posledné dva roky mi však nikto nevráti. Osobitne chcem poďakovať pracovníkom Univerzity v Tartu, ktorí pracovali na dôkazoch o mojej nevine bez nároku na honorár. Rovnako moja vďaka patrí estónskym právnym poradcom a ich švédskym kolegom, ktorí mi verili a pracovali na mojom očistení. Veľmi mi pomohli aj desiatky spoločností, ktoré mi finančne prispievali na nákladné právne úkony. V neposlednom rade sú to pracovníci Estónskeho lyžiarskeho zväzu, ktorí si až do konca plnili svoje povinnosti. Nikdy na podporu a pomoc nezabudnem," uvádza Andrus Veerpalu v otvorenom liste, ktorý zverejnil portál www.sports.ee.
Rodák z mesta Pärnu oznámil ukončenie aktívnej činnosti v deň otvorenia majstrovstiev sveta v nórskom Osle 23. februára vo veku 40 rokov. Podnetom k tomuto rozhodnutiu bolo aj vírusové ochorenie, pre ktoré sa musel odhlásiť zo súťaží. S dvoma zlatými na 15 km klasicky (ZOH 2002 a 2006) a jednou striebornou medailou na 50 km klasicky (ZOH 2002) je Veerpalu spolu s krajankou a rovnako bežkyňou na lyžiach Kristinou Šmigunovou-Vähiovou najúspešnejším estónskym olympionikom. Na majstrovstvách sveta 2001 v Lahti zvíťazil v pretekoch na 30 km klasickou technikou, v roku 2009 v Liberci na polovičnej trati. Má tiež striebro z MS 1999 v Ramsau z 50 km klasicky.