A v tomto momente vstupuje do nášho príbehu Pavol. Pavol mu už skrížil cestu niekoľkokrát, býva hneď vo vedľajšom dome, vie o ňom, že tiež behá, ale hoci behajú obaja po rovnakých miestach, na svojich bežeckých trasách ho nikdy nestretol. Nebolo by na ňom nič nápadného, keby však nemal vždy pri návrate tak neuveriteľne špinavé bežecké topánky. Keď sa zase stretli na ceste k blízkemu lesíku, kde si chceli obaja odbehnúť svoj okruh, zvíťazila v Petrovi zvedavosť a spýtal sa Pavla, ako je možné, keď obaja behajú v rovnakom lese a v rovnakom čase, že sa nikdy nestretnú na jednej z ciest , ktoré sú v lese vybehané.
Pavol nebol vôbec prekvapený a vysvetlil Petrovi, že na ceste sa stretnúť nemôžu, lebo on po nich jednoducho nebehá. Behá mimo spevnené cesty, terénom, v ktorom moc ľudí nestretne. Je to vždy dobrodružstvo a čas pri tom uteká ako splašený. Na Petra to urobilo dojem a tak sa dohodli hneď na druhý deň, že si vybehnú spolu a Pavol mu ukáže, ako vyzerá taký trailový beh v praxi.
Ráno vybehol Peter vo svojich ľahučkých pretekárskych topánkach, Pavol mal na nohách bežecké topánky s výrazne profilovanou podrážkou a goretexovou membránou. Peter les vôbec nespoznával! Je možné, že tadiaľ skoro každý deň behával toľko rokov? "Svoje" cesty občas akurát občas križoval, ale inak ho Pavol viedol naozaj výhradne mimo nich, cez korene, diery, mach, papradím ... Peter sa síce viac kĺzal, ako bežal, ale aj tak si užíval prírody i behu plnými dúškami.
Zrazu
ho Pavol zastavil a ukázal mu srnky, ktoré sa pokojne pásli
obďaleč. To sa mu pri jeho tréningoch nikdy nestalo. Potom sa ho
Pavol opýtal, či sa bojí vody. Chvíľu potom, čo povedal, že
nie, už sa brodili plytkým potôčikom. Po 70 minútach sa
prekliesnili vetvami zase na kraj lesa, obaja mokrí až po kolená,
špinaví až za ušami, spotení - ale šťastní. A Peter bol
chytený kúzlom trailového behania.
Ak sa vám príbeh Petra a
Pavla páčil, zrejme ste jedni z mnohých, ktorých nový trend
oslovil.
Od cezpolákov a crossov po trail
Zdá sa vám, že ste objavili nový svet? Ale kdeže. Trailové behanie sa objavilo oveľa skôr ako v posledných dvadsiatich rokoch. Dokonca tu bolo oveľa skôr, ako to behanie na dráhe či po uliciach veľkých miest. Keď som začínal behať, čo už je 46 rokov, tak väčšina pretekov, ktoré som behal, boli práve preteky v prírode. Vtedy sa im hovorilo cezpoláky. Dnes sú to cross alebo trailové behy, aj tu dostáva slovenčina a našinec po nose.
Dokonca aj hrdinovia najväčšieho súčasného svetového - bežeckého bestselleru - Born To Run nebehajú nič iného ako trail. Všetci etiópski alebo kenskí bežci, čo dnes behajú po savanách, začínajú behať v prírode, teda behajú trail. Z toho sa dá vyvodiť, že behať trail je vlastne in. Ba nie je to len in, ono je to holá nutnosť.
Rozdiely medzi behaním v teréne a behaním na ceste
Aby ste pochopili, prečo je dobré behať v teréne, poviem vám, aký je rozdiel medzi behaním po ceste alebo rovných spevnených cestách a behaním v teréne.
Behanie na ceste a rovných cestách
Pri behaní po ceste a rovných cestách nemusíte dávať toľko pozor na to, kam šliapete, môžete sa teda v kľude venovať len tempu, rytmu vášho srdca a pozerať sa v pokoji, čo kde lieta. Tento typ behu je samozrejme oveľa bezpečnejší aj pre váš pohybový aparát, ak beháte technicky správne. Na druhú stranu monotónny beh môže viesť k tomu, že vaše zmysly skoro otupí, telo si na beh zvykne a tak sa stane, že aj keď beháte stále rovnako, rovnako ďaleko, rovnako rýchlo, rovnako často, zrazu zistíte, že výsledný efekt je ďaleko menší, ako bol napríklad pred rokom. Proste vaše telo si na podnety, ktorému ho vystavujete, natoľko zvykne, že už ho nechávajú celkom v kľude. Behať viac nemáte čas. Behať rýchlejšie, na to nemáte silu a pľúca. Čo potom? Potom prichádza čas na zmenu. Tou zmenou môže byť práve návrat do prírody. Rovnako ako sa vrátil do prírody v našom príbehu Peter.
Pri behu v teréne naraz musíte hľadať, kam šliapete. Vašimi očami už nie sú len oči, ale stávajú sa nimi aj nohy. Zrazu musíte riešiť nielen, kam šliapete, ale aj ako šliapete. Nemôžete nasadiť rovnomerné tempo a to si držať po celú dobu tréningu. Každých pár metrov pre vás znamená zmenu rytmu, zmenu tempa, zmenu dĺžky kroku. Zabrať nedostávajú len nohy, ale aj ruky, brucho, trup - proste celý človek. Po absolvovaní tréningu v teréne sa budete cítiť v porovnaní s tréningom na ceste oveľa viac zničenejší, na druhej strane vašu výkonnosť posunie úplne niekam inam - ďaleko vyššie. Behanie v teréne vám môže v tréningu celkom dobre nahradiť intervalový tréning. Behanie v teréne je taký fartlek, ako nič iné. Tu sa s behom nebudete hrať vy, tu sa beh bude hrať s vami. A verte - neverte, začne sa vám to páčiť. Páčiť viac než behanie rôzne dlhých a rôzne rýchlych úsekov, do ktorých sa vám nikdy nechce, pretože väčšinou to bolí. Pri behaní v teréne si ani neuvedomíte, že vás niečo bolí, to si uvedomíte, až keď tréning skončí, ale zato vás potom bude bolieť úplne všetko. Z toho však nemusíte mať strach, pretože okrem tej bolesti vám to prinesie aj veľa krásnych zážitkov, ktoré by ste pri behaní po ceste nikdy nezažili. Alebo prečo si myslíte, že trailový beh zažíva v posledných rokoch v celom svete taký boom?
To nie je móda, to je návrat k prírode
Tak ako sa v celom svete uberá čoraz viac a viac ľudí k duchovnosti, znovu objavujú podstatu života a bytia vôbec, tak z rovnakého dôvodu sa stále viac a viac ľudí uchyľuje k trailovému behaniu. Proste zrazu si človek začína uvedomovať, že do tej prírody patrí. Že do nej patrí rovnako tak, ako diviak, srnka, zajac alebo bažant, ktorých naraz pri svojich výbehoch za hranice všednodennosti stretáva. Zrazu si začne uvedomovať, že nepotrebuje "komfort" cesty, že je mu oveľa lepšie, keď si trošku "hrabne", pretože potom cíti, že zrazu už nie je len monotónny stroj, ktorý stačí nastaviť na určité otáčky a on si potom bez ďalšej obsluhy krúti tie "svoje" kilometre, bez ohľadu na to, kde sa práve, v ktorom meste, nachádza.
Trailové behanie je šancou, ako naučiť deti, aby mali radi beh
Dospelý človek nie je nič iné ako veľké dieťa. Ak sa toto veľké dieťa môže naučiť mať rado beh v teréne, o čo ľahšie by to malo byť u detí? To už je ale asi otázka do úplne inej témy. Ale myslím si, že sem patrí. Minimálne preto, že naše deti predsa tiež musia raz objaviť, aký je beh a behanie krásne.
