Naše stravovanie a zvyklosti počas tréningov, ale hlavne pred pretekmi nesú v sebe rituálne prvky, keď chceme mať svoje odskúšané jedlo, obľúbené ponožky, či megadávku vitamínov. Výživové doplnky sú od nepamäti drobnými pomôckami súťažiacich, pričom v mnohých prípadoch je ich účinok len na úrovni placeba. Ak však prinášajú želaný psychologický efekt, ten sa stáva výhodou najmä v kritických chvíľach, keď človek siaha na dno svojich síl. Kým viac ako tretina rekreačných návštevníkov fitka užíva jeden alebo viacero výživových doplnkov, špičkoví športovci sú od doplnkov oveľa závislejší. Štúdia medzi 310 atlétmi súťažiacimi na majstrovstvách sveta ukázala, že 83% mužov a až 89% žien užívalo výživové doplnky. Medzi ne autori počítali hlavne proteíny a sacharidy, tiež vitamíny, minerály ako aj ďalšie rôznorodé výživové doplnky.
Kvalitná a vyvážená strava by mala byť vo väčšine prípadoch dostatočným zdrojom živín i mikronutrientov vrátane vitamínov a minerálov. Podávanie výživových doplnkov sa často deje len „pre istotu“ - jedna tabletka denne ešte nikomu neublížila. Nemusí to však byť celkom pravda. Napríklad dlhodobé podávanie železa, bez pravidelného sledovania jeho hladiny v krvi môže vyvolať nielen zvýšenú chorobnosť, ale napokon až ťažkú toxicitu. Švajčiarski výskumníci odobrali vzorky 170 rekreačným bežcom, účastníkom Zurišského maratónu, a deficienciu železa našli len u 5 mužov a u 11 žien. Avšak nadbytok železa sa dokázal u každého siedmeho muža. K podobnému predávkovaniu v snahe dopriať organizmu všetko, čo potrebuje môže dochádzať aj v prípade vitamínov, ktoré sú tradične najpopulárnejšími doplnkami, a viac ako polovica sledovaných olympionikov volila multivitamínové produkty.
Vitamíny sú samozrejme mimoriadne dôležité pre správne fungovanie, výkon i regeneráciu organizmu každého človeka, nielen športovca. Je známe a opakovane potvrdené, že vitamín C (minimálne 200 mg viac ako je denná potreba) podporuje normálnu funkciu imunitného systému počas a po intenzívnej fyzickej aktivite. Hormón D sa podieľa na správnom fungovaní svalov, spracovanie a využitie energie je závislé od vitamínov: biotín, niacín (B3), kyselina pantoténová (B5), riboflavín (B2), tiamín (B1), B12, B6 a C. Okrem „céčka“ imunitný systém podporuje kyselina listová (B9), vitamíny A, B12, B6 a D, nervový systém zase biotín, niacín, riboflavín, tiamín, B12, B6 a C. Pred oxidačným stresom nás pomáhajú chrániť vitamíny C, E a riboflavín. Ich pravidelný príjem však v žiadnej štúdii nevyvolal zlepšenie výkonu alebo rýchlejšiu regeneráciu, avšak ich nedostatok môže mať negatívny dopad. Nadužívanie môže priniesť i nežiaduce účinky. K predávkovaniu môže dochádzať predovšetkým u vitamínov rozpustných v tukoch, ktoré sa pri nadmernom užívaní postupne hromadia v organizme. Zvýšený obsah hormónu D spôsobuje nadmerné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách (srdce, pľúca, obličky), čo môže viesť k ich trvalému poškodeniu, v prípade vitamínu A dochádza k padaniu vlasov, zvracaniu, poškodeniu pečene a kostí a pri nahromadení vitamínu E v tele môže dôjsť k zvracaniu, hnačkám, bolestiam brucha a svalov.
