Prečo máme behať na začiatku pomaly, keď sa nám chce bežať rýchlo ?

Prečo máme behať na začiatku pomaly, keď sa nám chce bežať rýchlo ?
Prečo máme behať na začiatku pomaly, keď ešte mám plno síl a len na začiatku som schopný, schopná bežať rýchlo ? Táto otázka sa objavuje so železnou pravidelnosťou u väčšiny bežcov a bežkýň, ktorí po dlhšej dobe začínajú behať, sú natešení a šťastní, že konečne v sebe našli silu.
Odpovedám, že umenie nie je vydať všetky sily na začiatku a potom sa trápiť, potom dodávam, že beh a vôbec akýkoľvek šport je o umení nájsť mieru medzi tým, čoho sme schopní, teda skôr čoho je schopné naše telo a tým, čo by sme chceli, aby nám beh alebo iný šport prinášal. Pre seba si potom hovorím: "Preboha, prečo ti to tréner, ktorý ťa mal v rukách, keď si bol mladší, nepovedal. Veď to je základ všetkého, čo robíme. Auto tiež, keď je zmrznuté, rozbiehate pekne zvoľna, aby sa zahrialo a až, keď sa dostane na prevádzkovú teplotu, na to dupnete. "

Zrovna tak naše telo sa musí najskôr rozohriať, musí sa prekysličit, aby malo dosť kyslíka pre svaly a tiež do pece, kde prebieha spaľovanie cukrov, tukov a bielkovín, teda pre náš metabolický systém.

Keď to hneď od začiatku svojho tréningu napálite, tak za chvíľu lapáte po dychu, je vám zle, pichá vás v boku a hoci ste ešte pred minútou oplývali množstvom energie, teraz máte pocit, že máte vybité baterky. A to len preto, že ste spálili krvné cukry a telo ešte nestačilo rozbehnúť spaľovanie zásob. Za tú chvíľku ste vyrobili dosť značné množstvo laktátu, nohy vám oťaželi, keby sa na vás niekto v tejto chvíli pozrel, tak by mal pocit, že okolo vás bežal zajac s myxomatózy a vy ste to od neho chytili. Máte vyvalené oči a len chrčíte. Naozaj krásny pohľad na športujícého človeka. Niet divu, že potom váš príklad iných od športovania odradí.


Tak aby ste vedeli, z čoho to máte. Tento stav je preto, že to na začiatku preženiete. Ako som už spomenul, aby sa naše telo mohlo hýbať, potrebuje kyslík. Potrebujú ho svaly, potrebuje ho mozog, potrebuje ho srdce a potrebuje ho naša spaľovacia pec. O tom, že ho potrebuje mozog, svaly a srdce určite nepochybujete, ale na tú pec zabúdate. Predstavte si teda kováčsku pec a spomeňte si, čo robí kováč, keď chce, aby dobre horela, alebo čo robíte, keď chcete, aby vám horel oheň v krbe. Fúkate do neho mechom. Čo do neho fúkate? Vzduch! No to taky, ale čo obsahuje vzduch. Vodík, no ten taky, ale tým by sme ten oheň skôr uhasili. Kyslík priatelia, kyslík. No a keď nie je v peci alebo krbe kyslík, tak oheň bud len tak ľahko pokrivkávať až zhasne. Rovnaké je to s tou našou vnútornou pecou. Nie je kyslík, nie je energia a nám dôjde šťava a dusíme sa.


Preto musíme svoj ​​tréning začínať tým, že sa pohybujeme len voľným tempom, niekde na hranici 50 - 60% našej maximálnej tepovej frekvencie. Pri tomto tempe sa pekne rozdýchame, krv obohatená o kyslík nám začne v tele pekne prúdiť. Časť kyslíka dôjde do svalov, časť do mozgu, časť do srdca a časť do pece. Rozcvičenie by malo trvať cca 20 minút, než sa nám pec pekne rozhorí a potom nám bude dodávať dostatok energie pre náš ďalší, teraz už intenzívnejšíí výkon. Od žeravých uhlíkov budú chytať ďalšie a tak už toho kyslíka nebudeme do nej toľko potrebovať, takže ho budú mať dosť aj svaly, srdce a mozog a to až do chvíle, keď svoj ​​pohyb natoľko zrýchlite, že z aeróbnej (za prítomnosti kyslíka) prejdete do anaeróbnej (bez kyslíka), v ten moment sa začne váš pohyb vpred zase akosi zadrhávať. To už ale je iná história.

Prajem vám, aby ste mali vždy dostatok kyslíka, ružové líca a ústa roztiahnuté od ucha k uchu, nie preto, že nemôžete chytiť dych, ale z jednoduchého pocitu radosti, že to behá :).

8.6.2011   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Škorpil   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články