BRATISLAVA 9. augusta - Pravidelná fyzická aktivita v trvaní 45 minút tri až päťkrát týždenne môže zlepšiť psychické zdravie. Naznačujú to výsledky rozsiahlej americkej štúdie, podľa ktorej však viac pohybu nepôsobí vždy prospešne. Vedci analyzovali informácie, ktoré im mesiac poskytovalo 1,2 milióna ľudí o ich fyzickej aktivite a psychickom rozpoložení. Z výsledkov vyplynulo, že ľudia, ktorí cvičili, mali počas mesiaca o 1,5 "zlého dňa" menej ako tí, čo necvičili.
Ako prospešné pre psychické zdravie sa pritom ukázali všetky druhy fyzickej aktivity, bez ohľadu na vek a pohlavie, vrátane domácich prác a starostlivosti o deti. Najpozitívnejší vplyv však zaznamenali v súvislosti s tímovými športami, bicyklovaním a aerobikom.
Dospelí, ktorí sa zúčastnili na štúdii, prežili za mesiac v priemere 3,4 dňa, keď sa necítili psychicky v úplnej pohode. U tých, ktorí boli fyzicky aktívni, sa toto číslo znížilo na dva dni. Najväčší efekt však odborníci zaznamenali medzi ľuďmi, ktorí mali už pred začiatkom štúdie diagnostikované depresie. V ich prípade klesol pri fyzickej aktivite počet "zlých dní" z takmer 11 na sedem.
Dôležitú úlohu zohrávalo aj to, ako často a ako dlho boli ľudia aktívni, pričom ako optimálne trvanie fyzickej aktivity sa podľa vedcov ukázalo 30 - 60 minút každý druhý deň. Tvrdia pritom, že je možné to i prehnať. "Ľudia si dosiaľ mysleli, že čím viac budú cvičiť, tým lepšie bude ich psychické zdravie. Naša štúdia však naznačuje, že to tak nie je. Cvičenie viac ako 23-krát za mesiac alebo v dlhších ako 90-minútových úsekoch sa spája so zhoršením duševného zdravia," vyjadril sa Adam Chekroud, spoluautor štúdie a odborný asistent psychiatrie na Yaleovej univerzite.
Štúdia, ktorú publikoval The Lancet Psychiatry Journal, je síce najväčšou svojho druhu, no podľa BBC nemôže definitívne potvrdiť, že práve fyzická aktivita spôsobuje zlepšenie duševného zdravia. Predchádzajúce štúdie, ktoré sa tejto téme venovali, priniesli rôznorodé výsledky. Niektoré naznačujú, že nedostatok fyzickej aktivity môže viesť k zhoršeniu psychického zdravia, no zároveň môže byť jeho príznakom. Upozorňujú tiež na skutočnosť, že štúdia je založená na informáciách, ktoré ľudia poskytli sami o sebe, čo nebýva vždy presné. Tiež podľa nich neexistuje spôsob ako presne zmerať fyzickú aktivitu.
