Niektorí psi od nás očakávajú skôr asertívny prístup. Chápavo nás vypočujú a nechajú bežať ďalej, porozprávame sa s ním asi takto: "Prosím nehnevaj sa, nič proti tebe nemám, ale naozaj si neželám, aby si so mnou bežal. Obaja predsa máme právo na svoj názor a slobodné rozhodnutie, a ja chcem dnes proste bežať sám. Nebol by si teda taký láskavý a nevrátil sa k svojmu pánovi? "
Rozdielne pristupujeme k mladým a starým psom. Mladý psík sa chce - podľa klasického vyjadrenia svojho majiteľa - s nami hrať. Nuž, nech má, čo chcel: z ľadvinky vytiahneme miniatúrny šach. No keď je tak múdry, že "nič nerobí" a "určite nám neublíži", nepochybne zvládne aj šachovú partiu …
Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Omyl. Ak pojdeš (resp. pobežíš) na to chytro, naučíš. Stačí do bežeckej ľadvinky pridať karty, šatku, rozkladací cylinder a holuba; dva - tri základné kúzelnícke kúsky naučíme aj priemerného psiska. Tým ho dostatočne zabavíme a on zabudne na svoje predchádzajúce - nie úplne najlepšie – úmysly.
Tú bežeckú ľadvinku potrebujeme naozaj väčšiu; musí sa nám do nej zmestiť ešte kefka a pasta. V okamihu, kedy na nás pes cerí zuby, pretože sa chystá zaútočiť, totiž začneme osvetovú prednášku na tému Starostlivosť o chrup (ktorý má väčšina psov vo veľmi zlom stave). Pastu a kefku od nás po skončení prednášky a praktickej ukážky čistenia zubov tá obluda samozrejme dostane ako darček, čím od nej máme definitívne pokoj.
Na niektoré psy musíme ísť logickou argumentáciou. Ak im racionálne vysvetlíme a zdôvodníme, prečo nie je pre nich prínosné nás uhryznúť, neurobia to. Odporúčam napríklad túto formuláciu: "Mňa nehryzte, nie som vôbec chutný (mám len podpriemerné výkony), ba skôr som nechutný (šľachovitý z tréningu a presolený v dôsledku potenia)".
Pokiaľ
po úvodnom zoznámení spoznáme, že ide o psa trochu hlúpejšieho,
pohrozme mu psím útulkom alebo vietnamskou reštauráciou. No a ak
to bude tvor úplne bezduchý, k vyriešeniu situácie postačí
veľmi primitívny úplatok: špekáčik alebo plátok tlačenky.
