Na konci s dychom. Čo s tým?

Na konci s dychom. Čo s tým?
Keď nám trošku tečie z nosa, škriabe hrdlo, sme „prechladnutí“ bez popoludňajšej horúčky alebo zvýšenej teploty a cítime sa relatívne dobre, behať v zásade môžeme. Ale...
Prirodzenou odozvou ľudí na akékoľvek ochorenie, zranenie alebo pooperačný stav je snaha o zníženie pohybovej aktivity. Lenže väčšina z nás si predsa len „nedá pokoj“ a nezriedka aj v priebehu ochorenia alebo počas konzumácie liekov, ako sú napríklad antibiotiká, vybehne trénovať.

Samozrejme to nie je inak ani pri ochoreniach dýchacej sústavy (respiračné ochorenia). Ochorenia dýchacích ciest sú spravidla diagnostikované a liečené odbornými pľúcnymi lekármi (pneumológmi), ako i všeobecnými lekármi a internistami. Výnimku tvoria ochorenia oblasti nosohltana ako i hrtana; tu sú potrební najmä lekári pre krčné, nosové a ušné choroby.
Najčastejšími príčinami nejakej poruchy v dýchacom systéme sú infekcie dýchacích ciest, predovšetkým chrípková infekcia a choroby z nachladnutia, začínajúc nádchou, cez zápal prínosových dutín a angíny, až po akútnu bronchitídu (zápal priedušiek).

Dospelí trpia v priemere 2 až 5-krát ročne na nejakú infekciu dýchacích ciest, deti dokonca 4 až 8-krát. V princípe sa jedná o relatívne ľahko liečiteľné príznaky chorôb, problémy však môžu nastať, ak sú tieto choroby „prechodené“, alebo sa vyskytnú u jedincov trpiacich zníženou obranyschopnosťou organizmu. Prechod k vážnym akútnym alebo chronickým ochoreniam sa však často pozoruje pri neodbornej „internetovej“ terapii.

Čo škodí a čo pomáha ?

Keď nám trošku tečie z nosa, škriabe hrdlo, sme „prechladnutí“ bez popoludňajšej horúčky alebo zvýšenej teploty a cítime sa relatívne dobre, behať v zásade môžeme. Problémom však je, že fyzická záťaž dokáže stav zhoršiť.

Po namáhavejšom behaní sa oslabí obranyschopnosť organizmu (imunita) až na dvadsať hodín a bežec sa stáva horúcim kandidátom na bakteriálnu superinfekciu. Ak už „musíme“, treba preferovať menej náročný a časovo kratší interval behania, prípadne klusania. Chodidlá, členky, „kríže“, obličky, krk a hlavu je potrebné udržiavať v teple. Po zaťažení je vhodná aplikácia teplej sprchy a prípadný strečing (naťahovanie) až po nej. Prechladnutie však môže predstavovať aj „tlejúcu“ virózu v inkubačnej dobe (ochorenie ešte necítime, ale bacily už tele bodujú), čo je významne rizikový faktor. Teda, ak sa necítime vo svojej koži a sú prítomné bolesti svalov, kĺbov aj hlavy a je prítomná vysoká teplota - nebeháme, liečime sa.

Pri ľahších formách respiračných ochorení môžeme „amatérsky“ použiť prípravky na báze fytoterapeutík (z liečivých rastlín), napríklad z brečtanu plazivého.

Prípravkov s obsahom účinných látok z tejto rastliny je na trhu veľké množstvo, ale len niektoré sa môžu u ľudí s ochorením dýchacích ciest preukázať bezpečným klinickým účinkom. Ten sa odvíja od toho, aký typ extraktu z liečivej rastliny bol na prípravu použitý, a navyše aj od toho, aké obsahuje pomocné látky. Pritom je dobré vyhnúť sa takým, ktoré obsahujú alkohol, sorbát draselný, glycerol alebo progrycerol.

Pre bežcov s dýchacími ťažkosťami je v zime najvhodnejšie behať ráno, kým sa nezačne kúriť a dymiť a kým nejazdia dopravné prostriedky. Vtedy je totiž ovzdušie najmenej znečistené. Rozhodne nebeháme vedľa cesty s hustou premávkou.

Bežci s respiračným ochorením, či už chronickým alebo akútnym, by mali dbať aj na to, aby udržali v teple celé telo, od zátylku po ruky a nohy. Tie musia byť v suchu, takže ak vybehneme do dažďa, musíme mať obuv s povrchovou ochranou proti vode. Hodia sa návleky, ktoré udržia v suchu a teple aj oblasť predkolenia a nohy.

Jednoduchá chronická bronchitída je zo začiatku samostatnou formou ochorenia, pri ktorom nedochádza k zúženiu dýchacích ciest. Najčastejšou príčinou je fajčenie a život v ekologicky nevhodnom prostredí priemyselných zón (dym: zinok, meď, antimón, mangán, pary: ortuť, izokyanáty).

Pokročilá chronická bronchitída sa postupne stáva chronicky obštrukčnou bronchitídou so zúžením priedušiek a – hlavne pri fyzickej záťaži akou je behanie – so skutočnou dýchavičnosťou. Jednoduchá chronická bronchitída sa preto radí do kruhu foriem chronicky obštrukčných ochorení pľúc a behanie musí byť monitorované lekárom - špecialistom.

Astma (z gréckeho slova aazein – „ostrý /ťažký/ dych) je krutá chronická zápalová porucha dýchacích ciest, ktorá sa prejavuje najmä opakovanými záchvatmi prudkého zadýchavania, kašľa s vykašliavaním hlienov, tlakom na hrudníku a sprievodnými zvukovými fenoménmi (hlučnými piskotmi).

Postihuje všetky vekové kategórie a počet astmatických ochorení stúpa. Predpokladá sa, že o dvadsať rokov môže byť astmou postihnutých až 50 percent ľudstva, športovcov nevynímajúc.

Provokujúcimi faktormi astmy sú poveternostné vplyvy, chlad, psychická aj fyzická záťaž. Vyvolávajúcimi faktormi pri rôznych zmenách obranyschopnosti organizmu športovca sú zasa látky spôsobujúce vznik alergickej reakcie (vdychované, liekové, požité v potravinách alebo v nápojoch), infekcie v nosohltane, prínosových dutinách a prieduškách.

Frekventovaná je kombinácia viacerých spomenutých faktorov. Veľmi často však môže byť jediným spúšťačom fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako takzvaná námahou vyvolaná astma (EIA - exercise induced asthma).

Výraznejšia telesná námaha vyvolá obštrukciu v dýchacích cestách u 40 až 90 percent „normálnych“ astmatikov, u vrcholových športovcov je to okolo 12 percent, čo predstavuje výrazný súťažný hendikep pre postihnutých.

Dnes sa dá astma naozaj úspešne liečiť, hoci ju nevieme vyliečiť úplne. Postihnutí bežci sa s ňou musia naučiť žiť, športovať a podávať kvalitné výkony. Pri predpokladaných ťažkostiach počas športového výkonu sa tesne pred ním môže podávať liečebná inhalačná (vdychovacia) dávka „uvoľňovačov“ s rýchlym nástupom účinku, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami.

Medzi ne patrí aj salbutamol, ktorého liečebné užívanie športovcami v štandardnej dávke (štyri krát štyri streky z inhalátora za deň) je povolené, ale jej prekročenie, môže pri dopingovej kontrole moču spôsobiť nepriaznivý analytický nález - teda hodnotu, ktorá je vyššia ako maximálne povolená = 1000 ng/ml.

19.4.2018   /   Bežecká škola   /   Autor: MUDr. Pavel Malovič   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články