Mýty o bežeckých topánkach

Mýty o bežeckých topánkach
Prvý mýtus - bežecké topánky spôsobujú zranenia, pri behaní v bežeckých topánkach sú kĺby zaťažované viac ako pri behaní naboso.
Pravda
V poslednej dobe sa objavilo veľa článkov o tom, že behanie v bežeckých topánkach človeku môže spôsobiť zranenie. Väčšina z nich vychádzala zo štúdie renomovanej Virginia State University (USA), ktorá uvádza, žepri behaní v bežeckých topánkach dochádza k nadmernému zaťažovaniu kolenných a bedrových kĺbov. Odborné tímy bežeckých expertov sa nestačili čudovať a tiež i renomovaní bežci, ktorí už odbehali tisíce kilometrov v špičkových bežeckých topánkach. Rozhodne odborní experti ani renomovaní bežci by teraz na základe tejto štúdie neodporúčali bežeckej verejnosti, aby odložila bežeckú obuv a začala behať bosá! Britský špecialista na bežeckú obuv a biomechaniku pohybu Simon Barthold nahliada na túto štúdiu práve tak skepticky a hovorí, že metódy pri nej použité sú zastarané a nepresné a biomechanické hodnoty, ktoré boli použité ako základ pre túto štúdiu, sú už cez 20 rokov staré.

Hlavné dva body jeho kritiky:
  • Tím Virginia State University nechal behať 68 testovacích osôb len na bežeckých pásoch, zatiaľ čo sa vedci zaoberajúci biomechanikou pohybu nechávajú behať testerov na normálnom podklade, kde sa samozrejme noha chová trochu inak, než pri behu na páse. Týmto spôsobom testujú bežeckú obuv i tímy zaoberajúce sa vývojom bežeckej obuvi vo firmách vyrábajúcich bežeckú obuv počnúc nike a končiac Mizunom.
  • Druhým bodom jeho kritiky je skutočnosť, že všetky testované osoby behali v rovnakom modeli bežeckej obuvi. Tým sa celý modelový pokus vzdialil realite, lebo čo človek, to iná noha, iný bežecký krok, iná váha apod, ťažko si možno predstaviť, že by tento jeden model pasoval všetkým uvedeným testerom. Preto by sa nikto z bežcov nemal nechať výsledkom tejto štúdie vyviesť z miery, pretože bežecké topánky, tak ako topánky všeobecne, chránia ich nohy pred chladom, nerovnosťami a tvrdosťou povrchu a mechanickým poranením (šliapnutia na ostrý kameň, zakopnutie o vetvu, porezaniu a pod .).
Ja s Alešom Tvrzníkom, ktorý sa dlhodobo zaoberá problémom testovania bežeckej obuvi, spoločne so Simonom Bartholdim tvrdíme: "Keď budete denne behať a chodiť bosí, budete celý deň na nohách, nebudete mať žiadnu nadváhu, budete mať správnu techniku behu (chôdze) a budete sa pohybovať na prírodnom povrchu, potom naozaj nebudete potrebovať žiadnu bežeckú obuv ". K tomu sa prikláňa ďalší mýtus o bežeckých topánkach.

Druhý mýtus - bežecké topánky by mali tlmiť len málo

Mäkká podrážka pohybovému aparátu človeka viac škodí než by ho chránila.

Pravda
Tlmenie je jeden z hlavných parametrov, podľa ktorého si vyberáme bežeckú obuv. Keby sme doteraz žili v úplne prirodzenom prostredí, v ktorom by sme sa denne pohybovali bez topánok, nepotrebovali by sme žiadne technické prvky, ktoré by náš pohyb tlmili voči podkladu. Bohužiaľ však už dlho žijeme v podmienkach, kedy chodíme po tvrdých, nepoddajných povrchoch (prevažnú časť všetkých ciest kryje asfalt, betón, dlaždice) a len málo kedy sa dostaneme na prírodné cesty.

Tretí mýtus - čím viac tlmenia, tým lepšie

Čím je topánka mäkšia, tým viac absorbuje sily, pôsobiace na pohybový aparát pri došlape.

Pravda
Mäkkú bežeckú topánku budete vždy pri skúšaní považovať za príjemnejšiu, ale mäkká neznamená vždy najlepšia. Iste budete súhlasiť s tvrdením, že ťažký nákladný automobil bude potrebovať iné tlmenie kolies a podvozku ako ľahké pretekárske auto. Pretekárske auto má zase iné tlmenie ako rodinné vozidlo. Rovnako tak tlmenia bežeckej obuvi musia byť napasované na typ bežca, ktorý v nej bude behať, ale aj na účel, pre ktorý bude používaná.

Štvrtý mýtus - čím stabilnejšia je bežecká topánka, tým lepšie

Čím viac bežecká topánka poskytuje nohe podporu (lepšie ju vedie), tým je to pre nohu lepšie.

Pravda
Náš pohybový aparát je konštitučne postavený na behanie bez topánok, ale bežecké topánky používame preto, že sa na tvrdom povrchu nevieme už správne pohybovať. Čím stabilnejšie je topánka, tým viac ovplyvňuje odvíjanie nohy po povrchu a tým neprirodzenejší je potom výsledný bežecký štýl. Príliš stabilná
topánka (obuv s podporou) môže byť príčinou mnohých bežeckých zranení, u ktorých nepoznáme, alebo nedokážeme určiť príčinu.

Piaty mýtus - ťažký bežec vždy potrebuje čo možno najstabilnejšiu bežeckú obuv

Pravda

NIE! O tom koľko stability má bežecká obuv bežcovi poskytnúť nerozhoduje váha, ale len spôsob odvíjania nohy na povrchu, teda bežecký štýl! To znamená, že aj bežec, ktorý má viac ako 80 kilogramov, môže behať v bežeckej obuvi, ktorá nemá zvýšenú podporu všeobecne uvádzanou výrobcami ako stability.

Šiesty mýtus - dámske bežecké topánky sa odlišujú od tých pánskych iba dezénom

Pravda
Bohužiaľ ešte je to čiastočne stále pravda, ale kvalitné, technické, dámske modely sa odlišujú od tých pánskych pomerne veľmi výrazne. Najdôležitejšie rozdiely sa týkajú tvaru, proporcií, tlmenia, v celkovej konštrukcii , flexibility medzipodrážky a váhy. Ženy nemajú len menšie, ale aj užšie nohy a toto všetko je u špičkových dámskych modelov zohľadnené.

Siedmy mýtus - ženy môžu behať v pánskych a muži v dámskych modeloch bežeckých topánok.

Pravda
Toto vo väčšine prípadov pravda nie je, ale ako všade aj tu môžu existovať výnimky. Ženy majú iné proporcie nohy i tela pozri šiesty mýtus a tiež iný bežecký štýl. Noha dopadá viac na vonkajšiu časť päty. Preto to dámske bežecké topánky vo svojej konštrukcii zohľadňujú. Ženy sú tiež ľahšie a pružnejšie a tento fakt zase zohľadňujú tlmením a flexibilitou medzipodrážky. Ale dôležitejšie ako fakt, či sa jedná o dámsku či pánsku bežeckú topánku je skutočnosť, ako danému jedincovi topánka na nohe sedí. Takže ak ste žena a sedí vám pánsky model bežeckej topánky, alebo naopak muž, ktorému sedí dámska bežecká topánka, nerobte si s tým starosti, jednoducho patríte medzi tie výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.

Ôsmy mýtus - bežecká topánka, ktorá vyhrala v teste, je pre mňa tá správna!

Pravda
Každý človek je iný - jedinečný. Líšime sa tvarom a veľkosťou nohy, váhou, telesnou konštitúciou, bežeckým štýlom a preto si každý bežec (bežkyňa) musí nájsť svoju topánku (svoju značku a typ). V renomovaných bežeckých časopisoch vysoké hodnotenia hovoria len toľko, že daný model po konštrukčnej stránke zodpovedá súčasnému trendu (pohľadu) na to, aké vlastnosti má bežecká obuv spĺňať. Nič viac, nič menej. Rozhodne to neznamená, že by si ju mali všetci bežci - bežkyňe ísť kúpiť.

Deviaty mýtus - behanie naboso je zdravšie ako behanie v bežeckých topánkach, pretože podporuje prirodzený kontakt nohy s povrchom - odvaľovanie nohy po povrchu.

Pravda
Bežci (bežkyne) keďže, čo už bolo uvedené v úvode tohto článku, teda pretože všade okolo nás väčšinou máme tvrdé povrchy, ktoré nám neumožňujú chodiť, tak ako v ďalekej minulosti našim predkom, bosí, by mali behať v bežeckých topánkach. Napriek tomu je ale vhodné zaradiť behanie na boso do nášho tréningového plánu. V začiatku by to však nemalo presahovať 10% z nášho týždenného tréningového objemu. Ak máte obavy z poranenia (nemáte vo svojej blízkosti vhodný mäkký povrch, kde by ste mohli behať bosí), môžete využiť špecialitky Fivefingers, ktoré simulujú beh naboso.

Desiaty mýtus - analýza behu na bežeckom páse vám dá presné vodítko pre výber vhodnej bežeckej obuvi.

Pravda
Pravdou je, že je to dobrý pomocný prostriedok pre výber vhodného typu bežeckej obuvi, ale na druhú stranu je potrebné si uvedomiť, že beh na bežeckom páse je úplne iný ako na bežnom povrchu, na ktorom beháte. Keď bežíte na bežeckom páse, vaša noha sa odvaluje úplne inak, pás jej v odvaľovaní pomáha -
posúva vpred. Pri behu na bežnom povrchu dochádza k brzdeniu spôsobenému drsnosťou daného povrchu. Dochádza aj k tomu, že vaša noha musí reagovať na všetky nerovnosti podkladu, po ktorom bežíte, preto je dobré sa v predajni, ak je to možné, prebehnúť aj mimo bežecký pás. Tým získate oveľa viac vypovedajúcich informácií o tom, ako sa vám bude v danom type bežeckej topánky behať.

11.4.2012   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Škorpil

Ďalšie články