Muži a ženy v behu, a tak vôbec

Premýšľal som nad tým a tu ma napadol ďalší zo životných paradoxov - a síce, že:

Najväčší chaos v spoločnosti spôsobujú ženy, uvažujúce ako muži a muži, ktorí sa dokážu vcítiť do duše ženy. Je to o to paradoxnejšie, že všetci, aspoň to väčšina tvrdí, sa celý život snažíme pochopiť jeden druhého. Keď máme pred sebou tie, čo to dokážu, sme z toho mimo, nemôžeme pochopiť, že ona uvažuje ako on a on uvažuje ako ona. Proste sú nejakí divní, nečitateľní, človek nevie, či sa v budúcom okamihu zachovajú ako muž alebo ako žena, bez ohľadu na to, akú majú tvár a druhotné pohlavné znaky :).

Všetok ten zmätok je spôsobený tým, že všeobecne predpokladáme, ako sa ten druhý zachová, pretože vyzerá tak či onak a potom nás prekvapí, že nežná žena nás pošle suverénne do kelu a nabúchaný rambo chlap sa pred nami rozplače. V oboch prípadoch to berieme ako vybočenie zo všeobecne zavedených noriem, pritom je to úplne normálne, že človek je zmesou ženského a mužského, rovnako ako v symbole jin a jang je prvok ženský i mužský, ktoré sa prelínajú. To ako navonok vyzeráme, ešte vôbec nemusí značiť, akí sme vo vnútri. Keď si toto budeme viac uvedomovať, budeme v rôznych situáciách čím ďalej tým menej prekvapení a prestaneme sa správať ako hlupáci. Pretože, čo si budeme rozprávať, človek sa najčastejšie chová ako blázon, keď narazí na niečo, čo nepozná, čo nepredpokladá.

Prevediem to do behu a behania, poznáme bežcov i bežkyne - srdciarov, pretekárov telom i dušou, ktorí väčšinou predpokladajú, že tí, čo behajú, musia zákonite byť tiež zameraní na to, byť najlepší. To oni samozrejme v kútiku duše sú, každý z nás má v sebe "víťaza", len to nemá každý rovnako postavené. Niekto pokladá za víťazstvo už len to, že vôbec behá, a stačí mu to k dokonalej radosti. Inému nestačí k radosti ani prekonanie svetového rekordu - vždy to môže byť o nejakú tú stotinu lepšie.

Možno by stačilo trošku sa zamyslieť nad významom slova víťaz. Víťaz - všeobecne niekto, kto niečo vyhral, ​​nad niekým vyhral, ​​v niečom zvíťazil. Nikde nie je napísané či povedané - aby si bol víťaz, bola víťazkou, musíš poraziť Lojza alebo Máňu. Nie, z logiky veci vyplýva, že na to, aby sme sa mohli cítiť ako víťaz, úplne stačí zvíťaziť sám nad sebou. A to je na tom to najdôležitejšie, najkrajšie. Áno, vždy môžeme byť v niečom lepší, stačí sa len o to pričiniť, trošku sa posnažit. Pokiaľ ide o beh, tak zdvihnúť zadok a bežať či ísť ... Kam nás to zavedie, tak to už vie len Boh, ale ja vám môžem garantovať, že ten bežecký je veľmi citlivý až nežne ženský, a je rovnako naklonený ženám ako chlapom bedničom, len nemá rád, keď sa ho snažíte poraziť. Alebo ste snáď mali pocit, keď ste sa pozerali na afrických bežcov, že sa s behom nazabávajú? Mne vždy pripadali a pripadajú, že sa počas behu zabávajú, že si jednoducho len tak bežia ..., a bežia ... a bežia ... a bežia ... ako tie gazely niekde na savanách, a gazely a savany sú zase rodu ženského ... a sú ladné, nežné a hravé a žeravé ...