Príjem kvalitných tekutín a nápojová regenerácia majú význam aj pre obnovu iných funkcií organizmu – zlepší sa chuť do jedla, ktorá po behu nie je nijak výrazná, aj obličky začnú pracovať naplno, a tak sa môže močom vylučovať množstvo odpadových produktov z pretekov, ktoré ešte „plávajú“ v krvi. Zlepší sa zároveň hojenie prípadných zranení aj psychická pohoda a začína sa upravovať koncentrácia na pokračovanie v tréningoch. Kvalitný pitný režim je balzamom na rany po prehrách a povzbudením pre ďalšie víťazstvá. Ale najmä – prispieva k vývoju zdravého behania.
Mnohí bežci si už zvykli, že súčasťou ich nealkoholického pitného režimu počas celého „pracovného“ roku sú iontové remineralizačné a vitamínové nápoje. Niekedy sa však hľadá ešte zdravšia a príjemnejšia alternatíva, ktorá môže byť dobrou príležitosťou na zmenu. A tou sú najrozličnejšie minerálne vody, ovocné a zeleninové šťavy. Tie totiž môžu perspektívne slúžiť nielen ako čoraz atraktívnejší konzumný nápoj pre bežnú potrebu, ale pri správne cielenom užívaní a kombináciách dokážu byť skvelým prírodným energetickým, liečivým aj preventívnym prostriedkom.
Minerálne vody zvyčajne tvoria široký repertoár pomerne riedkych vodných roztokov najrozličnejších minerálov, stopových prvkov a niektorých plynov. „Klasická“ prírodná minerálna voda by mala obsahovať jeden gram tuhých rozpustných látok na liter vody; pokiaľ je to menej, hovoríme o prírodnej stolovej vode. Produkcia oboch typov vôd sa neustále zvyšuje a sortiment je čoraz pestrejší. Chemické rozbory hovoria o jemných, ale aj zásadných rozdieloch v typoch a druhoch vôd a ich výsledok býva vyznačený na vinetách fliaš. Spotrebiteľ tak získava informáciu o zložení minerálky z kvalitatívnej (ktoré prvky sa v nej nachádzajú), aj kvantitatívnej stránky (ich množstvo a vyjadrenie v miligramoch na liter)..
V prípade dokázaných liečivých účinkov prírodnej minerálnej vody hovoríme o liečivých vodách. Podľa celkového obsahu minerálov ich delíme na jednoduché, slabo, stredne a silne mineralizované. Dôležité je delenie podľa osmotického tlaku („hustoty“). Ide o izotonické vody (akoby „neutrálne“, „vyrovnané“) – tie sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebávajú a sú pre športovca vhodné v civilnom režime, hypertonické – viažu na seba v tenkom čreve tekutiny, čím zvyšujú pohyb a činnosť čriev (výhodné pri zápche) a hypotonické (veľmi „riedke“) – sú vhodné ako náhrada stratených tekutín v priebehu a po záťaži, zvyšujú vylučovanie moču (dôležité pri ochoreniach močových ciest a obličiek). Pre bežnú konzumáciu sa u bežcov tešia najväčšej obľube izotonické vody
Ak si chceme z rozličných príčin zakomponovať do pitného režimu liečivé vody, je vhodné poradiť sa o tom s lekárom. Istý neporiadok v príjme minerálnych vôd by mohol mať pre bežca výrazne nežiaduce účinky – či už hneď alebo perspektívne. Vody, obsahujúce najmä nadmerné množstvo sodíka, sú vhodné pri zápche (majú účinok ako jemné preháňadlo), nechutenstve alebo nízkej kyslosti žalúdočných štiav. Nie je vhodné piť alkalické (zásadité) vody pri zápaloch močových ciest. Ich konzumácia je vhodnejšia pri pálení záhy, chorobách dýchacích ciest, chronickej únave alebo pri cukrovke. O pití ďalších druhov (zemité, jódové, síranové, teplé liečivé, kyselky) by mal tiež rozhodnúť osobný lekár.
Do pitného režimu treba však zarátať aj príjem polievok a predovšetkým ovocia či zeleniny – najmä však štiav z nich, ktoré sú spestrením príjmu tekutín. Kolekcia minerálok môže byť totiž v nápojovom lístku funkčne dopĺňaná práve touto zdravou alternatívou – šťavami z čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré nielenže poskytujú organizmu tekutiny i rozsiahlu paletu vitamínov, minerálov a ďalších látok, ale zároveň svojimi komplexnými účinkami dôkladne prečisťujú, detoxikujú a pomáhajú vytvárať životne a energeticky dôležitú biochemickú rovnováhu v celom tele.
Šťavy z ovocia a zeleniny môžeme získavať počas celého roka a využívať buď podľa pestrej ponuky sezóny alebo paušálne podľa obľúbenosti – ponuka je pomerne rozsiahla z domácich aj exotických zdrojov. Netreba sa „báť“ neobvyklých štiav z koreňovej zeleniny – sú rovnako lahodné ako z akéhokoľvek ovocia a často prekvapujúco sladké (napríklad mrkva s petržlenom tvoria veľmi príjemnú kombináciu). Výhodou zeleninovo – ovocných štiav je prirodzenosť, prírodnosť a možnosť domácej prípravy podľa vlastného uváženia. Pomocou sofistikovaných odšťavovačov sa zvýšila jej jednoduchosť a rozšírila paleta možností. Kúpené šťavy sú totiž často unifikované, riedené vodou, aby sa zvýšil ich objem, sú prisládzané a pridávajú sa do nich farbivá, príchute a konzervačné látky.
Každý pohár skonzumovanej ovocnej alebo zeleninovej šťavy obsahuje rovnaké množstvo potrebných látok ako keď sa zje ovocie, či zelenina vcelku. Aj tak sa získa oveľa viac – na výrobu 250 mililitrov nápoja potrebujeme väčšie množstvo surovín, ktoré by sme len tak ľahko nemohli naraz dopraviť do svojho tráviaceho traktu (napríklad namiesto spomínaného množstva šťavy by bolo treba zjesť 2 veľké jablká, 3 veľké mrkvy alebo celý ananás). Jedinou nevýhodou konzumácie čistých štiav je neprítomnosť vlákniny (tá je práve v odšťavenom „odpade“) a prípadná alergická reakcia. Každopádne však prevažujú výhody nad nevýhodami. V prípade používania ovocných a zeleninových štiav ako liečiva pri niektorých ochoreniach je vhodné konzultovať odborníka, ktorý sa týmto typom výživovej terapie zaoberá. Vo svete (najmä Nemecko, Švajčiarsko a USA) je tento druh liečenia pomerne rozšírený, existuje množstvo kombinovaných receptúr s vysokou úspešnosťou.
NIEKOĽKO RÁD K PITIU PRÍRODNÝCH ŠTIAV
- Zo začiatku, kým nie ste zvyknutí, nepite denne viac ako 3 poháre štiav po 200 ml. Pokročilejší konzumenti môžu zvýšiť dávku až na 6 pohárov.
- Šťavy z tmavej listovej zeleniny (špenát, žerucha) alebo brokolice a tmavej červenej zeleniny (cvikla, červená kapusta) vždy rieďte v pomere 1:3. Sú totiž chuťovo aj účinkom veľmi intenzívne.
- Vhodnejšie je striedanie ovocných a zeleninových štiav, vtedy je ich účinok výraznejší. Monotónnosť v pití ovocných výťažkov môže preťažiť organizmus prílišnou dávkou ovocného cukru. Cukrovkári musia konzultovať svojho odborného lekára.
- Pokiaľ trpíte infekciami zažívacieho traktu a chcete konzumovať ovocné šťavy, je rovnako dobré konzultovať špecialistu. Zeleninové šťavy tak nevadia.
- Pri príprave štiav nemiešať ovocie a zeleninu – mohlo by nastať „nafukovanie“. Výnimkou sú jablká a mrkva, ktoré sa dajú miešať s čímkoľvek.
Pivo - problematický tekutý dezert bežca
Medzi najviac diskutovanú tekutinu, ktorej spotreba v letných mesiacoch výrazne stúpne a často figuruje aj v pitnom režime mnohých bežcov, patrí pivo rôznych druhov. Je to pomerne nízko alkoholický nápoj vyrábaný z jačmenného sladu (alebo iných sladov – napríklad ryža, kukurica), z chmeľu, cukru a vody, ktorý sa pije dosť často v čase regenerácie a zotavovania sa po fyzicky aj psychicky náročnom výkone. Je obľúbený pre svoju chuť, schopnosť uhasiť smäd, zlepšiť trávenie (najmä po konzumácii nesprávneho alebo „ťažkého“ jedla), znížiť hladinu stresu istým „otupením“ mysle a uložiť svojím sedatívnym účinkom do hlbokého spánku. U nás sa pije väčšinou 10 – a 12 – stupňové pivo alebo silnejšie. Zriedkavejšie sa konzumujú pivá bez obsahu alkoholu alebo slabšej alkoholickej intenzity, hoci na trh postupne prenikajú zaujímavé pivá: šampanské, pšeničné, bylinkové alebo pivo s medom či dokonca s vitamínom E, ktorých alkoholická „sila“ sa pohybuje v rozpätí 4,3 – 7,2 stupňa a najlepšie zaháňajú smäd.
Každý bežec si musí chtiac-nechtiac uvedomiť, že pivo je pre neho, žiaľ, väčšinou nie veľmi vhodným nápojom. Prečo?
Je mimoriadne kalorické a jeho popíjanie postupne spôsobuje neželaný prírastok na váhe (hmotnosti), t.j. bežec – konzument piva nežiaduco „plazivo“ priberá! Pivu sa aj preto pre jeho vysokú energetickú hodnotu zvykne vravieť tiež tekutý chlieb. Využiteľná hodnota jednotlivých druhov pív (uvádzaná v kilojouloch na liter, 1 kilojoul = 4,18 kilokalórie) je pomerne vysoká najmä ak uvážime, že napríklad 70 kg vážiaci športujúci podnikateľ dokáže spáliť za hodinu mierneho poklusu „iba“ 2820 kilojoulov (pri hodinovom behu rýchlosťou 13 km/h - 4260 kilojoulov, ale kto tak „rýchlo“ a ako často behá?) …
Aké sú obsahy piva podľa druhov v kilojouloch? Svetlé pivá - konzumné 1300, výčapné 1550, ležiak výčapný 1700, nealkoholické 670, ľahké 1300, kvasnicové 1700, polotmavé - konzumné 1300, výčapné 1550, ležiak výčapný 1700, nealkoholické 670, tmavé – konzumné 1300, výčapné 1600, ležiak výčapný 1750, porter 2900, nealkoholické 670.
Chemická kyslosť piva zvyšuje prekyselenie krvi, v ktorej kolujú ponámahové odpadové produkty ako kyselina mliečna – laktát, kreatínkináza, amoniak, močovina aj iné, a tak ešte viacej prehlbuje bežcovu únavu. Predlžuje čas regenerácie, čo je zvlášť nevhodné pri vyššej frekvencii tréningov, zvýšenom pracovnom nasadení a pri rehabilitácii po ochoreniach a zraneniach. Už jedno 10-stupňové pivo, ktorého obsah alkoholu sa odbúrava v krvi viac ako dve hodiny, oddiali či predĺži regeneráciu aj rehabilitáciu bežcovho organizmu o hodinu, v prípade žien až o poldruha hodiny. Rizikové množstvo dennej spotreby alkoholu pre zdravie každého jedinca je 24 gramov stopercentného alkoholu u mužov a 16 gramov stopercentného alkoholu u žien. Pol litra 10-stupňového piva obsahuje približne 12,9 gramov stopercentného alkoholu (12-stupňové 15,4 gramu) …
Pivo je výrazne močopudný nápoj, a tak sa z organizmu bežca po pracovnej, maratónskej aj rekreačnej námahe vyplavuje ďalšie dosť výrazné množstvo tekutín (to je vo fáze regenerácie po dobehnutí dosť nevhodný moment), čo spôsobuje nevyhnutnosť ďalšej veľkej konzumácie nápojov a vzniku akéhosi začarovaného kruhu na pozadí slabosti a svalových kŕčov. Na pitie väčšieho množstva piva môže tiež vzniknúť istý návyk, ktorý je oveľa častejší u mužov ako žien.
Niektorí „experti“ tvrdia, že malé množstvo alkoholu – tomu by konzumácia jedného piva zodpovedala - zlepšuje výkonnosť a regeneráciu. Pri presných pokusoch sa však zistilo, že po vypití veľkého 12-stupňového piva sa síce dal vykázať rýchlo stúpajúci, ale vzápätí veľmi strmo klesajúci svalový výkon – ide teda iba o odstránenie pocitu únavy, ktorý je však „len ochranou“ pred vyčerpaním svalstva. Sval pod vplyvom alkoholu pracuje až do úplného vyčerpania, čo je pochopiteľne pre organizmus škodlivé. Okrem toho aj malé množstvo alkoholu pôsobí veľmi intenzívne na vôľovú zložku, vzbudzuje nechuť k fyzickej záťaži, vedie k bezstarostnosti, záhaľke a nezodpovednosti. To sa prejavuje v prístupe k práci aj tréningovej jednotke a nejeden bežec oboje zanedbáva práve preto, lebo jeho vôľu – síce v malých dávkach, ale predsa len – oslabuje alkoholický nápoj.
Častej konzumácii piva pripisujú niekedy onkológovia „napomáhanie“ vzniku nádorov čriev a konečníka. Za kritickú hranicu pritom považujú už tri a pol litra tohto moku týždenne. Podľa iných štúdií urýchľuje pivný alkohol šírenie rakoviny v tele, znižuje schopnosť patričnej reakcie a zvyšuje riziko krvácania do mozgu. Iní výskumníci a pivári zasa oponujú poznatkami, že pitie dvoch až troch 12-stupňových pív znižuje u dospelého muža riziko infarktu a cievnych ochorení. Tak si vyberme…
Ak sa na celý problém pitia piva u bežcov pozrieme parafrázou hamletovského „piť či nepiť“ z renesančného a nezaťaženého telovýchovne - lekárskeho hľadiska veľmi pragmaticky aj s akceptovaním „národných zvyklostí“, tak s určitým prižmúrením oka môžeme unavenému bežcovi tolerovať jednu tretinku až polliter 10-stupňového piva po dobehnutí maratónu, ale nie viac.
