Občerstvovačky na pretekoch
Dobrým príkladom chôdze v behu sú občerstvovacie stanice pri dlhších behoch alebo maratónoch. Rad bežcov a bežkýň sa stále snaží na občerstvovačke nezastavovať a "piť" z téglika za behu. Výsledkom sú tak maximálne dva prehltnuté glgy, zvyšok drahocenných tekutín na zemi, v očiach, v nose, na oblečení. Tie tekutiny v záverečných pasážach behu veľmi chýbajú, organizmus je dehydrovaný a z "ušetrených" sekúnd sa stávajú stratené minúty! Aj preto je dobré sa naučiť zaraďovať do behu chôdzu.
Systematicky zaraďované chodecké vložky v preteku
Pre naučenie zaraďovať do behu i chôdzu svedčí aj okolnosť, že sú v bežeckom pelotóne aj takí, ktorí zaraďujú chôdzu i pri preteku úplne systematicky (po každých 3 - 5 kilometroch) a napriek tomu sú schopní ubehnúť maratón pod 3 hodiny! V tomto prípade ide o to, že pri krátkej chodeckej vložke sa počas zaťažovania svaly uvoľnia, nielen svaly na nohách, ale i bedrové, na rukách a krok takého bežca je potom pružný a ladný - menej usilovný, a o to ide!